Homília - 18.4.2021

Celá sv. omša tu:

Pred pár dňami, 6. apríla, zomrel v nemeckom meste Tübingen, profesor teológie a katolícky kňaz Hans Küng (1928-2021). Predpokladám, že na Slovensku je pomerne neznámy a že spomedzi našich kňazov azda 95% neprečítalo od neho ani jednu knihu. Tých kníh napísal množstvo a v nemecky hovoriacich krajinách bol z oblasti teológie a náboženstva najčítanejším autorom. Napriek tomu, že nemal žiadnu vyššiu cirkevnú funkciu, mimoriadne ovplyvnil vývoj cirkvi za ostatných 60 rokov. Navyše, k porozumeniu medzi národmi a náboženstvami vo svete určite prispel viac ako väčšina politikov dokopy. Tí, čo poznajú jeho dielo, vedia. Jeho problémom bolo, že sa nebál verejne kritizovať niektoré praktiky a postoje v cirkvi, o ktorých sa naši konzervatívnejší katolíci domnievajú, že sú nemenné. Jeho viac trápilo, ako odovzdávať vieru a žiť v cirkvi tak, aby aj dnešný svet veril v Ježiša a jeho evanjelium.

Biblické texty, ktoré čítame pri bohoslužbách, možno pokladať za prvú kresťanskú teologickú literatúru. Teológia je o premýšľaní, o námahe rozumu na ceste k viere, pričom sa opiera o skúsenosti zo života. Keď dnes čítame zo Skutkov apoštolov, ako Peter dokazoval pred Židmi v Jeruzaleme, že Ježiš je Mesiáš (Sk 3,13-19), nemáme do činenia s faktom, ktorý uverejnili vtedajšie médiá, ale s teologicky prerozprávanou udalosťou. Podobne dnešný úryvok z Lukášovho evanjelia o zjavení sa Ježiša pred učeníkmi. Na jednej strane sa Ježiš dosvedčuje ako zmŕtvychvstalý, na strane druhej sa udalosť teologicky vysvetľuje. Dokonca sa dá povedať, že v tomto rozprávaní sám Ježiš je tým teológom, ktorý svoj príbeh vysvetľuje a súčasne poukazuje na praktické dôsledky, ktoré z jeho smrti a vzkriesenia vyplývajú.

Ak sa bližšie pozrieme na dnešné čítania zo Skutkov apoštolov a z evanjelia, môžeme si všimnúť, že medzi Židmi bolo potrebné vieru v Ježiša ako Božieho Mesiáša dokazovať zo Sv. písma – Starého zákona. V dnešnom čítaní z Lukášovho evanjelia Ježiš sám (podobne ako v rozprávaní o zjavení Emauzským učeníkom) vykladá texty Starého zákona, ktoré sa naňho vzťahovali (Lk 24,27). Pre židovské prostredie bolo zvlášť dôležité vysvetliť, prečo Mesiáš musel trpieť. Podľa zaužívaných predstáv Boží Mesiáš sa predsa mal dokázať tým, že porazí Božích nepriateľov. Bolo potrebné vyjasniť pomocou odkazov na prorokov a žalmy, že Boh nad nepriateľmi víťazí inak, ako si naivne predstavujeme. Žiadalo sa nové pochopenie starej tradície. Starý zákon sa doplnil zákonom Novým.

Okrem vysvetlenia pomocou Sv. písma dosvedčovali apoštoli Ježišovo vzkriesenie osobným svedectvom o jeho zjavení. Ako vieme z 1. listu apoštola Pavla Korinťanom (1 Kor 15,3-8; ktoré je asi 50 rokov staršie ako text evanjelia), v prvotnej kresťanskej generácii mali mnohí ľudia skúsenosť so zjavením vzkrieseného Ježiša. Tieto zjavenia sú zaznamenané v rozličnej podobe. Treba upozorniť, že nemajú temer nič spoločné so snami niektorých kresťanov, ktoré sú v niektorých kruhoch také obľúbené. To sú tie známe obrazy „pekných“ Ježišov, ako ich vo svojich snoch cez svoje citové prežívanie videli niektoré nábožné rehoľníčky. Zjavenia vzkrieseného Ježiša podľa pôvodnej tradície sú niečo iné: Sú spojené so skutočným životom, nie so snívaním. Preto sa zdôrazňuje, ako v dnešnom úryvku z Lukáša: Ježiš je iný, ako bol pred smrťou. Nevrátil sa do predsmrtnej existencie. Je to však on, je skutočný. Nie je duch (strašidlo), má rany, možno ich vidieť a dotknúť sa ich, tie rany sú oslávené, teda Bohom uctené. A s týmto Božím Ježišom je možné aj jesť. Teda vytvárať skutočné spoločenstvo. Presnejšie, on sám ho vytvára, ak sa ním necháme osloviť, ak si ním necháme zmeniť život.

V spoločnosti sa o veciach náboženstva, viery a cirkvi hovorí a koná rozmanitým spôsobom. Žiaľ, často so zámerom ospravedlniť isté mocenské záujmy, a inokedy sa hovorí síce odborne, vedecky, ale ako o cudzej veci, ktorá sa nás osobne netýka. V úvode som spomenul Hansa Künga. On na začiatku svojej knihy, ktorú nazval jednoducho Ježiš (česky: Brno, B&P, 2013), píše, že kresťanom nie je ten, kto sa k Ježišovi len slovne hlási a holduje fundamentalizmu. (To sú ľudia, pre ktorých je fundamentom doslovný text Biblie, doslovné znenie dogiem či doslovné opakovanie toho, čo bolo kedysi.) Kresťanom je podľa Hansa Künga skôr ten, kto sa na svojej vlastnej životnej ceste snaží prakticky podľa Ježiša Krista orientovať. Ako ďalej dodáva, jeho oddanosti cirkvi a súčasne kritike možno porozumieť len zo vzťahu k Ježišovi: „Ak niečo v cirkvi kritizujem, tak z bolesti nad nesúladom medzi tým, čo Ježiš bol, za čo bojoval a trpel, a tým, čo dnes úradná cirkev so svojou hierarchiou predstavuje. Ten nesúlad je často neznesiteľne veľký. Môžeme si predstaviť Ježiša pri slávení pompéznej liturgie v chráme sv. Petra? Alebo na modlitbe s americkým vojny-chtivým prezidentom? Alebo vedľa svojho „námestníka“ na drahej štátnej ceste v drahom papamobile?“

Asi by sme vedeli doplniť viaceré ďalšie situácie, v ktorých si Ježiša nedokážeme predstaviť. Doplniť a najmä žiť však máme najmä tie situácie, v ktorých Ježiša môžeme nasledovať a jeho prítomnosť ako vzkrieseného overiť. Aby sme sa napokon mohli vyznať rovnako, ako sa vyznal Hans Küng na záver svojej knihy: „V nasledovaní Ježiša Krista môže človek v dnešnom svete pravdivo ľudsky žiť, konať, trpieť a zomierať; v šťastí i nešťastí, v živote i smrti ochraňovaný Bohom a pomáhajúci ľuďom.“