Dnes je 19.11.2019    meniny má: Alžbeta Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 29.6.2019

Sv. Peter a Pavol, apoštoli
Sk 12,1-11
Autor: KM
Sviatok apoštolov Petra a Pavla je od pradávna spojený s mestom Rímom. Obaja väčšinu svojho života v tomto meste neprežili, ale podľa hodnoverných historických dôkazov v tomto meste zomreli. Peter zomrel v r. 67 počas divokého prenasledovania kresťanov, ktoré vyvolal cisár Nero po veľkom požiari mesta. Nešlo o ideologické prenasledovanie, aké sa často opakovalo neskôr. Cisár Nero bol génius a zároveň blázon; mnohí poprední ľudia pred ním z mesta včas ušli. Peter zostal, aby sa ostatní kresťania necítili opustení. Pavol prišiel do Ríma pomôcť, na rozdiel od Petra bol dobre známy, rýchlo si ho všimli a popravili ho ako nenapraviteľného disidenta – buriča.

Podľa svedectva Skutkov apoštolov boli kresťania prenasledovaní od počiatku. Začiatok cirkvi bol v Jeruzaleme. Prvý odpor zažili ešte pred r. 40 v 1. stor. n. l. Organizovala to veľrada a veľkňazi, tí istí ľudia, ktorí dali ukrižovať Ježiša. Niekedy v r. 42 dal kráľ Herodes Agripa I. zabiť apoštola Jakuba, brata apoštola Jána. Autor Skutkov apoštolov to vysvetľuje ako pokus zapáčiť sa Židom. Herodesovi nešlo o náboženstvo, dnes by sme povedali, že to bol oligarcha, ktorý hral svoje politické hry. Aby si v židovskom náboženskom prostredí Palestíny upevnil svoju pozíciu, z politických dôvodov rozpútal prenasledovanie apoštolov a uväznil Petra. O zázračnom vyslobodení Petra z väzenia čítame v 12. kap. Skutkov apoštolov. Nevieme, čo všetko bolo za tým, isté však je, že tie väznenia a prenasledovania sa opakovali. Ježišovi nasledovníci sa nedali odradiť, vystupovali na verejnosti, neskrývali sa, dávali o sebe vedieť, presviedčali ostatných Židov, že židovská viera dospeje k svojmu zmyslu, ak prijmú Ježiša za Krista a Mesiáša.

Kresťanstvo nevzniklo zo špekulácie, nejakého mudrovania, zrodilo sa uprostred prenasledovania. Toto prenasledovanie nebolo následkom politických bojov o moc, a už vôbec nie nejakých násilných činov, o akých dnes počúvame na Blízkom Východe. Prenasledovanie kresťanov bolo dôsledkom ich viery a z nej plynúceho spôsobu života. Ak by boli kresťania sektári, odišli by niekam z dohľadu verejnosti, odsťahovali by sa ako rôzni čudáci, čo si namýšľali, že sú svätejší a pravovernejší ako väčšinová spoločnosť. Zmizli by z očí a spoločnosť by ich nechala na pokoji. Kresťania medzi Židmi a neskôr medzi Grékmi a Rimanmi však nikam neodchádzali. Ďalej normálne pracovali, zakladali si rodiny a spoločensky sa angažovali. Kresťanskí Židia si nestavali ani vlastné modlitebne. Chodili (pokiaľ sa dalo) medzi ostatných Židov. Ich situácia bola v niečom podobná situácii dnešných katolíkov, ktorí sa obetujú pre obnovu svojej cirkvi. Neodídu, neprestanú chodiť do kostola, hoci ich ostatní nechápu. Vyjadrujú sa, píšu verejne, a práve preto sú nenávidení tými, ktorí tú obnovu nechcú. Ak dnes čítame o prenasledovaní a neskôr o umučení apoštolov Petra a Pavla, ide vlastne o najsilnejšie možné svedectvo pravdivosti ich viery a ich konania. Títo apoštoli a mnohí ďalší kresťania nezomreli preto, že boli slabší ako ich súperi a prehrali. Zomreli preto, že odmietli svoju vieru žiť len súkromne, odmietli odísť z očí verejnosti, pritom nikdy o svoju vieru nebojovali politicky, a už vôbec nie násilne. Násilie voči nim používali ich protivníci. Jednoducho žili verejne pre Ježiša a evanjelium. Ja som verejne hovoril svetu a nič som nehovoril tajne (Jn 18,20), bránil sa Ježiš, keď bol súdený pred židovskou veľradou.

Po r. 313 dostali kresťania v Rímskej ríši slobodu a onedlho vyhlásili cisári kresťanstvo za štátne náboženstvo. Bol to veľký úspech, zároveň vznikol veľký problém, ktorý sa ťahá až po dnešné časy – cirkev sa spojila s politickou mocou. Dnešní liberáli vyháňajú kresťanov do súkromia; tam nám dovolia žiť podľa svojej viery. Kresťania a Ježiš však nikdy nežili svoju vieru len v súkromí. Nám záleží na svete, ide nám o to, čo Ježiš nazýval Božie kráľovstvo. Chceme priniesť radosť, uzdravenie, vyslobodenie chudobným, zraneným, opusteným. Naši kresťanskí konzervatívci sú však, žiaľ, často ako farizeji, ktorí svoju vieru akoby chceli žiť najmä pre seba a pohŕdajú ostatnými. Na druhej strane však netreba byť pesimista. Podľa historikov židovskí farizeji protestovali proti zabitiu Jakuba a uväzneniu Petra, a napokon to viedlo k odvolaniu veľkňaza Annáša z úradu.

Nevieme, čo nás čaká v dnešnom svete a dnešnej cirkvi. Vieme len to, že nám nesmie ísť o seba, naše kariéry, názory a osobnú prestíž. Ide o Ježiša a jeho evanjelium pre chudobných. Dnes je na nás, aby sme tomuto evanjeliu – tak ako kedysi Peter a Pavol – dali svoju tvár a podobu.

Homília - 17.11.2019

33. nedeľa cez rok (C)
Lk 21,5-19
Autor: KM

Homília - 10.11.2019

32. nedeľa cez rok (C)
Lk 20,27-38
Autor: KM

Homília - 3.11.2019

31. nedeľa cez rok (C)
2 Sol 1,11-2,2
Autor: KM

Homília - 2.11.2019

Všetkých verných zosnulých
Mt 25,1-13
Autor: KM

Homília - 1.11.2019

Všetkých svätých
Mt 5,1-12
Autor: KM

Homília - 27.10.2019

Deň reformácie; Veľký kostol ev. a. v., Bratislava - Staré mesto.
Sk 15,1-12
Autor: KM

Homília - 27.10.2019

30. nedeľa cez rok (C)
Lk 18,9-14
Autor: KM

Homília - 20.10.2019

29. nedeľa cez rok (C)
Lk 18,1-8
Autor: KM

Homília - 13.10.2019

28. nedeľa cez rok (C)
Lk 17,11-19
Autor: KM

Homília - 6.10.2019

27. nedeľa cez rok (C)
2 Tim 1,6-8.13-14
Autor: KM
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | ..
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7