Dnes je 11.12.2018    meniny má: Hilda Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 23.9.2018

25. nedeľa cez rok (B)
Mk 9,30-37
Autor: Karol Moravčík
Telefonovala mi jedna priateľka, že jej známa nespala celú noc pre článok v novinách, v ktorom sa nedávno veľmi škaredo písalo o kňazoch katolíckej cirkvi. O tom článku som už vedel. Mne ten text pripadal ako bomba, ktorú niekto naštvaný podloží pod auto, aby ho aj s majiteľom vyhodil do vzduchu. Nik triezvy nepopiera, že sme hriešni. Keď však niekto príde s tým, že takpovediac hlavnou pracovnou náplňou cirkvi je pretvárka a zakrývanie hriechov, tak je to jednoducho podraz a klamstvo.

Podľa dnešného evanjelia Ježiš nenašiel veľké pochopenie u svojich učeníkov, keď sa im snažil vysvetliť, že ho čaká utrpenie. Jeho učeníci ho nepočúvali a hádali sa, kto z nich je dôležitejší. Vo svojej reakcii Ježiš neodmietol túžbu po prvenstve, ale celé to otočil: Kto chce byť prvý, nech je posledný. Alebo nech sa stará o deti a vymieňa im plienky... Dobrý príklad. V Ježišovej dobe sa muži  tzv. ženskej práci určite vyhýbali omnoho viac ako dnes. Takže služba najmenším a najslabším ako cesta k prvenstvu.

Minulú nedeľu sme z evanjelia počuli, ako Peter v mene učeníkov vyznal, že Ježiša pokladá za Mesiáša. Počuli sme aj to, že Ježiš sa s Petrom nezhodol na tom, ako tú mesiášsku úlohu chápať. Dnešný text dosvedčuje pokračujúce nepochopenie. Predstava, že Mesiáš je niekto, kto robí zázraky, všetko vyrieši, všetkých porazí a bude vládnuť, bola medzi Židmi veľmi rozšírená a lákavá. Napriek opakovanému Ježišovmu vysvetľovaniu učeníci zotrvali pri tej lákavej predstave, dokonca sa hádali, kto z nich by mal zaujať vyššiu pozíciu. Ježiš sa nehlásil k titulu Mesiáš. V Markovom evanjeliu hovorí o sebe pre nás zvláštnym označením Syn človeka. Tak sme čítali aj dnes: Syna človeka vydajú do rúk ľuďom (Mk 9,31). Tento výraz v Starom zákone znamenal jednoducho človeka, ako keď si niekedy vzdychneme: som len slabý človek. V Knihe proroka Daniela (Dan 7,13) sa však Syn človeka spomína ako zvláštna bytosť prichádzajúca z neba: hoci človek, zároveň Boží posol či konateľ, vybavený schopnosťami priniesť na zem Božiu záchranu. Ježiš sa pokladal za Božieho vyslanca, konateľa Božej vôle, preto prevzal titul Syn človekaKnihy proroka Daniela. Bolo to blízke označeniu za Mesiáša, ale tomu titulu sa Ježiš vyhýbal, keďže bol zaťažený nesprávnym chápaním. Nie prvý v kariére, úspechu, vo víťazstvách na vojenskom poli, ale prvý v službe, prvý služobník Boha a ľudí, dokonca malých detí. Také je Ježišovo vysvetlenie.

Chápeme, nechápeme? Ako sa to vezme. Na jednej strane obdivujeme, okukávame na plagátoch, v časopisoch, na obrazovke všelijaké nablýskané tváre. Na druhej strane sa hneváme, ak nás tie tváre klamú, ak hrabú k sebe, ak sa bijú o moc. Prirodzene túžime, aby ľudia, ktorí majú funkcie (zodpovedné pozície), mali ducha služby, nie vládnutia a moci. Podľa skúsenosti, kto vie lepšie slúžiť, mali by sme si vyberať ľudí za našich zástupcov v parlamente, v obci, na školách, podnikoch, v odboroch a pod. V cirkvi sme po II. vatikánskom koncile opustili reč o funkciách a začali sme hovoriť o službách – služba kňaza, služba kostolníka, organistu, zástupcu farnosti, služba liturgického asistenta a pod. Pravda, nestačí len zmeniť slovník, slovám treba dať v praxi aj pravý význam.

Ježišova výzva k prvenstvu v službe je kľúčom k liečeniu našej hriešnosti. Pápež František nedávno v liste Božiemu ľudu opäť zdôraznil, že najväčším zlom v cirkvi je klerikalizmus, teda nárok na moc sprevádzaný pýchou a neochotou slúžiť. Tam korení zneužívanie tela i svedomia a moci. Vždy budeme hriešni, náš hriech sa stane ale nenapraviteľnou skazenosťou až vtedy, keď odmietneme slúžiť. Naopak, ak chceme slúžiť, obetavo milovať, liečime sa zo svojich hriechov a zachraňujeme jeden druhého.

Priateľ mi poslal mail, v ktorom cituje reakciu jedného čitateľa na článok kritizujúci cirkev, ktorý som spomenul v úvode: Som v cirkvi vyše 20 rokov, poznám sa s mnohými kňazmi, rehoľníkmi aj rehoľníčkami a nikdy som nezažil žiadne nevhodné správanie z ich strany. Väčšinou sú to ľudia, s ktorými dokážeme hovoriť otvorene aj o intímnejších veciach a neraz som milo prekvapený, aký dobrý a zrelý názor majú. Zneužívanie v cirkvi iste je a je to strašná vec. Bolo by hlúpe, aby to niekto bagatelizoval. Ale urobiť z cirkvi inštitúciu, ktorá vychováva monštrá, je ešte horšie. Cirkev je predsa o niečom úplne inom. Prečo nepíšete o tisíckach kňazov a rehoľných sestier, ktoré sa vzdali úplne všetkého, šance založiť si rodinu a odišli do Afriky, do Kazachstanu alebo na Slovensku celý život obetujú chorým a sociálne odkázaným? Viete o tom, že mnohí z nich v zahraničí zomierajú zavraždení práve preto, že sú verní evanjeliu a cirkvi? Prepáčte, ale vyvolávať dojem, že cirkev, to je len zlo a zvrhlosť, považujem za lož a iné veľké zlo.

Koreňom hriechu je túžba po moci. Začiatkom liečby je ochota slúžiť. Cirkev je pre mňa Ježiš, jeho evanjelium a ľudia, ktorí – hoci krívajúc – ho radi počúvajú a nasledujú. Neopustime sa, zostaňme spojení – s Ježišom, evanjeliom, spolu navzájom!

Homília - 9.12.2018

2. adventná nedeľa (C)
Lk 3,1-6
Autor: Karol Moravčík

Homília - 8.12.2018

Nepoškvrnené Počatie P. Márie
Lk 1,26-38
Autor: Karol Moravčík

Homília - 2.12.2018

1. adventná nedeľa (C)
Lk 21,25-28.34-36
Autor: Karol Moravčík

Homília - 25.11.2018

34. nedeľa cez rok (B)
Jn 18,33-37
Autor: Karol Moravčík

Homília - 18.11.2018

33. nedeľa cez rok (B)
Mk 13,24-32
Autor: Karol Moravčík

Homília - 11.11.2018

Sv. Martin
Mt 25,31-40
Autor: Karol Moravčík

Homília - 4.11.2018

31. nedeľa cez rok (B)
Mk 12,28b-34
Autor: Karol Moravčík

Homília - 1.11.2018

Všetkých svätých
Mt 5,1-12
Autor: Karol Moravčík

Homília - 28.10.2018

30. nedeľa cez rok (B) 
Mk 10,46b-52
Autor: Karol Moravčík

Homília - 21.10.2018

29. nedeľa cez rok (B) 
Mk 10,35-45
Autor: Karol Moravčík
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | ..
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7