Dnes je 22.09.2019    meniny má: Móric Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 15.7.2018

15. nedeľa cez rok (B)
Am 7,12-15; Ef 1,3-10
Autor: Karol Moravčík
Pred dvomi týždňami, keď som mal nedeľnú sv. omšu v Rači, zaujal ma úmysel, ktorí bol na sv. omšu objednaný. Zapísaná bola modlitba „za zblúdených a odpadnutých kňazov“. Po sv. omši prišla za mnou pani, ktorá objednala ten úmysel, a ja som sa pýtal, či myslela niekoho konkrétneho. Povedala mi, že napr. pána Havrana. Najprv som si nevedel nikoho predstaviť, až keď doplnila: toho z televízie. Odpovedal som: Ale on predsa nie je kňaz ani katolík; on sa však podpisuje teológ, lebo vyštudoval evanjelickú teológiu...

Tento prípad je dobrým pripomenutím, že nie je ľahké rozlíšiť, kto je kto a za koho hovorí. Je to aj spor vo vnútri cirkvi, vnútri teológie, spor medzi nami, kresťanmi. Niekto si ten spor rieši ľahko, ľudí si rozdelí na konzervatívnych a moderných. Alebo ešte ľahšie: na úradne poverených a nepoverených (vysvätených a nevysvätených). V dnešnom prvom čítaní sme počuli o zaujímavom prípade, ktorý sa stal dávno (okolo r. 760 pred Kr.). Amaziáš, kňaz v hlavnej svätyni kráľovstva, sa dozvedel, že pred jeho svätyňou prorokuje muž menom Amos. Povedal mu: Choď preč, tu nemáš povolenie. Amos mu odpovedal: Mne nemáš čo zakazovať. Ja sa na proroka nehrám, som len roľník a pastier. Ale Pán ma oslovil a povedal mi: Prorokuj!

Ako je to vlastne? Nie je dôležité, či má človek poverenie? Alebo naopak, tí, čo poverenie majú, môžu ako Amaziáš iným zakazovať hovoriť v Božom mene? Amos sa pokladal za obyčajného človeka, ale bral vážne svoje poverenie od Boha. Napokon, úradné poverenie nemal ani Ján Krstiteľ, ani Ježiš. Keď si spomenieme na apoštola Pavla, u neho tiež bolo otázne, kto mu dal poverenie. Od Pavla sme dnes počuli začiatok Listu Efezanom. Pavol píše, že nielen on, ale všetci pokrstení sú v Kristovi požehnaní všetkým nebeským požehnaním. Dokonca píše, že sme v Kristovi vyvolení, Bohom chcení, ešte pred stvorením sveta. Kto počul Božie oslovenie, kto ho zažil ako radosť, a uveril, je podľa apoštola aj označený pečaťou Ducha Svätého. Toto je pre Pavla to úradné opečiatkovanie a poverenie: viditeľná pečať Božieho Ducha!

Naším problémom môže byť, že – ak sme konzervatívnejší – Božiu pečiatku vidíme na tom, kto má úrad, funkciu, kto je zaradený do systému. Ak sme modernejší, vidíme tú pečiatku viac na tom, kto je nezávislý, mimo systému. Prvá i druhá možnosť je zväčša omylom. Pre apoštola Pavla bola dôkazom skutočnosť Božieho oslovenia. Pavol toto oslovenie opakovane vysvetľoval ako vykúpenie z otroctva, vyslobodenie a odpustenie, ako bohatstvo nezaslúženej lásky a radosti. Amos nebol vzdelaný ako Pavol, svoje povolanie však vystihol podobne: Oslovil ma Pán a poslal ma k ľuďom. Neponúkam seba, ale Pána, a idem k ľuďom, ktorí ma potrebujú.

Poučenie z dnešného Božieho slova by mohlo byť, že si dáme pozor na dva omyly. Prvý omyl, častý medzi katolíkmi, je v tom, že sa nazdávame, že len vysvätení kňazi, najlepšie vo vyššej funkcii, môžu hovoriť v mene Boha. Druhý omyl je v tom, že niekto s lepším vzdelaním, inteligentný a mediálne súci, má prezentovať svoje názory oproti všetkým ako jedine správne. Úloha kňazov nie je namýšľať si, že jediní hovoria v mene Boha. Ich úlohou je pomáhať, aby sme rozpoznali, cez koho dnes Boh koná a hovorí. Pýtať sa, kto má poverenie, je nesprávne položená otázka. Nech je zvelebený Boh, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým požehnaním (Ef 1,3), povie Pavol. Požehnaní či poverení sme teda spoločne. Nie jeden nad všetkými, ale ani jeden proti všetkým.

Minulý týždeň sme slávili sviatok sv. Benedikta. V čase úpadku a rozkladu Rímskej ríše okolo r. 500, odišiel z civilizácie do lesnej samoty. Nechcel utiecť zo sveta, ale urobiť niečo pre svet. Uprostred barbarského sveta zakladal ostrovy modlitby, kultúry a kvalitnej práce. Sociológovia tomu dnes hovoria ostrovy pozitívnej deviácie. K Benediktovi sa pridali viacerí muži, ktorí s ním chceli žiť ako mnísi. V mnohých sa sklamal, niektorí ho dokonca viackrát chceli zabiť. Ani tieto hrozné skúsenosti neboli preňho dôvodom, aby sa vzdal. Neodišiel z cirkvi, ani sa nestal samovládcom. Do pravidiel svojho rádu dal zásadu vypočuť každého z bratov a pri najvážnejších rozhodnutiach pýtať sa na mienku aj toho posledného – lebo Boh rád hovorí cez dieťa, starca, pocestného, chorého a chudobného.

Ak budeme zavretí vo svojich domoch a úradoch, ťažko začujeme Boží hlas. Je to temer nemožné. Ak sa zavrieme do elitárskych kruhov, bez kontaktu s obyčajnými ľuďmi, ťažko začujeme Boží hlas. Je to temer nemožné. Ak zostaneme otvorení pre počúvanie Boha cez modlitbu, bohoslužbu, ale práve tak aj cez túžby, otázky, prosby a sťažnosti ľudí okolo nás, začujeme Boží hlas. Zaručene a naisto. Potom si ho nenechajme pre seba, ale podeľme sa oň na spoločnú radosť a povzbudenie.

Homília - 15.9.2019

Sedembolestná P. Mária
1 Pt 4,13-16
Autor: KM

Homília - 8.9.2019

23. nedeľa cez rok (C)
Lk 14,25-33
Autor: KM

Homília - 1.9.2019

22. nedeľa cez rok (C)
Hebr 12,18-19.22-24a
Autor: KM

Homília - 25.8.2019

21. nedeľa cez rok (C)
Hebr 12,5-7.11-13
Autor: KM

Homília - 18.8.2019

20. nedeľa cez rok (C)
Hebr 12,1-4
Autor: KM

Homília - 15.8.2019

Nanebovzatie P. Márie
Lk 1,39-56
Autor: KM

Homília - 11.8.2019

19. nedeľa cez rok (C)
Hebr 11,1-2.8-12
Autor: KM

Homília - 4.8.2019

18. nedeľa cez rok (C)
Kol 3,1-5.9-11
Autor: KM

Homília - 28.7.2019

17. nedeľa cez rok (C)
Kol 2,12-14
Autor: KM

Homília - 21.7.2019

16. nedeľa cez rok (C)
Kol 1,24-28
Autor: KM
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | ..
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7