H - 25.1.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 3. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V prvom čítaní zo Starého zákona počujeme dnes proroka, ako povzbudzuje ľudí zo spustošených krajov na severe Izraela. Obrazom svetla, ktoré im zažiari, predpovedá koniec ich neslobody a trápenia. Prorokovu reč  o príchode svetla prenáša autor evanjelia na pôsobenie Ježiša Krista. Ježiš prinášal ľuďom uzdravenie a radosť a viacerých povolal, aby ho nasledovali. V druhom čítaní apoštol Pavol rieši roztržky medzi kresťanmi v Korinte. Nabáda ich, aby medzi sebou obnovili jednotu a nerozdeľovali sa do navzájom odcudzených skupiniek.

Homília

Keď prichádza nový človek do nejakej dôležitej spoločenskej pozície – či ide o pozíciu ekonomickú, politickú alebo cirkevnú –, sú s tým spojené rôzne nároky a očakávania. Taký človek by mal byť odborník vo svojom povolaní, mal by byť dobrý organizátor, mal by vedieť spolupracovať s ľuďmi, ale zároveň prijať aj vlastnú zodpovednosť.

Dnešný úryvok z Matúšovho evanjelia spomína začiatok Ježišovho verejného pôsobenia. Po niekoľkotýždňovom pobyte na púšti vracia sa Ježiš do rodnej Galilei, nezostane však v Nazarete, ale príde bývať do Kafarnauma, ktorý sa nachádzal niekoľko kilometrov severnejšie na brehu veľkého jazera. Z popisu Ježišovho pôsobenia v tomto prostredí dozvedáme sa jeho hlavné heslo: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Potom sa dozvedáme, ako si vybral svojich prvých spolupracovníkov, a tiež, čomu sa Ježiš venoval. Pri oslovení Šimona a jeho brata Ondreja to pomenoval s istou dávkou humoru, že z nich, rybárov, urobí rybárov ľudí. V závere dnešného úryvku evanjelia sa toto rybárčenie popíše ako učenie v synagógach, hlásanie radostného posolstva o kráľovstve a uzdravovanie z rôznych chorôb a trápení.

V našich predstavách je Ježiš niekto úplne výnimočný, ktorý prichádza priamo od Boha, aby spasil svet. Nemali by sme však prehliadať to, čo napokon vieme už od Ježišovho narodenia. Ježiš, božský Spasiteľ, neprichádza ako nejaký panovník, ani ako politický vodca, ani ako mediálny influencer. Navonok nepôsobil výnimočne, narodil sa do jednoduchých pomerov, v synagógach nevystupoval ako rabín, ale ako jeden z veriacich mužov, ktorí pri bohoslužbe čítali a komentovali Sv. písmo. Vo svojej činnosti nevyhľadával predovšetkým významných ľudí, ale svoju pozornosť venoval najmä trpiacim. Zvláštne nemuselo byť ani to, že Ježiš ohlasoval nebeské kráľovstvo. Izraelská spoločnosť mala svojich vladárov a svoje úrady, ale cítila sa byť zaviazaná poslušnosťou najmä voči autorite Božej. V tom zmysle uznávala pred každou svetskou mocou predovšetkým nebeské kráľovstvo.

Zvláštne na Ježišovi bolo, čím naplnil predstavu nebeského kráľovstva. Do centra pozornosti posunul ľudí trápiacich sa, ponižovaných a chudobných. A zvláštne bolo aj to, koho si Ježiš vybral za svojich spolupracovníkov. V tej dobe bolo okrem kňazov aj veľa náboženských aktivistov. Často sa spomínajú v evanjeliách farizeji a zákonníci. Patrili medzi náboženské elity vtedajšej židovskej spoločnosti. Ježiš si však vybral za spolupracovníkov obyčajných rybárov. Nám to znie vznešene, že sa mali stať „rybármi ľudí“. Ale čo vlastne mali robiť? V slovenských katolíckych novinách píše jeden kňaz krátke úvahy k nedeľným textom z evanjelia. K dnešnej téme napísal: Keď prví Ježišovi učeníci odpovedali na jeho výzvu, aby zanechali všetko a išli za ním, keďže Ježiš býval v Ondrejovom a Šimonovom dome, išli za ním domov. Navonok sa nič nezmenilo, ale domov sa vrátili iní, ako ráno z domu odišli. Ježiš vstúpil do ich života a oni sa začali učiť jeho vnímaniu a jeho spôsobu života.

Nepripisujme až takú dôležitosť vonkajším zmenám v našom živote. Zaiste, kto má nejakú zodpovednú pozíciu medzi nami – je niekde vedúcim, predsedom, riaditeľom, starostom, farárom a pod. –, má spĺňať určité nároky a podmienky. Skutočná dôležitosť sa však získava podľa toho, ako vo svojom rozume a srdci odpovedáme na Ježišovo pozvanie: „Poďte za mnou!“ Ježišovi učeníci si na začiatku nemohli predstaviť, ako sa zmení ich život, keď ho začnú žiť s Ježišom. Ale nešlo až tak o vonkajšie zmeny. Postupne už nevideli len svoju rodinu, svoj dom, svoju prácu, ale stali sa rybármi ľudí. Začali sa zaujímať o iných ľudí a venovať sa im podľa Ježišovho príkladu. Nie namiesto starosti o svoju rodinu a prácu, ani povedľa toho, ale jedno s druhým.

V súčasnosti sa mení svet a mení sa aj naša cirkev. Citliví sme zvlášť na to, kde sa objavuje úpadok a rôzne zlé javy. Omnoho viac si však všímajme, k čomu sme dnes Ježišom povolaní. Keď to prirovnáme napríklad ku kaviarni tu vedľa nášho kostola, tam je niekto hostinský, niekto čašník a niekto zákazník. Takto to doteraz vyzerá aj v našej cirkvi. Kňazi sú hostinskí, ďalší personál sú ako čašníci a ostatní ako zákazníci. Takto to však nebude fungovať. Máme rôzne úlohy v spoločnosti, rodine i v cirkvi a máme rôzne schopnosti. Ale povolanie máme spoločné: Nechajme sa teda Ježišom pozvať a nechajme sa vnútorne zmeniť, aby sme spoločne dokázali meniť svet na nebeské kráľovstvo.

Včera bol vo Viedni vysvätený za nového arcibiskupa Josef Grünwidl. Prenos dávala rakúska televízia. Najviac sa mi páčil začiatok slávnosti. V Dóme sv. Štefana už čakali zhromaždení ľudia, biskupi, kňazi, prezident, predseda vlády a mnohí ďalší. Nový arcibiskup prišiel k bráne kostola z arcibiskupského úradu obklopení zástupom mladých ľudí, mužov a žien. Neprišiel ako hlavný funkcionár veľkého úradu s ďalšími funkcionármi, ale ako priateľ s priateľmi.

Na každého z nás sú kladené rôzne nároky a očakávania. Plňme ale najradšej pozvania Ježišove. V jeho mene a podľa jeho príkladu stávajme sa rybármi, priateľmi ľudí!