H - 21.12.2025

Úvod do liturgie

Dnes slávime 4. adventnú nedeľu. Texty Sv. písma, ktoré dnes budeme čítať, sú podľa svojej formy nábožensko-umelecké rozprávania. V texte proroka a tiež v evanjeliu zaznie veta, že „panna počne a porodí syna a v ňom Boh bude s nami“. Tieto slová povedal prorok judskému kráľovi, ktorý sa nechcel radiť s Bohom a robil si svoje politické hry. Prorok voči namyslenému kráľovi postavil obyčajnú mladú ženu, cez ktorú Boh vykoná to, čomu kráľ nechcel poslúžiť. Podľa evanjelia poznanie, ako a kde Boh koná, prichádza vtedy, keď sa stíšime a nastavíme na oslovenie a zjavenie. Jozef zistí, čo má urobiť, až vo sne; vtedy si uvedomí, že nerozhoduje on, ale Boh. V druhom čítaní apoštol Pavol múdro povie, že Ježiš Kristus je podľa tela z Dávidovho rodu a podľa Ducha je Božím Synom.

Homília

Ľudia vo významných štátnych funkciách majú rôznych poradcov. Na rozdiel od svojich šéfov poradcovia zostávajú verejnosti zväčša neznámi. Mať dobrých poradcov je veľmi užitočná vec, ale tým najlepším poradcom je Boh sám. Veríme však tomu, že Boh je naším radcom, vieme si to vôbec predstaviť?

V dnešnom čítaní zo Starého zákona spomína sa kráľ Achaz. Je to skutočná historická postava, vládol niekoľko rokov v Judsku na začiatku 8. st. pred Kr. Keď Judsko ohrozovali nepriatelia, prorok Izaiáš vyzval tohto kráľa, aby si žiadal znamenie od Boha. Achaz túto možnosť odmietol a radšej požiadal o pomoc mocného asýrskeho kráľa (vládol na severe dnešného Iraku), ktorý síce Achazových nepriateľov porazil, ale zároveň jeho krajinu spustošil. Prorok povie, že ho „oholil ako britva mužskú bradu“ (Iz 7,20). Namiesto znamenia úspechu dostavilo sa znamenie spustošenia. Prorok pri tej príležitosti predniesol zvláštny výrok, že Boh nebude už konať cez takýchto kráľov, ale dá počať panne a tá porodí syna, ktorého meno bude Emanuel, po slovensky „Boh medzi nami“.

Situáciu, ktorú spomína Kniha proroka Izaiáša, si vieme dobre predstaviť. Aj dnes jednotlivé krajiny vedú proti sebe vojny, a keď sa im nedarí, obzerajú sa po svete, kto silnejší by im pomohol. Tí silnejší radi pomôžu, ale zväčša tak, že sa zmocnia majetku tých, ktorým pomáhajú. Takýchto smutných príkladov vieme spomenúť viac. Vieme však nájsť aj príklad, ako koná Boh medzi nami? Dnešné čítanie z Knihy proroka Izaiáša a rovnako čítanie z evanjelia nám to pomáhajú objaviť a pochopiť. Božím nástrojom v týchto rozprávaniach nie je niekto bohatý a mocný, ale panna a muž, ktorému sa zdá, že jeho životné plány stroskotali. Označenie panna vo Sv. písme nie je predovšetkým biologické, ale sociálne. V hebrejskom texte je naše slovo panna písané ako almáh, čo znamená prvorodička. Tehotná žena, ktorá je v očakávaní, pravdepodobne v neistote, mladá žena, ktorá nebojuje o moc vo svete, ale pripravuje sa na narodenie svojho dieťaťa. Jozef, ktorý sa dnes spomína v evanjeliu, sa dozvedá, že jeho vyvolená vlastne nie je jeho. Ako riešenie zdá sa mu prepustenie jeho nevesty potajomky. K panne, ktorú spomína prorok a ktorú kresťania od počiatku stotožňujú s Máriou, a takisto k Jozefovi Boh prehovorí prostredníctvom anjela. Podľa Matúšovho evanjelia sa anjel k Jozefovi prihovorí vo sne. Sen tu predstavuje situáciu, ktorú nemáme pod kontrolou. Nerobíme najprv vedomé rozhodnutie, ale potichu sa otvárame poznaniu, na ktoré by sme sami neprišli. Vedomé rozhodnutie nasleduje po tom, keď tým nečakaným snom, podnetom, zjavením nie sme premožení, ale posilnení a pohladení.

Náš problém – či v súkromí alebo vo veľkom svete – spočíva v tom, že sa spoliehame na všelijaké riešenia, ale veľmi málo na riešenie po porade s Bohom. O ľuďoch, ktorí majú ako politici a biznismeni veľkú moc, málokedy počujeme, žeby sa radili s Bohom. Radiť sa s Bohom nie je to isté, ako keď významný politik ide do kostola alebo na návštevu k pápežovi. I keď, je to aspoň nádejný znak. Dôležitejšie je, aby taký politik, ale aj my vo svojom súkromnom rozhodovaní sme v tichosti, v modlitbe – ako Panna Mária vo svojej komôrke, ako Jozef po prebudení zo sna – sa pýtali, čo nás posunie bližšie k vojne a čo k pokoju, čo k násiliu a čo ku zmiereniu, čo nás premení na ľudí tvrdého srdca a čo naopak na ľudí lásky. Tam, kde by sme sa takto pýtali, dostali by sme odpoveď a určite by sme aj vedeli, ktorá odpoveď je od Boha a ktorá od zlého ducha.

V roku 1962 hrozilo vypuknutie Tretej svetovej vojny po tom, ako dal Sovietsky zväz nainštalovať rakety na Kube namierené na USA. Vojne pomohol vtedy zabrániť vtedajší pápež Ján XXIII., ktorý sa kontaktoval s americkým prezidentom Kennedym a takisto s hlavným komunistickým predstaviteľom Chruščovom. Urobilo sa veľa krokov, aby obe strany dali na prvé miesto mier a vôbec prežitie ľudstva na zemi, a až na druhé či tretie miesto svoje politické, vojenské a obchodné záujmy. Pápež mal asi ľahšiu cestu k americkému prezidentovi, ktorý bol katolík, ale dokázal sa zblížiť aj s ľuďmi z komunistického tábora.

Pri náročných problémoch a krízach v našom živote i vo veľkom svete nikdy nie sú len dve možnosti: vyhrať alebo byť porazený. Kto sa úprimne radí s Bohom a s jeho anjelmi – či už majú podobu dobrej myšlienky, dobrého slova alebo dobrého človeka – vždy nájde aj tretiu možnosť: cestu nového života, radostného narodenia, Božej záchrany.