H - 26.7.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 17. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Táto nedeľa sa z príležitosti sviatku sv. Joachima a sv. Anny, ktorí sú starými rodičmi Ježiša Krista, slávi ako Svetový deň starých rodičov a seniorov. Zo Starého zákona budeme dnes čítať o kráľovi Šalamúnovi, ktorý na začiatku svojho panovania prosil o dar chápavého, počúvajúceho srdca. V evanjeliu nám Ježiš podobenstvom o poklade hovorí o hodnote nebeského kráľovstva. Toto kráľovstvo spočíva v našom vzťahu voči Bohu, v našej viere a vo vytváraní spravodlivej spoločnosti podľa Božieho slova. Objavenie tohto kráľovstva nie je výsledkom náhody. Potrebujeme k tomu chápavé, múdre srdce, ktoré vie, čomu má dať prednosť. Apoštol Pavol v druhom čítaní pekne píše o našom povolaní od Boha a dodáva: Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.

Homília

Popri cestách vidíme temer všade rôzne pútače, ktoré sa snažia upútať našu pozornosť. Najčastejšie ide o propagáciu nejakého tovaru alebo politiky. Neviem posúdiť, aká je účinnosť týchto propagačných prostriedkov, osobne ich pokladám za obťažujúce a špatiace naše životné prostredie; keby som mohol, snažil by som sa tieto pútače odstrániť alebo obmedziť. Hovorí sa, že „dobrá vec sa chváli sama“, a aj keď to nemusí byť vždy pravda, isté je, že to, čo je naozaj potrebné a cenné, objavujeme inak ako čítaním páčivých hesiel a pozeraním sa na obrázky.

Ježiš tiež používal jedno heslo, krátku formuláciu, ktorou vyjadroval svoj program. Matúšovo evanjelium spomína, že Ježiš sa na začiatku verejného pôsobenia predstavil výrokom: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4,17). Zároveň pojem nebeského alebo Božieho kráľovstva vysvetľoval pomocou rôznych podobenstiev. V dnešnom úryvku z 13. kap. Matúšovho evanjelia ide o prirovnanie nebeského kráľovstva k pokladu ukrytému na poli a ku kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Na rozdiel od ponuky dnešných predajcov úžitkového, zábavného či politického tovaru Ježiš neponúkal program nebeského kráľovstva ako hotový produkt, ktorý si stačí zakúpiť alebo zaň zahlasovať, ale ako záležitosť, ktorá nie je hneď spoznateľná. V každom prípade ide o čosi veľmi cenné, za čo  by sme mali byť ochotní dať všetko, čo máme.

Pojem nebeského kráľovstva nám dnes znie sväto, vznešene, možno poeticky, ale asi nepôsobí na nás tak, aby sme kvôli nemu všetko zanechali a jemu dali prednosť. Chápali ho ľudia v Ježišovej dobe inak, dokázal tento pojem ľudí rozhýbať, nadchnúť k nejakému konaniu? Počítajme s tým, že ľudia v Ježišovej dobe pojem nebeského alebo Božieho kráľovstva nechápali len sväto-poeticky, ale spájali s ním konkrétnu predstavu. V súčasnosti máme napríklad takú predstavu spojenú s pojmom demokracia a dávame to do protikladu s diktatúrou alebo nejakým autoritárskym systémom. Súčasne si uvedomujeme, že za slovom demokracia sa tiež všeličo skrýva a v praxi sa aj rôzne zneužíva. V Ježišovej dobe pojem nebeského kráľovstva fungoval ako pomenovanie pre akúsi Božiu demokraciu, vládu ľudu na čele s Bohom, prípadne s jeho poslom, ktorý by mal mandát od Boha; úlohou ľudí bolo rozpoznať, kto je ten Bohom vyvolený. Od čias ovládnutia Palestíny pohanmi, vladármi gréckeho pôvodu (okolo r. 300 pred Kr.), keď sa židovská náboženská predstava o spôsobe života jednotlivcov i spoločnosti čoraz viac zrážala s predstavou pohanskej moci, pojem nebeského kráľovstva slúžil ako pomenovanie pre spoločnosť, ktorá sa oslobodí od pohanskej nadvlády a zariadi život podľa viery v Boha. Keďže táto predstava bola priveľmi stotožňovaná s predstavou svetskej, a to aj násilnej politiky – len s tým rozdielom, že Židia na čele tej politiky nechceli pohanského kráľa, cisára a pod., ale ich náboženstvom odobreného vodcu –, musel Ježiš vysvetľovať, čo príchodom Božieho kráľovstva vlastne myslí.

Preto hovoril o tomto kráľovstve v podobenstvách. Preto ho prirovnal k pokladu skrytému na poli. Ježišovi poslucháči si mohli predstaviť, ako niekto kope či orie na poli a narazí na poklad. Zaujímavé je, že ho hneď nevyberie, ale najprv kúpi celé to pole. Čo si pod takým prirovnaním máme predstaviť? Asi to, že na Božie kráľovstvo narazíme aj my uprostred všedného života, pri bežnej práci, ale musíme mať vopred ujasnené, čo je pre nás tým cenným pokladom. Tí, čo to nevedia, prijmú za svoj poklad aj falošné predstavy ako z tých reklamných pútačoch a médií. Získanie pokladu niečo stojí, Ježiš naznačil, že niekedy všetko, čo sme dovtedy pokladali za dôležité. Ktosi to dobre prirovnal mladému mužovi, ktorý by sa rád zoznámil s dievčaťom, má o tom nejakú predstavu, a keď sa to podarí, odrazu všetko, čo považoval za dôležité, čomu dával prednosť – rodičia, kamaráti, trávenie voľného času –, to všetko ide do úzadia a prednosť dostane ten vzťah. Takto sa aj od nás očakáva, že si dokážeme v sebe sformovať predstavu toho, čo je pre nás cenné, až sväté, a to v súkromnom i spoločenskom živote, následne že dokážeme rozlišovať i cielene hľadať, ktorá situácia, ktorí ľudia okolo mňa, aká podoba spoločnosti, ba aj tých politických postojov ladí s predstavou môjho pokladu, môjho nebeského kráľovstva.

V súčasnom svete je dosť ľudí, čo nevidia pod povrch a o skutočný poklad ani nezavadia. Za poklad považujú svoj majetok, svoje záujmy, svoje zdravie, v lepšom prípade svojich blízkych. Poklad v zmysle Božieho kráľovstva je však čosi iné, napríklad za taký poklad môžeme považovať aj stretnutie významných osobností z celého sveta, ktoré sa nedávno konalo u pápeža Leva v Castel Gandolfo. Povzbudení jeho encyklikou Magnifica humanitas o ľudskej dôstojnosti sa poprední vedci, vynálezcovia, medzi nimi 30 nositelia Nobelovej ceny, radili o tom, ako pomôcť spravodlivému používaniu moderných technológií a ako zabrániť prepojeniu jadrových zbraní a umelej inteligencie. Na záver, 16. júla, prijali deklaráciu, v ktorej použili formuláciu pápeža Leva o „neozbrojenom a odzbrojujúcom mieri“, pričom jednoznačne odmietli predstavu bezpečnosti, ktorá by sa zakladala na strachu a hrozbe vzájomného zničenia.

Podľa čoho spoznáme svoj poklad? Podľa toho, ako pocítime, že má pred všetkým ostatným prednosť. Podľa čoho spoznáme Ježišov poklad? Podľa toho, ako nás osobne i náš svet vylepšuje, skrášľuje, zachraňuje.