H - 20.9.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 25. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V čítaní zo Starého zákona sa aj dnes zdôrazňuje myšlienka, že Boh je iný, ako sú naše predstavy. Táto inakosť nie je predovšetkým jeho tajomnosť a nepredstaviteľná moc, ale jeho veľkodušnosť. Ježiš v dnešnom úryvku z evanjelia prirovnáva Božie konanie k majiteľovi vinice, ktorý svojich pracovníkov odmení rovnako napriek nerovnakej práci. Boh chce dať šancu aj tým posledným. Druhé čítanie je od apoštola Pavla z Listu Filipanom. Pavol počíta s tým, že môže zomrieť a nevadí mu to, ale pekne píše: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Keď zomriem, budem prv s Kristom, keď ešte požijem, budem rád užitočný.

Homília

Nad príbehom dnešného evanjelia spomenul som si na udalosti, ktoré sa udiali na Slovensku tesne po druhej svetovej vojne. Asi tri roky po vojne bola prechodná doba, potom sa moci chytili komunisti a nepustili ju z rúk až do konca roka 1989. Keď som sa pýtal otca a iných starších ľudí, ako k tomu prišlo, spomínali, že na kresťanskom Slovensku sa komunisti snažili nalákať ľudí na svoju stranu aj tvrdením, že Ježiš bol prvý komunista – veď sa zastával chudobných a hlásal rovnosť medzi ľuďmi.

Dnešné čítanie z evanjelia akoby podporovalo túto predstavu o Ježišovi: zamestnanie pre všetkých, umenšovanie nerovnosti, za nerovnakú prácu rovnaká odmena. O čom však Ježiš vlastne hovoril? Hovoril o nebeskom kráľovstve. Nehovoril o usporiadaní politiky a ekonomiky. Ježiš chcel povedať: Nebeské kráľovstvo funguje takto, Boh je takýto – každému dá, čo sa patrí. Aj tomu poslednému dá, čo potrebuje. Mzda jeden denár na deň zaručovala základné prežitie.

Ježišovmu rozprávaniu lepšie porozumieme, keď sa pozrieme na text Matúšovho evanjelia. Dnešnému úryvku predchádza príbeh o bohatom mladom mužovi, ktorý prišiel za Ježišom a pýtal sa ho, čo dobré má robiť, aby získal večný život. Ježiš mu odpovedal na dvoch úrovniach. Prvá úroveň bola, aby zachovával Božie prikázania: „Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti svojho otca a matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Keď mladý muž potvrdil, že sa o to snaží, Ježiš ho pozval na druhú úroveň: „Choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ Ako sa možno ďalej dočítať, mládenec to nepochopil a odišiel smutný (Mt 19,16-22). Zo súvislosti vidíme, že rozprávanie bolo adresované predovšetkým okruhu Ježišových najbližších. Aj pri dnešnom podobenstve o robotníkoch vo vinici nešlo o rozprávanie niekde na námestí pred zhromaždeným davom, ani nešlo o konfrontáciu s protivníkmi, ale bolo to určené najmä učeníkom. Oni sa mali stať nositeľmi Ježišovho odkazu. Oni mali nebeské kráľovstvo realizovať. Ale ako? Počuli sme o prvej podmienke: Zachovávajme Božie prikázania. Kto nezachováva, nie je dobrý človek. Taký človek musí dať do poriadku najprv sám seba. Nemôže budovať lepší svet. Nemá na to. Ale zároveň holá spravodlivosť nestačí, svet k lepšiemu nezmení. My vidíme odvedenú prácu, napríklad tú námahu a horúčosť celého dňa, počas ktorého pracovali tí prví robotníci vo vinici. Ježiš však vidí aj tých, ktorí čakajú, aby ich niekto potreboval, aby si aj oni mohli zarobiť a prežiť ďalší deň. Na tej druhej úrovni, kde už nejde len o aké-také zachovanie Božích prikázaní, ale o vytváranie Božieho kráľovstva, ide z osobného hľadiska o svätejší život a zo spoločenského hľadiska o bratskejšiu, solidárnejšiu spoločnosť. Ako povedal Ježiš, taká spoločnosť sa nedá vybudovať bez toho, aby sme aj tomu poslednému nedali to, čo potrebuje. Alebo, ako sme z evanjelia počuli pred týždňom, nejde to bez toho, aby sme sa nezľutovali nad inými, ako sa Boh zľutúva nad nami. Alebo, ako poradil Ježiš onomu mladému mužovi, aby sme sa nepodelili o svoj majetok s chudobnými.

Nevieme si to predstaviť? Nepredstavujme si to komunisticky, že vezmeme podnikateľovi, ktorý vie čosi vytvoriť a zamestnať množstvo ľudí. Ale nepredstavujme si to ani primitívno-kapitalisticky, že čosi vytvoríme, ale myslíme len na seba, a keď vyťažíme z ľudí a zo zdrojov, čo sa dá, zavrieme krám a ideme si užívať. Napokon, úlohou evanjelia nie je formulovať stratégiu, ani realizáciu nejakého projektu. Úlohou evanjelia je zmeniť optiku. Rozdať svoj majetok môže aj podnikateľ, ktorý organizuje svoj biznis tak, že sa rozdáva, že sa delí, že umožňuje iným žiť. Opačným príkladom je biznis, ktorý vyťaží z prírodných a ľudských zdrojov všetko do poslednej kvapky a potom ľudí i prírodu vyhodí ako odpad na smetisko.

Reinhard Marx je kardinál a arcibiskup v Mníchove. Pred rokmi bol profesorom kresťanskej sociálnej etiky. Jednu svoju knihu začína pomyselným listom, akože Marx píše Marxovi. Priznáva, že kresťanstvo a marxizmus majú podobné záujmy. Oba tieto koncepty či posolstvá chcú odhaľovať a pranierovať nespravodlivosti, chcú prepožičať hlas tým, čo v spoločnosti nemajú žiadnu loby, a chcú im dopomôcť k právu. Kresťanstvo sa od marxizmu ale odlišuje v tom, že súkromné vlastníctvo nežiada zrušiť, ale zdôrazňuje, že vlastníctvo má slúžiť. Nie iba jednotlivcom, ale spoločnému dobru. (R. Marx, Das Kapital, Pattloch, München 2008.)

V ostatných dňoch som zachytil, ako sa debatuje o vízii pre Slovensko, o dokumente, ktorého autormi sú najmä ľudia zo SAV. Niektorí to chvália, iní sú skeptickí. Lebo vízia je jedna vec, stratégia druhá a aplikácia tretia. Našou víziou nech je predovšetkým Ježišovo evanjelium. Ak sa podľa neho zmeníme, časom uvidíme, ako sa uskutočňuje to, o čom snívame a čo veríme.