H - 13.9.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 24. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Dnešné prvé čítanie zo Starého zákona vzniklo asi v roku 180 pred Kr. Jasne odmieta hnev a pomstu za utrpené krivdy. Možno sa spýtame: Ako sa dá potom nastoliť spravodlivosť? Zastať sa spravodlivosti a zvlášť tých, ktorým sa ubližuje, je veľmi potrebné. Ale hnev a pomsta nie je nápravou, ale zväčšením nespravodlivosti. V evanjeliu nám dnes Ježiš hovorí o Božej spravodlivosti, ktorá je milosrdná a veľkorysá. Božie konanie je naším vzorom. Preto sa v Otčenáši modlíme: Odpusť nám, ako aj my odpúšťame. V druhom čítaní apoštol Pavol schopnosť konať nezištne a milosrdne spája s našou blízkosťou Kristovi. Dôležité je nežiť pre seba, ale žiť i zomierať pre Pána.

List biskupov pred Národným pochodom za život

Drahí bratia a sestry, súčasné vojnové konflikty nás nútia premýšľať o hodnote ľudského života. Intenzívne si uvedomujeme, ako kvôli mocenským ambíciám jednotlivcov zomierajú vojaci a civilisti. K následkom vojen patrí, že v konečnom dôsledku sú všetci porazení. „Hnev a zúrivosť – oboje je odporné, len hriešny človek sa ich drží,“ čítame dnes z Knihy Sirachovho syna. Na súvislosti medzi vonkajšou a skrytou agresivitou poukázala sv. Matka Tereza z Kalkaty, keď pred 50 rokmi preberala Nobelovu cenu za mier. Neváhala predniesť silné slová o živote: „V tejto dobe je najväčším ničiteľom mieru potrat, je to otvorená vojna, bezprostredné zabitie zo strany matky. Ak matka môže zabiť vlastné dieťa, čo iné môžeme čakať, akože aj ja môžem zabiť teba a ty mňa...“ V tomto zmysle nám Matúšovo evanjelium dáva pred oči odstrašujúci príklad nemilosrdného sluhu, ktorý zakúsil blahosklonnosť svojho pána, ale zostal krutý voči vlastným dlžníkom. Niekedy možno zachytiť informáciu, že na Slovensku počet potratov klesá. Každé zachránené dieťa je skvelá správa. Ale deti nie sú štatistika a stále platí, že každé jedno dieťa je hodné ochrany od počatia. K tomu má smerovať pomáhajúce konanie matkám v kríze a legislatíva, ktorá bude chrániť život od počatia po prirodzenú smrť.

Treba si uvedomovať aj širšie súvislosti. Za mnohými tragickými rozhodnutiami sa skrýva strach či obavy – a to uprostred bezradnosti, osamelosti či tlaku okolia. Cirkev nechce ženy v takomto rozpoložení odsudzovať, chce sprevádzať a pomáhať im. Preto podporujeme a ponúkame najrôznejšie centrá pomoci každému, kto sa ocitne na osobnej morálnej križovatke. Súčasne si uvedomujeme potrebu chrániť život aj po narodení, čo si vyžaduje napr. zo strany zamestnávateľov vytvárať pre zamestnancov dôstojné podmienky na výchovu detí. Z týchto dôvodov sme prevzali záštitu nad Národným pochodom za život, na ktorý všetkých pozývame v nedeľu 20. septembra do Bratislavy, aby sme spoločne vyjadrili úctu k ľudskému životu a jeho Stvoriteľovi, úctu k materstvu pokojnému a chránenému pred komerčnými záujmami, úctu k manželstvu a rodičovstvu s právom vychovávať deti podľa Božieho a prirodzeného zákona. Ježiš na viacerých miestach evanjelia prízvukuje, že postoj lásky voči blížnemu nemožno improvizovať. Postoj lásky nemôže byť len občasný a čiastkový. Keď náš Pán žiada odpúšťať „sedemdesiatsedem ráz“, a to každého z nás, vyhlasuje lásku za univerzálny postoj. Z lásky k tým najviac bezbranným chceme spolu kráčať ako spolupútnici, ktorým záleží na každom človeku. Žehnajú biskupi Slovenska.

Homília

Prikázanie či morálna zásada nezabiješ pokladá sa medzi ľuďmi veriacimi i menej veriacimi za čosi celkom zásadné. Predsa, ako vieme, aj príkaz nezabiješ býva porušovaný. Ako sa to dá pochopiť? Na príčine je selektívny, teda výberový prístup. Spomenul som si, ako sa nedávno slávilo 250. výročie vzniku Spojených štátov amerických. Dňa 4. júla 1776 bola prijatá Deklarácia o nezávislosti. Z jej textu je najznámejšia veta, že „všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a že sú Stvoriteľom obdarení neodňateľnými právami, medzi ktoré patrí život, sloboda a hľadanie šťastia“. Slová znejú vznešene, ale autori deklarácie nebrali všetkých ľudí rovnako. Muži, ktorí ten text zostavili a schválili, boli majiteľmi otrokov a ani náhodou si nemysleli, že spomenuté práva na život, slobodu a hľadanie šťastia sa vzťahujú aj na ich otrokov alebo na domorodé národy v Amerike. Problém teda spočíva vo výberovom chápaní. Niektorí ľudia majú sklon vnímať iných ako menej hodných života, a vôbec nemusí ísť o ich nepriateľov. Na tento nebezpečný selektívny prístup poukazuje list biskupov a naň reaguje aj Pochod za život. Úcta k životu sa v ekonomicky rozvinutých krajinách stala selektívnou. Podľa nie malej skupiny obyvateľov našich krajín si niektorí ľudia zaslúžia ochranu a najlepšiu starostlivosť, ale iní nie. Tí, čo si tú ochranu až tak nezaslúžia, sú podľa tejto predstavy napríklad počaté deti pred narodením, a potom ľudia starší, zoslabnutí. Argumentuje sa právom na slobodu rozhodovania. Ďalším argumentom je údajný súcit s trpiacimi: Keď sa vraj deti nemajú narodiť do vhodného prostredia, radšej nech sa nenarodia, alebo dovoľme ľuďom umrieť, keď sa už len trápia...

Ochrana života nie je ľahká téma. Najprv si úctu k životu musíme vybojovať sami v sebe, a nielen, keď sa nám darí, keď sme zdraví, zabezpečení. Až následne môžeme niečo urobiť pre život ostatných. Sekulárni ľudia sa na adresu kresťanov vyjadrujú tak, že sa im nemáme starať do života. Tým „staraním sa“ myslia niektoré zákony štátu, ktoré sa týkajú manželstva a ochrany života. Nuž, nikdy to nie je tak, že všetci budú spokojní s každým zákonom. Práve preto sa o tie zákony tak bojuje. A boj prebieha aj o verejnú mienku. Neviem posúdiť, nakoľko túto mienku ovplyvní Pochod za život. Sekulárni ľudia si myslia, že je to len náš náboženský pohľad, ak horlíme za ochranu života od počatia po prirodzenú smrť.

Po tieto dni si pripomíname návštevu pápeža Františka na Slovensku. Pripomeňme si, čo povedal počas návratu do Ríma v lietadle na tlačovej konferencii. Novinár z American Magazine sa pýtal na politikov, ktorí chodia na sv. prijímanie, ale odmietajú hlasovať za zrušenie zákonov dovoľujúce potraty. Pýtal sa, či by im dal alebo odmietol dať eucharistiu. Pápež odpovedal: „Potrat je viac než problém, potrat je vražda. Vezmite si akúkoľvek učebnicu embryológie pre študentov medicíny. Na tretí týždeň po počatí (neraz skôr, než to matka zistí) sú tam všetky orgány, všetky, aj DNA. Nie je to osoba? Je to ľudský život, bodka. Nespochybňujme to čudnými otázkami. Vedecky je to ľudský život. To je jasné. A čo sa týka sv. prijímania pre politikov – pastier cirkvi sa má správať ako pastier. Nerobiť politiku. Štýl Boha je blízkosť, spolucítenie a nežnosť.“ (Príhovory pápeža Františka na Slovensku, SSV, Trnava 2021, 54-57.)

Nech sa podobný postoj stane aj naším postojom. Nenechajme si nahovárať, že ochrana života je len náboženský prístup. Nie, je to prístup vychádzajúci z vedeckého poznania. Ale potom voči všetkým, hriešnym i svätejším, správajme sa ako ten kráľ z dnešného Ježišovho rozprávania: Veľkorysosť, blízkosť, spolucítenie a nežnosť, ako povedal František, nech sú naším postojmi, našou vizitkou pri riešení súčasných bolestí a problémov.