H - 15.9.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Prvé čítanie spomína Máriu uprostred Ježišových apoštolov a ich blízkych. Ježišova matka patrí medzi apoštolov a Ježišových učeníkov. Toto spoločenstvo predstavuje cirkev, ktorá sa spoločne modlí, radí a podporuje. Druhé čítanie od apoštola Petra prepája Kristovo utrpenie s jeho oslávením a naše trápenia s budúcou radosťou. Dnešný text evanjelia spomína Ježišovu matku a jedného jeho učeníka pod krížom. Dôležité sú slová, ktorými Ježiš svoju matku a učeníka odovzdáva do vzájomnej starostlivosti. V symbolickej reči Jánovho evanjelia Mária predstavuje cirkev a učeník predstavuje nových kresťanov, ktorí v cirkvi nachádzajú svoj domov.

Homília

Včera bol v záhrade prezidentského paláca v Bratislave odhalený pamätník pripomínajúci návštevu pápeža Františka na Slovensku v roku 2021. Pán prezident vo svojom príhovore spomenul, žeby si prial, aby sa sviatok Sedembolestnej Panny Márie opäť slávil ako deň pracovného pokoja tak, ako to bolo po celé minulé desaťročia. Na Slovensku má totiž sviatok Sedembolestnej Panny Márie výnimočné postavenie – slávi sa ako národný štátny sviatok (podobne ako sviatok sv. Cyrila a Metoda).

Môžeme si položiť otázku, či v tomto prípade ide len o formálnu tradíciu alebo ide naozaj o slávenie, ktoré nás spája ako národ a inšpiruje k niečomu peknému a mocnému. Vieme, že aj počas iných sviatkov, či už sú náboženské alebo politické, väčšina ľudí si cení len pracovné voľno, ale obsah a zmysel sviatkov (počnúc Vianocami) mnohým zostáva vzdialený. Čo môžeme urobiť, aby sme sa zo sviatku Sedembolestnej P. Márie naozaj tešili a ním povzbudili?

Istou pomôckou nám môže byť príbeh tohto sviatku, ktorý sa spája s mestečkom Šaštín na západe Slovenska. Je to vlastne dosť zvláštne, prečo sa práve Šaštín, ležiaci na okraji našej vlasti, stal centrom celonárodnej úcty Sedembolestnej Panny Márie. Ježišova matka sa uctieva na viacerých miestach Slovenska a zobrazovaná je rôznym spôsobom, temer všade s malým Ježiškom v náručí. Pravdou je, že ako Sedembolestná je oddávna uctievaná práve v Šaštíne. Najskôr nič nenasvedčovalo tomu, aby sa z tohto mestečka stalo centrum celonárodnej úcty Panny Márie. Celkom na začiatku, asi v roku 1564, bol jeden malý rodinný príbeh, nezhoda v rodine miestnych zemepánov, grófky Angeliky Bakičovej a grófa Imricha Czobora. Sochu Sedembolestnej dala vyhotoviť Angelika na poďakovanie za vyriešenie rodinných trápení a umiestnila ju v kaplnke. Úcta k Sedembolestnej pri tejto kaplnke sa čoraz viac šírila, podnecovaná aj správami o zázračných uzdraveniach. Cirkev vtedy zriadila komisiu na vyšetrenie týchto udalostí. Dnes si môžu ľudia o zázrakoch myslieť čokoľvek, skutočnosťou však je, že komisia preskúmala viac ako 700 zázračných prípadov a napokon v roku 1732 dovolila sochu uctievať ako zázračnú. V nasledujúcich rokoch bol v Šaštíne s podporou cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského postavený jeden z najväčších chrámov na Slovensku. Posvätený bol za ich prítomnosti v roku 1762. V rámci vtedajšej veľkej monarchie nebolo Záhorie kdesi na okraji, naopak, cisár František zriadil na tomto území viaceré prosperujúce ekonomické podniky. A vďaka kostolu a kláštoru, ktoré sa tu vybudovali, sa z malého Šaštína stalo významné nábožensko-spoločenské centrum. Keď po 1. svetovej vojne vznikla prvá ČSR, cirkev na Slovensku hľadala symboly, ktoré by reprezentovali slovenskú náboženskú tradíciu. Popri sv. Cyrilovi a Metodovi sa takým symbolom stala Panna Mária ako Sedembolestná. V roku 1927 Vatikán úradne vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska a centrom jej úcty sa stal Šaštín. V roku 1993 bol napokon v NR SR 15. september ustanovený ako štátny sviatok novej Slovenskej republiky.

Zaujalo ma, akými nepredvídateľnými udalosťami vzniká a rozvíja sa tradícia, ktorá sa časom stane štátnou a národnou. Pri jej zrode bol najskôr súkromný príbeh jednej rodiny, potom sa pridala skúsenosť tisícov ľudí, a napokon sa z toho stala celonárodná záležitosť. Je to len zhoda okolností, že v tomto príbehu má osobitné miesto cisárska rodina? Sú to len povesti, že sa vďaka uctievaniu Sedembolestnej v Šaštíne udialo množstvo zázračných uzdravení? A boli to len politické okolnosti na začiatku 20. stor., ktoré spôsobili, že Sedembolestná sa stala patrónkou slovenského národa? Viera, kresťanská viera, aby sa mocne prejavila a účinne ovplyvnila naše súkromné životy i celú spoločnosť, musí sa praktizovať, musí byť dosvedčovaná a vždy znova aktualizovaná.

Na pamätnej tabuli, ktorá bola včera umiestnená v záhrade prezidentského paláca, je vytesaný citát od pápeža Františka z jeho príhovoru, ktorý na tomto mieste predniesol 13. 9. 2021: „Vaše dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo poslom pokoja v srdci Európy.“ V súčasnosti nie je pokoj vo svete, nie je v Európe a nie je ani medzi ľuďmi na Slovensku. O aký pokoj ide, na aký pokoj myslel pápež František? Ukrižovaný Ježiš, jeho matka a učeník pod krížom nie sú obrazom akéhosi pasívneho pokoja, ktorý zavládne tam, kde sa ľudia z opatrnosti do ničoho nezamiešajú. Ako často pripomínal teológ Johann Baptist Metz: „Ježiš nehlásal pokoj ako Budha. Ježiš zomrel na kríži, lebo zápasil o svet a zrazil sa preto s náboženskými a politickými mocnosťami svojej doby. Nie ako násilník, ako posol pokoja.“

Ako to žiť, ako to preniesť do našich rodín, do našej spoločnosti? Podarilo sa to kedysi dávno grófom zo Šaštína, podarilo sa to zažiť tisícom ľudí, čo si uctievali Sedembolestnú a uzdravili sa zo svojich trápení. Nech sa to podarí aj nám – aktualizovať našu vieru, nasledovanie Ježiša – spolu s jeho matkou, aby sme stali poslami pokoja a podľa odkazu pápeža Františka, aby sa poslom pokoja stalo aj naše Slovensko!