H - 28.6.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 13. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Úryvok z evanjelia dnešnej nedele prináša celý rad Ježišových výrokov. Zdôrazňuje sa v nich prednosť lásky k Bohu a Ježišovi pred akýmkoľvek iným vzťahom. Na prvé počutie to znie zvláštne, ale stred svojej životnej orientácie máme naozaj hľadať ešte hlbšie, ako je láska v rodine. Prvé čítanie zo Starého zákona má istú podobnosť s rečou evanjelia. Jedna zámožná žena pomáha prorokovi, lebo je muž Boží, a dostane sa jej odmeny od Boha. V druhom čítaní sa tajomne vyjadruje apoštol Pavol: Sme pokrstení v Kristovu smrť. Chce tým povedať: Ak sme dali seba do úzadia, ak sme zomreli orientácii na seba samých a odovzdali sa Bohu v Kristovi, objavili sme väčší a krajší život.

Homília

Nemá každý šťastie, aby prežil život v pekných vzťahoch. Ale aj tie pekné vzťahy majú svoj kríž. Nemusíme dlho hádať, čo ním môže byť. Čím dlhšie trvá pekné priateľstvo alebo manželstvo, tým ťažšie sa znáša strata najbližšej osoby. Nie je zriedkavé, že po ovdovení veľmi rýchlo zomiera pozostalý partner. Niečo podobné jestvuje aj v iných súvislostiach. Po strate vzťahu, práce, pozície či zdravia ľahko sa môže dostaviť pocit zbytočnosti a márnosti.

Asi hneď nerozumieme Ježišovi, keď nám hovorí, aby sme ho milovali viac ako svoju najbližšiu rodinu alebo „stratili“ život preňho namiesto žitia pre seba. Ťažko povedať, či to takto presne povedal apoštolom alebo ide o prerozprávanie cirkvi, ktorá stotožnila vzťah k Bohu so vzťahom k Ježišovi Kristovi. Z evanjelia je však jasné, že je tu reč o dôležitejšom či zásadnejšom vzťahu, ako môže byť aj ten najkrajší vzťah k niekomu z ľudí okolo nás.

Pri zdôrazňovaní lásky k Ježišovi môže byť prekážkou porozumenia naše poňatie osobných vzťahov. Rodinné, partnerské a ďalšie blízke vzťahy majú rôzny stupeň a rôznu podobu. Iný je vzťah medzi rodičmi a deťmi, iný medzi zaľúbenými osobami, iný medzi veľmi dobrými priateľmi. Ak hovoríme o láske medzi ľuďmi, ide vždy o vzťah medzi nimi. Keď píšem mail snúbencom alebo manželom, niekedy napíšem do oslovenia len ich iniciálky a medzi ne vložím znamienko plus. Vzťah medzi sebou a Ježišom však ťažko možno vyjadriť len takýmto jednoduchým plus. Grafickým vyjadrením lásky medzi človekom a Bohom, medzi človekom a zjavením Božím v Ježišovi Kristovi, je skôr kruh ako plus. Kruh má svoj stred, ale keď z neho ako v prípade svetelného zdroja vychádza žiara, ocitáme sa uprostred kruhu svetla, ktoré nás ožaruje. Jedna pieseň v našom spevníku prepája úctu ku Kristovi s radosťou z jeho lásky voči nám, keď začína slovami: „Lásky svätej ohnisko, Srdce Boha Kráľa“ (JKS 503). A jeden zo žalmov vyjadruje vzťah Boha a človeka ešte presnejšie predstavou objatia v kruhu: „Obkľučuješ ma spredu i zozadu, svoju ruku kladieš na mňa“ (Ž 139,5). Nejde o obkľúčenie akoby múrmi, ktoré nás môžu tiesniť. Ide skôr o to obkľúčenie teplom a svetlom, ktoré nás obklopuje a zároveň preniká a nesie.

Keď v evanjeliu Ježiš hovorí o prednosti lásky k nemu pred každou inou ľudskou láskou, nehovorí ako konkurent voči našim možným láskam či záľubám. Nejde o situáciu ako v šialených mileneckých vzťahoch, keď sa niekto nevie rozhodnúť medzi dvomi mužmi či dvomi ženami. Ježiš nie je konkurent našich partnerských a rodinných vzťahov, ani nášho vzťahu k práci, domovu, národu či iným záľubám. Milovať Ježiša viac ako všetko iné znamená nachádzať v ňom zdroj svojho myslenia a konania, zároveň posilu a vedenie pri realizácii svojich cieľov a napokon aj svojich lások. Iste, ctiť a obdivovať môžeme aj niektorých ľudí okolo seba, ale nemôžeme si z nich učiniť objekt kultu, ktorému sa klaniame. Klaňať sa môžu po svojom vystúpení herci divákom na javisku, v reálnom živote sa nesmieme klaňať nikomu z ľudí. Lebo klaňanie sa ľuďom a veciam zbavuje nás vôle i rozumu, ale klaňanie sa Bohu nás naopak vôľou i rozumom obdarúva a obohacuje.

Keď Ježiš požaduje uprednostnenie lásky k sebe pred každým iným vzťahom, v texte Matúšovho evanjelia ide o pokračovanie v upozornení, že jeho nasledovníci budú prenasledovaní v mene náboženstva, a to priamo v modlitebniach a samozrejme aj v rodinách, ktoré nebudú tolerovať zmenu náboženskej orientácie svojich príslušníkov – od Mojžiša k Ježišovi. Preto tá Ježišova reč: Kto miluje viac otca a matku, kto dáva prednosť počúvaniu otca a matky predo mnou, nie je ma hoden. V našom katolíckom prostredí očakávame, že rodičia by sa len potešili, ak by ich dospievajúce dieťa rado chodilo do kostola, modlilo sa, či dokonca si vybralo kňazské povolanie. Ale jestvujú aj opačné prípady. Známe je rozprávanie o sv. Františkovi z Assisi, ako ho otec obvinil, že rozdáva jeho majetok chudobným a František sa vraj vyzliekol na námestí a otcovi vrátil svoje šaty. Po každej vojne sa niektorí vojaci, čo ublížili civilistom, bránia tým, že poslúchali len rozkazy veliteľov. Hrdinami sú však tí, čo neposlúchli. Napokon, uprednostnenie lásky ku Kristovi má liečivý účinok aj na naše osobné straty. Poznám viacero starších ľudí, ktorí sa museli rozlúčiť s manželkou či manželom, a celkom hodnoverne hovoria, že sú s nimi stále, že ich cítia pri sebe.

Po tieto dni sa vo Vatikáne koná stretnutie pápeža so 178 kardinálmi z celého sveta. Na programe majú tri body: vzťah viery a slobody, mier ako povinnosť ľudstva a poslušnosť voči Bohu. Na záver úvodného príhovoru sa pápež Lev vyslovil: Môj úrad je založený na vzájomnom počúvaní a spolupráci. Pomoc, ktorú mi poskytujete pri službe sv. Petra, vo mne nájde toho, kto prosí, nie toho, kto rozkazuje. Lebo autorita v cirkvi patrí tomu, kto najprv počúva a kto sa učí od jediného učiteľa – Krista. (https://www.vaticannews.va/cs/papez/news/2026-06/lev-xiv-zahajil-konzistor-tri-ukazatele-pro-kardinaly.html)

Zlaté slová! Bárs by to bolo zmýšľanie aj našich biskupov, kňazov, tiež v našich rodinách, farnostiach i v širšej spoločnosti! Ježiš na prvom mieste! On nikoho nepredbieha a neodsúva, ale všetkých posilňuje a pozdvihuje.