H - 6.1.2026

Úvod do liturgie

Dnešná slávnosť Zjavenia Pána je druhým vrcholom slávenia Vianoc. V ľudovej reči nazývame tento deň sviatkom Troch kráľov. V prvom čítaní zo Starého zákona prorok spomína Jeruzalem, z ktorého sa rozšíri Božie poznanie medzi ostatné národy. Evanjelium dnes spomína múdrych ľudí, zástupcov cudzích národov, ktorí hľadali hviezdu predstavujúcu Mesiáša kráľa, a svetlo pravej múdrosti našli v Ježišovi. Apoštol v druhom čítaní rozvíja túto myšlienku, keď píše, že Židia a pohania sa stali jedným telom, jedným Božím ľudom skrze vieru v Ježiša Krista. Dnes na začiatku sv. omše podľa dávnej tradície požehnáme vodu, kriedu a tymian, ktoré si vezmeme domov na posvätenie našich príbytkov.

Homília

Pri vianočnej liturgii, pri cirkevnom slávení Vianoc, striedajú sa farbisté rozprávania o Ježišovom narodení s náročnými teologicko-filozofickými úvahami. K tým fantáziu roznecujúcim rozprávaniam patria príbehy z prvých kapitol Lukášovho a Matúšovho evanjelia. K tým náročným úvahám zasa texty z evanjelia podľa Jána.

Dnes na slávnosť Zjavenia Pána čítame z evanjelia opäť jeden príbeh, s ktorým sa po stáročia spájali priam rozprávkové predstavy. Ľudia sa pýtali, kto boli tí mužovia, ktorí sú v Matúšovom evanjeliu označení za znalcov hviezd (v slov. preklade mudrci), aké poklady to asi priniesli, a zvlášť, aká to mohla byť hviezda, ktorá ich tak presne doviedla až do domu, kde bolo hľadané dieťa. Týmito fantáziami sa však nesmieme dať uniesť, lebo by nás ľahko mohli odviesť od podstaty celého príbehu o mudrcoch. Podstatou tohto príbehu je totiž náš postoj k Ježišovi. Jestvujú tri možnosti, aký postoj môžeme zaujať. Môžeme sa správať ako Herodes, ako veľkňazi a zákonníci alebo ako mudrci.

Kráľ Herodes videl v Ježišovi konkurenta, ktorý ohrozuje jeho mocenské postavenie. V evanjeliu je vykreslený ako falošný človek a surový diktátor. Veľkňazi a zákonníci predstavujú v Matúšovom evanjeliu tradičné židovské náboženstvo. Títo ľudia sa vo svojom náboženstve dobre orientujú, majú príslušné vedomosti a vedia aj podať informáciu, kde by sa mal Mesiáš narodiť. Nedajú sa však vyrušiť príchodom cudzincov, ktorí sa o židovské náboženstvo prekvapujúco zaujímajú a ich kráľa hľadajú. Napokon sú tu mudrci, ktorí neváhali vydať sa na neistú cestu, lebo ich oslovila hviezda, a vytrvajú vo svojom hľadaní, kým nevyskúmajú, k akému posolstvu boli tou hviezdou pozvaní.

Keď si príbeh prenesieme do situácie dospelého Ježiša, Herodes v príbehu o dieťati Ježišovi predstavuje politickú moc, ktorá Ježiša odsúdila na smrť. Veľkňazi a zákonníci predstavujú úradných predstaviteľov židovstva, ktorí seba samých pokladali za vlastníkov pravdy o Bohu i o svete, ale o živý vzťah s Bohom sa nezaujímali. A mudrci predstavujú tých ľudí, ktorí sa Ježišom nechali osloviť a nasledovali ho. Osobitne predstavujú tých, od ktorých sa viera v Ježiša ako Mesiáša neočakávala, teda cudzincov a pohanov. V Matúšovom evanjeliu je to stotník, ktorý prosil Ježiša o uzdravenie svojho sluhu (Mt 8,5-13), alebo posadnutí a Ježišom uzdravení v gadarskom kraji (Mt 8,28-34), alebo kanaánska žena, ktorej Ježiš uzdravil dcéru (Mt 15,21-28). Napokon stotník a vojaci pri Ježišovom kríži, ktorí, keď videli, čo sa stalo, povedali: On bol naozaj Syn Boží (Mt 27,54).

Pre nás je dôležité preniesť si príbeh o hviezde a mudrcoch do našej súčasnosti. Ako Herodes sa aj dnes správajú tí, ktorí sa Ježišom a skutočným kresťanstvom cítia ohrození vo svojich mocenských pozíciách. Ako zákonníci a veľkňazi sa dnes správajú tí, čo ovládajú všetky poučky a pravidlá kresťanského náboženstva a katolíckej cirkvi, ale Božie oslovenia a znamenia nehľadajú. Naopak, podozrievajú každého, kto príde s nejakou iniciatívou, otázkou, novým nápadom. Ako mudrci sa správajú tí, čo hľadajú hviezdu, teda osvietenie a usmernenie pre svoj život, a neprestanú, kým nenájdu. A keď nájdu, otvoria svoje klenotnice a darujú zo seba to najlepšie, čo majú.

Príbeh o Herodesovi, zákonníkoch a mudrcoch je príbeh o nás. Kladie nám otázku, aký postoj chceme voči Ježišovi zaujať. Podľa obrazného rozprávania z evanjelia Ježiš je hviezdou, ktorá zažiarila pred ľuďmi a pritiahla k sebe mnohých ľudí. Vážna otázka na nás súčasných kresťanov je, či sa skôr podobáme na zákonníkov, čo všetko vedeli, ale do Betlehema za Mesiášom nešli, alebo na mudrcov, ktorí sa vybrali, dopytovali sa a hľadali, kým nenašli.

Podľa čoho spoznáme správnu odpoveď? Keď som bol po smrti pápeža Františka pozvaný do jednej relácie v televízii, diskusie sa zúčastnila aj jedna mladá žena, ktorá sa angažuje v kresťanskom hnutí Sant Egidio. Toto hnutie asi nie je na Slovensku až také známe. Moderátor tú mladú ženu predstavil ako jedného z najobetavejších ľudí, akých pozná. Tá mladá žena že neobíde nijakého človeka, ktorý potrebuje pomoc. Hnutie Sant Egidio vzniklo roku 1968 v Ríme a snaží sa žiť evanjelium modlitbou, výkladom evanjelia a službou pre chudobných. Rím je oddávna centrom cirkvi, kde je množstvo ľudí, čo majú na starosti veľké kostoly a významné cirkevné úrady. Viacerí ľudia zo Sant Egidio sú veľmi vzdelaní, niektorí majú aj významné spoločenské postavenie, ale ako kresťania snažia sa pôsobiť najmä na perifériách, kde je najviac ľudí, čo potrebujú pomôcť, a zároveň sú tam ľudia najviac odcudzení od cirkvi. Cez kresťanov zo Sant Egidio títo ľudia z periférie nanovo spoznávajú, o čom je Ježišovo evanjelium.

Mudrci z evanjelia neboli od reality odtrhnutí vzdelanci. Išli za hviezdou, ktorá osvieti a zohreje aj najstudenší život. Kto takú hviezdu našiel, sám zohrieva a osvecuje. Ježiš, hviezda, rád sa o svoje svetlo podelí s tými, čo ho hľadajú.