H - 8.12.2025

Čím sa zaoberá dnešný svet, dnešní ľudia? Je azda hlavnou túžbou zbaviť sa nepoškvrnenosti, hriešnosti? Zaiste mnohých trápia zlé veci vo svete - vojny, násilenstvá, korupcia, okrádanie a viaceré iné nemorálnosti a úpadkové javy. Poznám aj ľudí, čo nielen formálne, ale úprimne sa trápia nad vlastnými hriechmi. Niektorí až priveľmi úzkostlivo. Ale väčšina ľudí sa nad svojimi hriechmi, a osobitne nad ich príčinami netrápi. Žijú riešením bených starosí a očakávaním aspoň malých radostí. 

Premýšľam, kde sa vzala dnešná téma nepoškvrnenosti. Dôvod oslavovať narodenie a tiež počatie Ježišovej matky Márie nájdeme medzi kresťanmi, ktorí sa z Márie tešili. Táto radosť z Márie je odvodená. Mária sa stala význačnou vďaka svojmu synovi. A jej syn sa stal pre nás význačným vďaka tomu, že sme v ňom spoznali zjavenie Božie. Takže najprv je iniciatíva Božia, záujem Boží o naše šťastie, potom je Božie zjavenie v Ježišovi Kristovi a potom vyvolenie Márie za Ježišovu matku. K tomu sa z našej strany pridáva poznanie, že sme týmto Božím zjavením oslovení, požehnaní, obdarovaní.

Patríme medzi tých, čo sa cítia Bohom oslovení a obdarovaní? Aby sme boli Bohom osloviteľní a mohli ním byť obdarovaní, potrebujeme splniť jednu dôležitú podmienku. Táto podmienka sa dá rôzne opísať. Sv. písmo v knihe Genezis používa na to mýtické (umelecké) rozprávanie. Adam a Eva sú pekní a dobrí. Tak ich Boh stvoril. Keďže však nie sú zvieratá ani stroje, k ich výbave patrí aj vlastný rozum a slobodná vôľa. Môžu poznávať svoju krásu a dobrotu a tešiť sa z toho. Môžu a majú však poznať aj svoju hranicu, čiaru, ktorá sa nesmie prekročiť. Tá hranica je prirovnaná k stromu, z ktorého ovocie nesmú jesť. Je zbytočné premýšľať, čo sa tým presne myslí, čo je tým zakázaným ovocím. Nejde o nič konkrétne, o žiaden konkrétny hriech. Ide o prijatie našej ľudskosti, našich hraníc. Siahať po zakázanom ovocí znamená neuznávať svoju ľudskosť ako závislú, ohraničenú. Neprijímať, že sme stvorení, že nie sme stvoritelia. Namýšľať si, že sme nezávislými pánmi nad svetom, nad inými ľuďmi a nad prírodou. Tam a vtedy, kde sa to nechce uznávať, prichádza nešťastie. Rozprávanie z knihy Genezis to vyjadrilo výstižným prirovnaním: Hriešny človek sa cíti ako nahý. Skrýva sa, je mu nanič, cíti sa byť na dne.

Je takáto skúsenosť to posledné, čo nás čaká? Nemusí byť. Situácia dna, nahoty či prázdnoty môže byť aj novou príležitosťou na uznanie a prijatie našich hraníc, tých čiar, čo sa nemajú prekračovať. Pápež František hovorieval o škáročke, ranke, čo vznikne po zranení hriechom. Taká ranka nie je v duchovnom zmysle príležitosť na ďalšiu infekciu, ale je to priestor na vniknutie Božieho milosrdenstva. Zranenie umožňuje obnovenie pokory, túžbu po uzdravení a napokon vďačnosť. Návrat do pôvodného stavu nie je možný, ale uzdravenie možné je. Sv. písmo to dnes vyjadruje dvoma obrazmi. V knihe Genezis je ohlásený trest pre hada, symbol Zlého, ale pre človeka zaznie prísľub, že medzi ním a Zlým bude nepriateľstvo. V Evanjeliu podľa Lukáša sa záchrana ponúkne z Božej milosti, teda nezaslúženej lásky. „Milosti si plná,“ povie anjel Márii. Zlý nepriateľ na teba nebude mať dosah, lebo si objatá Božou láskou. Na rozdiel od Evy Mária pozná svoje hranice, pýta sa, čo má urobiť a dostane sa jej odpovede, že stačí, aby bola ochotná byť služobnicou Božou, ochotná nechať sa Bohom osloviť, s ním spolupracovať. 

Pridajme sa aj my. Neuzavrime sa do seba, nebuďme pyšní, otvorme svoje srdce pre Boha a dobro. A ak sa niečo nepodarí, buďme vďační aj za svoje rany. Cez ne k nám prenikne uzdravujúca Božia láska i láska ľudí.