H - 15.11.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 33. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V prvom čítaní zo Starého zákona zaznie chvála na statočnú a šikovnú ženu. Je pracovitá, ale nemyslí len na svoju rodinu, vie sa podeliť s chudobnými. Tento chválospev večer pred sobotou spievali židovskí muži ako povinnú modlitbu. V dnešnom evanjeliu Ježiš svojím rozprávaním o talentoch vyzýva na aktívne, tvorivé konanie, ktorým rozvinieme Bohom zverené dary a schopnosti. Slová druhého čítania od apoštola Pavla prezrádzajú, že prví kresťania očakávali skorý príchod Krista Pána ako svojho záchrancu a sudcu sveta. Dnes máme iné predstavy o konci sveta, ale apoštolovo napomenutie zostáva v platnosti: Nebuďme zaspatí, bdejme a múdro konajme! Dnes v našej farnosti slávime aj naše druhé hody z príležitosti sviatku sv. Martina, ktorý je spolupatrónom nášho kostola.

Z listu arcibiskupa:

V stredu 11. novembra sme slávili sviatok patróna Bratislavskej arcidiecézy svätého Martina. V dnešnom úryvku evanjelia sme počuli, ako Pán Ježiš hovoril o človeku, ktorý svojim sluhom zveril majetok v talentoch; každému podľa jeho schopností. Talent bol staroveká rímska minca veľkej hodnoty. Podobenstvo kladie dôraz na vnútorný postoj, s akým sluhovia prijímajú to, čo im bolo zverené. Nesprávnym postojom je strach, ktorý prejavil tretí sluha. Ten svoj strach odôvodnil tým, že podľa neho je pán tvrdý človek. Z podobenstva vyplýva, že tretí sluha nevnímal ako svoje to, čo mu bolo s dôverou zverené. Prví dvaja to pochopili a dávalo im to zmysel a radosť. Pán v podobenstve nežiadal, aby sa mu vrátili zverené peniaze. Zúčtovanie v podobenstve nie je opísané ako vrátenie hodnôt, ale ako radosť pána, že tieto hodnoty boli rozmnožené. Vďaka tomuto podobenstvu sa staroveké označenie pre finančnú hodnou stalo vyjadrením osobných daností a kvalít, darov a schopností. Každý z nás dostal od Pána viaceré talenty, prirodzené i duchovné. Darom je aj Božie slovo, evanjelium a sviatosti. Podobenstvo kladie dôraz na dobré ovocie, ktoré priniesli sluhovia, lebo všetko, čo nám Kristus daroval, sa znásobuje tým, že to darujeme ďalej. Kľúčové posolstvo sa týka ducha zodpovednosti; každý z nás je zodpovedný, aby rozvíjal, rozmnožoval dobro, ktorým je obdarovaný. Obráťme teraz pozornosť na sv. Martina a pripomeňme si, ako sa podelil o svoj vojenský plášť s chudobným človekom. Na Martinovi vidíme, ako rozvinul svoje talenty. Hoci bol od mladosti vojakom, nepodceňoval iných ľudí, vedel sa podeliť s chudobnými, potom svoj talent rozvinul prijatím krstu, až napokon celý svoj život daroval Kristovi, zanechal vojenskú kariéru, stal sa kňazom a prijal aj službu biskupa. Dá sa povedať, že skutok milosrdenstva z čias mladosti stal sa spôsobom jeho jestvovania. Môžeme si to porovnať s vlastnou skúsenosťou, ako sme vo svojom živote rástli, aké rozhodnutia sme učinili, ako sme svoj život darovali. Ešte chcem poprosiť: Uskutočňujeme veľkú rekonštrukciu kňazského seminára v Bratislave, aby boli vytvorené vhodné podmienky na rozvíjanie talentu kňazského povolania pre našich seminaristov. Darujme im duchovnú podporu našou modlitbou a podľa možností podporme aj finančne túto rekonštrukciu. Obnovený kňazský seminár v Bratislave bude slúžiť študentom všetkých diecéz Západnej provincie (BA, TR, BB, NR, ŽI). Ďakujem Pánovi za každého z vás, kto svoj životný talent rozvíja prostredníctvom darovania sa vo vzájomných vzťahoch a tak i vo vzťahu k nášmu Pánovi. K tomu vyprosujem požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.

Homília

Pri prosbe o podporu rekonštrukcie seminára v Bratislave spomenul som si na časy, keď som tam študoval pred viac ako 50 rokmi. Vtedy to bol jediný kňazský seminár na Slovensku, spočiatku nás študentov  bolo temer 300. Ubytovaní sme boli na izbách, kde nás bolo 6, 10 i viac. Zariadenie tvorili staré postele a skrinky. Hygienické zariadenia boli spoločné pre celé poschodie. Podmienky boli stiesnené a poriadok prísny, ale nám to nevadilo. Pre mňa bolo povzbudením, že na škole boli viacerí omnoho starší spolužiaci; niektorí mali vyštudovanú už inú vysokú školu. Zanechali svoje zamestnanie, aby sa stali kňazmi. Väčšinu z nás viedla túžba darovať svoj život pre niečo vznešené a užitočné, urobiť niečo prostredníctvom služby v cirkvi pre lepší, spravodlivejší svet.

Túžba darovať svoj život, chápať ho ako vzácny zverený talent, sa, samozrejme, netýka len služby v cirkvi, týka sa každého z nás, všetci sme vyzvaní, aby sme nežili pasívne, aby sme svoje schopnosti a možnosti nezakopali, ale odvážne rozvíjali. Dnešný úryvok z evanjelia toto úsilie predstavuje cez podobenstvo o zverených talentoch. Príklad s peniazmi, s ktorými máme podnikať, aby sme ich rozmnožili, treba správne chápať. Ako bolo spomenuté v biskupskom liste, pán v podobenstve nežiadal, aby sa mu vrátili zverené peniaze. Nešlo mu o to, aby bol prostredníctvom snaženia svojich sluhov bohatší. Schopní služobníci boli „ustanovení nad mnohým“ a „pozvaní do radosti svojho pána“. Ich odmenou bolo uvedenie do zodpovednosti za veci a ľudí, pričom to vojdenie do radosti pána značí, že sluhovia si osvojili zmýšľanie svojho pána ako darcu, nie ako sebeckého držiteľa majetku a moci.

V týchto dňoch je pápež Lev na viacdennej návšteve Latinskej Ameriky. Vo štvrtok 12. nov. v hlavnom meste Peru, v Lime, mal stretnutie s mladými ľuďmi na štadióne. Na začiatku im položil otázky: Čo hľadáš? Čo by si chcel nájsť? Čo očakávaš od života? Odporučil sa zamyslieť nad tým, čo ich najviac nadchýna, nad ľuďmi, ktorých milujú, nad snami, za ktoré sú ochotní bojovať. V trápeniach im poradil, aby sa obrátili na Ježiša: „Nebojte sa s ním hovoriť úprimne, aj keď sa ťažko hľadajú slová. On pozná vaše slzy i otázky, na ktoré nemáme odpoveď. Hľadajte tiež spoločnosť tých, čo vás majú radi. S nadšením bežte za všetkým, čo má zmysel, čo je pravdivé, dobré a krásne! Rozvíjajte svoje talenty, objavujte bohatstvo svojej kultúry, odvážte sa ísť do veľkorysých projektov. Boh vás stvoril schopnými vykonať dobro, ktoré nik iný nedokáže uskutočniť tak ako vy.“

Na záver pápež Lev pozval pomodliť sa jednoduchú modlitbu. Možno si ju aj my zapamätáme a starší i mladší sa podobne budeme modliť: „Ježišu, dôverujem Ti. Príď, Pane Ježišu! Príď do môjho srdca, príď do mojej rodiny, príď do mojej komunity. Príď skoro do môjho života! Príď skoro, Pane!“ (https://www.vaticannews.va/cs/papez/news/2026-11/lev-xiv-setkani-s-peruanskou-mladezi-estadio-monumental-de-lima.html)