Ani medzi katolíkmi nie je veľa tých, ktorí venujú bližšiu pozornosť cirkevným dokumentom. Ak niektorý takýto text na krátky čas zaujme, ide najskôr o vyhlásenie k niektorej etickej téme z oblasti ľudskej intimity. Pozornosť vzbudzujú aj vyjadrenia pápežov k aktuálnym konfliktom, ktoré v súčasnom rozkývanom svete oceňujú aj sekulárni ľudia.
Minulý rok sme si pripomenuli 60 rokov od ukončenia II. vatikánskeho koncilu. Na Slovensku po prvý raz (!) za celé tie roky vyšla kniha s príspevkami viacerých slovenských a českých teológov o koncilových témach. Za jeden z najdôležitejších zo 16 dokumentov koncilu sa pokladá pastorálna konštitúcia Gaudium et spes (GS). Na koncile patrila k tým textom, ktoré sa rodili najťažšie. Dokument bol schválený celkom na záver, dňa 7. 12. 1965, deň pred slávnostným ukončením celého koncilu.
V pokoncilových rokoch sa aj text GS dostal do úzadia, niektorí cirkevní predstavitelia ho kritizovali alebo nedostatočne interpretovali. Na rozdiel od nich pápež František učinil GS ústrednou inšpiráciou svojho pôsobenia. GS chápal ako odpoveď koncilu na výzvy a otázky moderného sveta. Viedla ho predstava Jána XXIII. o otvorenej cirkvi v dialógu s moderným svetom. Nešlo mu však len o dialóg, ale aj o účinnú službu cirkvi súčasnému ľudstvu, ochrane stvorenia a presadzovaniu takého spolunažívania, v ktorom budú ľudské vzťahy uzdravované a založené na vzájomnej otvorenosti a solidarite.
V línii GS bolo pre Františka dôležité vnímanie dejín a skúsenosť reality, nespoliehal sa len na to, čo „cirkev už dávno vie“, ale induktívnym prístupom prijímal otázky a výzvy aktuálnej doby ako dôležité znamenia čias, ktoré nie sú len sociálno- historickou skutočnosťou, ale môžu sa „čítať“ aj ako aktuálne Božie oslovenia, s ktorými sa spája prorocký apel na zmenu pomerov.
Na našu besedu pripraví referát T. Jendruch o aktuálnom rozvíjaní textu GS v súvislosti s obnovou cirkvi a jej starosťou o spravodlivosť a solidaritu vo svete. K. Moravčík vo svojom referáte priblíži chápanie GS v cirkvi za ostatné desaťročia, pričom sa zvlášť zameria na prístup pápeža Františka.
Na našej besede sa budeme venovať téme liberalizmu a konzervativizmu v náboženskom chápaní. Pravdepodobne sa dotkneme aj napätia medzi tzv. liberálnym a konzervatívnym prúdom v katolíckej cirkvi (pomerne často sa týmito pojmami označujú viacerí cirkevní predstavitelia, teológovia a rôzne javy), ale zamerať sa chceme viac na prejavy liberálneho a konzervatívneho myslenia a konania vo Sv. písme Starého a Nového zákona. Referát pripraví Milan Hudaček SJ.
Za liberálne sa v Starom zákone označovalo správanie izraelských kráľov, ktoré prinášalo Božiemu ľudu utrpenie a chaos. Ako príklad takého správania možno pripomenúť napríklad konanie Šalamúna, ktorý pre svoje manželky staval pohanské svätyne, a v omnoho väčšej miere správanie ďalších kráľov, z ktorých sa viacerí o náboženský rozmer spravovania krajiny vôbec nestarali. Proroci kritizovali tieto tendencie a svojím slovom budovali ducha viery, ktorý sa nemal prejaviť len v súkromnom živote jednotlivcov, ale v celej spoločnosti. Ako mocného proroka vnímali veriaci Židia aj Ježiša, ktorý oproti konzervativizmu židovských elít presadzoval poňatie viery na prospech človeka a oslavu Boha.
Problematika sa prejavila aj na Druhom vatikánskom koncile a podnes zostala aktuálnou. Lepšie porozumenie liberálnemu a konzervatívnemu prístupu nám pomôže zorientovať sa v súčasných krízach a zmätkoch a azda načrtnúť aj odpovede, ktoré chýbajú.
Referát o probléme zaslepenosti prednesie Pavol Tomašovič. Pripomenie, že pojem „zaslepenie“ uviedol do intelektuálnej diskusie Elias Canetti svojím románom Zaslepenie (Die Blendung). Román vyšiel v roku 1935, po 2. svetovej vojne sa interpretoval ako podobenstvo o modernom svete a autor zaň v roku 1981 získal Nobelovu cenu. P. Tomašovič nadviaže aj na knihu Václava Bělohradského Zaslepená spoločnosť a na témy Terezy Matejčkovej (Boh je mŕtvy, nič nie je dovolené; Kto tu hovorí o víťazstve), aby naznačil širší rozmer zaslepenia, keď práve schopnosť zastavenia sa, odstupu od mediálne podsúvaných tém, umožňuje pravdivé videnie – odslepenie. Pojem zaslepenia poukazuje na hĺbku problémov, ktoré vo všetkých oblastiach poznačujú európsku spoločnosť, pričom sa verejný priestor z garanta demokratickej komunikácie mení na „digitálnu plytčinu“ – močarisko. Nenachádzame sa v čierno-bielej situácii, kde demokracia jednoducho čelí totalite, ale v situácii, keď mnohé predstavy o zdarnom fungovaní spoločnosti sa zaslepili i celkom prevrátili.
Pred hlavným referátom prednesie Ivan Šimko návrh na spoluprácu pri príprave synodálneho dotazníka pre implementačnú fázu synodálneho procesu.Spravovanie spoločnosti sa riadi istými pravidlami. Prostriedkom na získanie moci sú v našich spoločnostiach ešte stále voľby. Nakoľko sú však volebné výsledky reprezentatívne, keď – ako je známe – dosahujú sa len pomocou finančne náročných reklamných kampaní? Napriek všetkému úsiliu voľby zároveň nedokážu vytvoriť také politické zastúpenie, ktoré by bolo dlhodobo akcieschopné ku spokojnosti prevažujúcej časti spoločnosti.
V tejto súvislosti sa objavuje otázka legálnosti a legitímnosti. Václav Bělohradský definuje legálnosť ako nárok na preventívnu poslušnosť a legitímnosť ako nárok na preventívnu neposlušnosť. Sme preventívne ochotní poslúchať zákon, ale platí to len v hraniciach daných väčšinovou dôverou v jeho legitímnosť (oprávnenosť). V súčasnom svete pravidlá porušujú tí, čo si to môžu dovoliť v mene svojej mocenskej pozície. Niekedy si to legitimizujú odkazom na údajné dobro. Občas sa nájdu aj jednotlivci, ktorí odmietnu zákon v odvolaní sa na svoje svedomie. V čom však spočíva rozdiel medzi legitímnou vernosťou svedomiu a jednoduchým nerozumom či až drzosťou?
O tejto problematike v našej rozkývanej dobe pripravia referáty Karol Moravčík a Peter Colotka.
Na stretnutie pozývame ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať.