Zdvorilosť opustila budovu

Prečo už spolu nevychádzame? Prečo existuje taká ostrá polarizácia vo vnútri našich krajín, našich obcí, našich cirkví, a dokonca aj v našich rodinách? Prečo sa cítime tak neisto v mnohých našich rozhovoroch, kde sme ustavične na stráži, aby sme nestúpili na nejakú politickú, spoločenskú alebo morálnu nášľapnú mínu?

Všetci máme svoje vlastné teórie o tom, prečo je to tak, a väčšinou si vyberáme naše informačné kanály a priateľov, aby sme podporili svoje vlastné názory. Prečo? Prečo je medzi nami táto ostrá polarizácia a hrozná nedôvera?

Dovoľte mi navrhnúť odpoveď zo starovekého zdroja, zo Sv. písma. V hebrejských písmach (náš Starý zákon) nám prorok Malachiáš ponúka tento pohľad na pôvod polarizácie, rozdelenia a nenávisti. V odozve Božieho hlasu píše: „Preto vás urobím opovrhnutými a podlými pred všetkým ľudom, pretože ste nezachovávali moje cesty a robili ste v zákone výnimky. Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo ste si navzájom neverní?“ (Mal 2,9-10)

Netýka sa to mimochodom najmä nás dnes? Vzhľadom na všetku polarizáciu a nenávisť v našich vládnych snemovniach, v našich cirkvách, našich komunitách a našich rodinách, kde sa už väčšinou navzájom nerešpektujeme a bojujeme už aj o to, aby sme sa jeden k druhému správali s úctou? Rozvrátili sme vzájomnú dôveru. Zdvorilosť opustila budovu.

A čo viac, toto postihuje obe strany ideologického, politického, spoločenského a cirkevného spektra. Obe strany majú svoje špecifické ideologické krídla, ktoré sú pohŕdavo nesúcitné voči tým, čo nezdieľajú ich názor, paranoidné zo skrytých konšpirácií, tvrdo nekompromisné a neúctivé i znevažujúce každého, kto nezdieľa ich názor. A z väčšej časti hlásajú, obhajujú a praktizujú nenávisť – veriac, že toto všetko sa deje v službe Bohu, pravde, morálnej veci, osvete, slobode alebo národu.

Niekto raz povedal, že nie všetko sa dá napraviť alebo vyliečiť, ale treba to správne pomenovať. Tak je to aj v tomto prípade. Toto musíme pomenovať. Musíme povedať nahlas: Toto je nesprávne! Musíme nahlas povedať, že nič z toho sa nedá robiť v mene lásky. A musíme povedať nahlas, že nikdy nesmieme racionalizovať nenávisť a neúctu v mene Boha, Biblie, pravdy, morálnych dôvodov, slobody, osvety alebo čohokoľvek iného.

Toto treba pomenovať bez ohľadu na to, kde sa nachádzame uprostred všetkých rozdeľujúcich a nenávistných diskusií, ktoré dnes dominujú verejnému diskurzu. Každý z nás sa musí preskúmať z hľadiska svojej zaujatosti, totiž, ako málo chceme porozumieť druhej strane, koľko neúcty k niektorým ľuďom prechovávame, ako často chýba zdvorilosť v našej reči a ako veľa nenávisti sa nevedome vkradlo do našich životov.

Následne potrebujeme druhú sebakontrolu. Slovo „úprimný“ (angl. sincere) pochádza z dvoch latinských slov (sine – bez; cere – vosk). Byť úprimný znamená byť „bez vosku“, byť svojím skutočným ja, mimo vplyvu iných. Ale to nie je jednoduché. To, ako si predstavujeme samých seba, čomu veríme, a tiež náš pohľad na čokoľvek v danom momente je výrazne ovplyvnený našou osobnou históriou, našimi zraneniami, tým, s kým žijeme, akú prácu robíme, kto sú naši kolegovia a priatelia, aká je krajina, v ktorej žijeme, a aké sú politické, sociálne a náboženské ideológie, ktoré vdychujeme so vzduchom, čo dýchame. Nie je ľahké vedieť, čo si o danom probléme skutočne myslíme alebo čo naozaj cítime. Som úprimný alebo moja reakcia závisí skôr od toho, kto sú moji priatelia a kolegovia a odkiaľ dostávam správy? Kto som v jadre môjho bytia, teda bez vosku?

Vzhľadom na náš boj za úprimnosť, najmä v našej súčasnej atmosfére rozdelenia, neúcty a nenávisti, by sme si mohli položiť otázku, koľko z toho – pre čo som natoľko zapálený, aby vo mne vyvolalo nenávisť – je skutočne zakorenené v úprimnosti ako protiklade k ideológii či k mojej emocionálnej alebo intelektuálnej reakcii na niečo, čo sa mi nepáči? Nie je na to ľahké odpovedať, to je pochopiteľné. Ako ľudské osoby sme patologicky zložití a otázka po úprimnosti je otázka na celý život. Na tejto ceste k úprimnosti však existujú určité ľudské a duchovné pravidlá, o ktorých nemožno vyjednávať.

Biblický prorok Malachiáš pomenúva jedno z nich: „Nebuďte podlí vo svojich rozhodnutiach a nebuďte si navzájom neverní.“ Keď si to rozoberieme, čo to hovorí? Okrem iného toto: Máte právo viesť zápas, nesúhlasiť s ostatnými, byť vášniví pre pravdu, byť niekedy nahnevaní, a (áno) dokonca občas cítiť nenávisť (keďže nenávisť nie je opakom lásky, tou je ľahostajnosť). Ale nikdy nesmiete hlásať nenávisť a rozdelenie alebo ich obhajovať v mene dobra namiesto toho, aby ste vo vašom vnútri, kde sídli úprimnosť, pestovali vrodenú nedôveru voči každému, kto proaktívne obhajuje nenávisť a rozdelenie.

Zdvorilosť opustila budovu.

Rozhovor viedol Lukas López SJ dňa 21. júna 2014 v provincialáte SJ v Madride. Do nemčiny preložil P. Peter Knauer. Z nemčiny do slovenčiny P. Timo Masár SJ, Zürich, 9. júla 2014.

Biskup Helmut Krätzl je jeden z mála žijúcich priamych svedkov II. vatikánskeho koncilu. Je mu ľúto, ako málo z reforiem a vízií 60-tych rokov zostalo; s Helmutom Krätzlom sa rozprával Michael Meier pre „Tagesanzeiger“, uverejnené 8. 8. 2012 v rubrike: Kultur&Gesellschaft, s. 22; preložil Timo Masár SJ.