Zrkadlenie svetla

V lúčoch zapadajúceho slnka sa pokrývka snehu trblietala v nespočítateľnom množstve žiarivých zábleskov. Biela sa mi pred očami menila v nekonečných odtieňoch pri každom poryve vetra, kroku či zmene pohľadu. Nanovo mi pripomínala známu skúsenosť, že nie je biela ako biela. Prírodný úkaz odohrávajúci sa pred mojimi očami vytlačil nielen myšlienky na rýchly návrat domov, ale i pocit chladu, ktorý sa posunom slnka za horizont stupňoval. Pocit, ktorý ma naplnil a sprevádzal po celej spiatočnej ceste k horskej chate, nedokážem obsiahnuť do slov.

Často v takýchto prípadoch hovoríme: Byť v správnom čase na správnom mieste či jednoducho o šťastí. No nebolo to o individuálnom pocite, ako si šťastie niekedy nesprávne predstavujeme, ani o dosiahnutí cieľa, ktorý som si stanovil. Práve naopak. V tom čase a priestore som sa stal súčasťou spoločného, kde moje individuálne bolo skôr pozorovateľom, v najlepšom prípade nepatrnou súčasťou krásy, ktorá ma nielen obklopovala, ale i naplnila. Prišla neplánovane, nečakane, až keď som zastavil svoje kroky a myšlienky za vytýčeným cieľom. Skúsenosť presahu, ktorého som sa stal súčasťou, predpokladala vzdať sa vlastných predstáv a prijať to, čo sa odkrylo predo mnou.

Príbeh z pobytu v horách sa mi vracia vždy, keď intenzívnejšie hovoríme o pokoji, mieri, šťastí i dobre spravovanej krajine či meste. Túto túžbu nosíme v sebe. Nie vždy sme však ochotní zastaviť sa, zmeniť perspektívu, vytesniť vlastnú individuálnu predstavu a skúsiť porozumieť iným a celku. Bielej, ktorá má množstvo odtieňov.

Nejde o rezignáciu na poznanie, ani o pritakanie tomu, s čím nesúhlasíme. Ide o opustenie nazbieraných mrakov a tieňov v nás, ktoré sú realitou, sprevádzajú nás a vytvárajú obraz šedivej všednosti či negatívneho postoja k druhým. Nezostať v opare a hmle bolesti, smútku a nenávisti. Vpusťme iné nasvietenie, To, kde i my môžeme byť súčasťou bielej, ktorá bude neopakovateľne trblietať, ak budeme vnímať i zrkadliť slnko a svetlo namiesto mrakov hnevu a tmy nenávisti. Cesta životom tak prestane byť bojom o prežitie na úkor ostatných, ale zrkadlením svetla bytia, ktorého sme s druhými súčasťou. Naplní nás vedomie, ktoré nie je krátkodobou emóciou, ale naplnenou túžbou v každom z nás. Zmyslom cesty i každého dňa.

Každoročné posolstvo Kristíny a Petra Križanovcov

Autor: Peter Žaloudek

Autor: Kristína a Peter Križanovci

Autor: Pavol Tomašovič

Autor: Pavol Tomašovič

(Vianočná úvaha pre priateľov.) 

Autor: Kristína a Peter Križanoví

(Tradičný vianočný pozdrav všetkým priateľom.)

Autor: Ján Figeľ, člen Európskej komisie, zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež
(Prednesené v rámci XXIII. medzinárodného kongresu o rodine – „Rodina a médiá“; 05.-07.09. 2008 v Ružomberku.)