Hovorí sa, že za sekularizáciou (vytrácaním kresťanstva) v bohatších krajinách západnej kultúry je aj pohodlie a prosperita ľudí v týchto krajinách. Ako ukazuje priebeh súčasnej krízy spôsobenej covidom-19, avšak ani táto kríza nemotivuje ľudí k tomu, aby čakali odpovede na svoje otázky od kresťanskej teológie alebo aby sa utiekali k Bohu kresťanov. Naopak, kríza robí neistými aj tradičných veriacich a izoluje ľudí navzájom.
V bohatších i chudobných krajinách sveta sú otrasené sociálne a ekonomické istoty a ohrozené zdravie miliónov ľudí. Zahmlila sa viera v dobrého a všemohúceho Boha, ale spochybnená je aj seba-dôvera moderného človeka. Na rozdiel od minulosti, keď si ľudia vysvetlili nejakú pohromu ako zaslúžený trest Boží a snažili sa to prekonať horlivejšími modlitbami a žehnaniami, v súčasnosti je zrejmé, že také vysvetlenia neoslovujú a modlitby tiež (rýchle) riešenie neprinášajú.
Na hlbšie súvislosti krízy poukazuje rozhovor s teológom a filozofom, profesorom DDR. Kurtom Appelom o teológii a covide, ktorý je podkladom pre našu besedu. Text je na webovej stránke TF FK: http://www.teoforum.sk/index.php?id=46&view_more=2003
K. Appel je vedúcim Inštitútu fundamentálnej teológie na Kat. teol. fakulte Viedenskej univerzity. Text asi nie je celkom ľahkým čítaním, môže nám však pomôcť pri formulácii správnych otázok a azda aj vhodných odpovedí. Na začiatok odznejú pripravené vstupy, potom budeme pokračovať spoločnou diskusiou.Od nedávno zverejnenej poznámky pápeža Františka ohľadom civilných zväzkov homosexuálnych osôb, časť slovenských katolíkov zaujala voči nemu ešte väčší odstup. V záp. Európe je František zasa kritizovaný proreformnými katolíkmi, že viaceré svoje reformné postoje dostatočne nepresadzuje do praxe. Pokračujúce trápenie s pandémiou naviac zviditeľňuje bezradnosť cirkevného vedenia voči danej situácii. Problémov a otázok je viac než dosť.
Pre našu besedu navrhujem vyjsť od týchto otázok: Nakoľko je možné prenášať politické delenie na konzervatívcov a liberálov do vnútra cirkvi? Naozaj má byť kresťan a katolík prirodzene stotožnený s tým, čo je politicky konzervatívne? Môže byť tolerancia istého občianskeho usporiadania vzťahov v rozpore s učením cirkvi? A prečo nie je v rozpore – nielen s učením, ale priam so zmyslom cirkvi – také podrobenie sa protipandemickým opatreniam, ktoré cirkev vyraďuje zo spoločnosti a ľudí necháva opustenými?
Ako príklad tvrdého katolíckeho konzervativizmu posielam v prílohe článok V. Palka v novom internetovom konzervatívnom denníku (https://dennikstandard.sk/1783/papez-naozaj-podporil-registrovane-partnerstva/). Príklad mäkšieho je článok F. Mikloška (https://dennikstandard.sk/1258/cirkev-trva-na-uceni-o-manzelstve-papez-tiez-ale-kona-po-svojom/). Na celkom iné súvislosti odkazuje text českého jezuitu V. Umlaufa (http://e-republika.cz/article4360-Epidemie-medialniho-moru-a-demokracie-v-Bolivii).
Tieto zmeny prirodzene zasahujú aj cirkev ako súčasť spoločnosti a pripomínajú povinnosť ísť hlbšie k podstate jej existencie a fungovania. Cirkev to čiastočne aj robí, viditeľne zvlášť od čias II. vatikánskeho koncilu. Zatiaľ sa však inkulturácia do kultúry súčasnosti a návrat ku koreňom evanjelia a cirkvi veľmi nedaria. Akoby sa čakalo na to, že zmeny v cirkvi podnietia skôr zlyhania a hriechy ako vlastné pozitívne úsilie.
Na našej audio/video besede po úvodných pozdravoch prednesie svoje poznámky k téme K. Moravčík, potom bude diskusia.Pápež František je v úrade siedmy rok. Od začiatku odmietal akúkoľvek pompéznosť, dôraz dával na evanjelium a ústretovosť voči inakším, chudobným a okrajovým, ako neľudský a ničiaci Božie stvorenstvo kritizuje súčasný sociálno-ekonomický model, ktorý panuje vo svete. Vo vnútri cirkvi tvrdo odmieta klerikalizmus a presadzuje synodálny princíp.
M. Politi je novinár. Vidí, o čo ide Františkovi, a vidí prekážky, ktoré sa mu kladú do cesty. Vo svojej novej knihe hodnotí Františkove priority, tiež jeho vzťah k politickému vývoju vo svete a osvetľuje pozadie napätí a škandálov v cirkvi. Zvlášť kritickým bol rok 2016, keď po vydaní textu Amoris laetitia sa začali proti pápežovi verejne ozývať aj niektorí kardináli a biskupi, a potom rok 2018, keď cirkev zasiahli ďalšie správy o sexuálnom zneužívaní, a Františkovi nepriatelia situáciu využili, aby ho vyzvali na odstúpenie.
Na našej audio/video besede prednesie referát o knihe K. Moravčík a o Františkovej angažovanosti v sociálnych otázkach poreferuje J. M. Prachár. Na naše stretnutie pozývame zvlášť ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať.
Zaujímavá je skúsenosť s cirkvou, ktorá sa ľahko podriadila opatreniam a prijala virtuálny spôsob účasti na bohoslužbách. Ak však zostali obchody s potravinami otvorené a vchody do našich bytov neboli zapečatené, nemali sme hľadať spôsoby, ako naďalej vytvárať reálne spoločenstvo? Cirkev je miestom uskutočňovania spoločenstva s ľuďmi na Ježišov spôsob, pričom majú mať prednosť chudobní a hriešni (starí, chorí, trpiaci, ponižovaní). Doteraz v dejinách počas nejakého ohrozenia a karantény cirkev vždy pokladala za svoju povinnosť byť vo vnútri s tými, ktorí boli „uväznení“. Odrazu možno mať účasť na živote iných na diaľku? Technické pomôcky (internet) predsa nemôžu nahradiť skutočnú blízkosť.
Ako možný podklad k téme, odporúčam text: http://www.teoforum.sk/?id=2&view_more=1924 , ako aj iné texty ku corona-kríze na webe TF FK.
Pápež František na začiatku II. kapitoly Evangelii Gaudium, ktorá má názov: V kríze spoločenskej angažovanosti, píše o nutnosti poznať situáciu (výzvy) sveta, ak v ňom máme ohlasovať evanjelium. K tomu potrebujeme nielen sociologický pohľad, ale aj „skúmať znamenia čias“ čiže rozlišovať, čo je ovocím Božieho kráľovstva a čo sa mu protiví, čo prichádza z vnuknutia dobrého a čo zlého ducha. Následne sa máme rozhodnúť pre správnu voľbu (čl. 51 EG).
Hlavný referát prednesie Pavol Tomašovič o príčinách a pozadí pohybov, uprostred ktorých sa nachádzame v dnešnej spoločnosti, aby sme si pomohli stanoviť svoje vlastné priority či preferencie. Pred mesiacom sme si ponúkli aj „Ročenku TF“ z r. 2004 o politike a náboženstve. Poprosil som niektorých priateľov, aby inšpirovaní Ročenkou pripravili kratšie koreferáty a podnietili našu diskusiu.
Dňa 2. decembra 2019 zomrel Johann Baptist Metz. Patril k teológom, ktorí dospievali počas 2. svetovej vojny a následne sa stali poprednými osobnosťami v cirkvi i širšej intelektuálnej obci. Z Metzovej generácie ešte žijú napríklad veľkí teológovia ako Joseph Ratzinger a Hans Küng. Metz sa stal zakladateľom celej teologickej školy, nového smerovania, ktoré ovplyvnilo mnohých mysliteľov v Európe i vo svete, a najmä latinskoamerickú teológiu oslobodenia.
Mediálne komentáre z príležitosti jeho smrti označili J. B. Metza za „teológa storočia“, „teológa nádeje“ i za giganta, ktorý premýšľanie o Bohu spojil so zápasom za spravodlivosť a solidaritu vo svete. Neúnavne kládol otázky po Bohu zoči-voči utrpeniu vo svete, do teológie priviedol tému politiky, holokaustu, vykorisťovania. Kým teológovia pred ním vyslobodili teológiu zo zajatia nesubjektívneho uvažovania, on teológiu posunul ďalej k uvažovaniu uprostred dejín a spoločnosti. Na webe TF FK nájdeme dva texty o J. B. Metzovi. Predslov k prekladu Metzovho diela „Viera v dejinách a spoločnosti“: http://www.teoforum.sk/?id=1&view_more=8 . Ďalší text: http://www.teoforum.sk/?id=1&view_more=371 . Knihu „Viera v dejinách“.., a tiež „Ročenku TF“ z r. 2004 na Metzove témy máme v centre TF k dispozícii.
Na besede K. Moravčík zhodnotí Metzov význam pre teológiu, cirkev i politiku celkove a I. Šimko prednesie referát o Metzovom pohľade na možnosti i hranice súčasnej demokratickej politiky. Na stretnutie pozývame zvlášť ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať. Na záver bude malé občerstvenie.