Aké pokračovanie v synodalite za Leva XIV.?

Keď bol 8. 5. 2025 zvolený za pápeža Robert Francis Prevost ako Lev XIV., vo svojom prvom príhovore z balkóna chrámu sv. Petra zmienil sa aj o synodalite: „Chceme byť synodálnou cirkvou, kráčajúcou a vždy hľadajúcou pokoj, lásku a blízkosť, najmä k tým, ktorí trpia.“

Časť katolíkov a väčšina svetovej verejnosti, ktorá pápežskú voľbu sledovala s veľkým záujmom ako mimoriadnu atrakciu, zmienku o synodalite možno prepočula alebo si s ňou nespájala žiadnu predstavu. Pre tých, čo podporovali program pápeža Františka, však zmienka o synodalite hneď v prvom príhovore nového pápeža znamenala nádejné potvrdenie, že nový pápež má v úmysle pokračovať v reformnom procese svojho predchodcu, že si podobne ako František želá zmeniť cirkev klerikálnu na cirkev synodálnu, vzájomne sa počúvajúcu a spolurozhodujúcu o všetkých dôležitých záležitostiach.

Oficiálne sa pápež Lev prihlásil k pokračovaniu synodálneho procesu odobrením postupu, ktorý načrtol až do celosvetového zhromaždenia synody v októbri 2028 ešte pápež František listom z 11. 3. 2025, a potom schválením Osnov k realizačnej fáze synody, ktoré boli zverejnené 7. 7. 2025. Zároveň pápež Lev povzbudil k pokračovaniu v práci študijných skupín (okrem iných o postavení žien v cirkvi a úlohe biskupov) a schválil zriadenie dvoch ďalších študijných skupín – o liturgii v synodálnej perspektíve a štatúte biskupských konferencií, cirkevných zhromaždení a partikulárnych koncilov. Krátko po svojom nástupe potvrdil aj slávenie jubilea synodálnych tímov, ktoré sa konalo v dňoch 25.-26. 10. 2025. 

Jubileum synodálnych tímov

Pápež Lev od počiatku prejavoval snahu byť staviteľom mostom medzi podporovateľmi reformy a tými, čo sa reformným procesom bránia. Preto sa niektorí obávali, že toto premostenie bude mať podobu kompromisu, s ktorým nakoniec nik nebude spokojný a ktorý z nastolených otázok nič nevyrieši. Na tieto obavy dal Lev najkonkrétnejšie odpovede práve počas slávenia so zástupcami synodálnych skupín. Okrem slávenia sv. omše bola na programe aj diskusia s pápežom.

Biskup Alain Flaubert z Montrealu, ktorý zastupoval Spojené štáty a Kanadu, počas diskusie hovoril najprv v španielčine o ťažkej situácii migrantov v Spojených štátoch a potom v angličtine a francúzštine podal aktuálne informácie o implementačnej fáze synody v Spojených štátoch a Kanade. Spomenul, že časť amerických biskupov prijala metódy synodálnej komunikácie a že na jubilejné slávenie do Ríma prišlo viacero diecéznych a farských koordinátorov synody, ale jeho prvá otázka pápežovi Levovi prekvapila: „Čo by ste povedali biskupom a kňazom, ktorí sa obávajú, že synodalita zníži ich autoritu ako pastierov?“ Po tejto otázke biskupa Flauberta to podľa svedkov medzi prítomnými riadne zašumelo.

Pápež si to všimol a reagoval: „Jednou z nepríjemností, ktorú zrejme mnohí z vás zažili – súdiac podľa vašej reakcie, keď bola otázka položená –, sú obavy niektorých kňazov alebo biskupov, že ich autorita by mohla byť oslabená. Zdá sa, že s tým už máte určité skúsenosti.“ Lev pokračoval výzvou prítomným: „Treba pouvažovať, o čom je synodalita, a pozvať kňazov, a myslím si, že tých ešte viac než biskupov, aby otvorili svoje srdcia a zapojili sa do týchto procesov.“ Tiež dodal varovanie: „Musíme pochopiť, že nie všetci bežíme rovnakou rýchlosťou a niekedy musíme byť navzájom zhovievaví, inak riskujeme roztržku v prežívaní cirkevnej skúsenosti.“

Rakúska teologička Klara-Antonia Csiszar sa pápeža opýtala, čo môžu ženy očakávať od synodálnej cirkvi a či prebieha kultúrna zmena, ktorá by mohla viesť k „rovnosti medzi ženami a mužmi v cirkvi“. Lev povedal, že v aktuálnom rozhovore „nechá bokom zložitejšie témy, ako sú tie, ktoré sú súčasťou práce študijnej skupiny“. Zjavne tým myslel prácu študijnej skupiny č. 5 o úlohách žien v cirkvi. Faktom je, že táto téma sa nespomína len v rámci synodálneho procesu, ale patrí už dlhšie do práce Dikastéria pre náuku viery a osobitná otázka diakonátu žien sa tiež rieši v ďalšej študijnej či výskumnej skupine.

V súvislosti s úlohou žien v cirkvi pápež Lev spomenul rehoľné sestry, ktoré osobne poznal v Peru. Na ich adresu sa vyjadril, že sa vyznačujú charizmou pracovať tam, kde nie sú kňazi. Majú poverenie krstiť a sobášiť. „Vykonávajú úžasnú misijnú prácu, ktorá je skutočným príkladom aj pre mnohých kňazov,“ povedal. Otázka je, či ocenením charizmy „pracovať tam, kde chýbajú kňazi“, myslel aj to, že tieto ženy majú kňazskú charizmu a povolanie.

Zaujímavé bolo, ako pápež Lev v diskusii povedal, že vymenovanie jednej alebo druhej ženy na nejakú funkciu nerieši základný problém. Doslova povedal: „Myslím si, že problém nie je v tom, že neexistujú možnosti, ale v tom, že existujú kultúrne prekážky.“ Tiež spomenul, že ženy sú v niektorých kultúrach považované za „občianky druhej kategórie“ a že v rámci cirkvi „nie všetci biskupi alebo kňazi chcú dovoliť, aby ženy vykonávali to, čo by pokojne mohlo byť ich úlohou.“ Táto poznámka odkazuje na 60. článok Záverečného dokumentu synody z 26. 10. 2024: „Toto zhromaždenie vyzýva k plnému uskutočneniu všetkých možností, ktoré sú už v platnom kánonickom práve stanovené v súvislosti s úlohou žien, najmä na miestach, kde tieto ostávajú nenaplnené. Nejestvuje dôvod, prečo by ženy nemali zastávať vedúce úlohy v cirkvi: to, čo pochádza od Ducha Svätého, nemožno zastaviť.“

Pápež opísal nerovnosť žien v niektorých kultúrach ako jeden z mnohých predsudkov a diskriminácií, ktoré existujú a ktoré jasne odporujú evanjeliu, a povzbudil katolíkov, aby „boli odvážni, zdieľali situácie a realitu, aby sa postupne mohli zaviesť transformácie týchto kultúr, ktoré by odstránili diskriminácie“. Či prípadné zmeny v cirkvi očakáva v súvislosti s transformáciou týchto kultúr, priamo nepovedal.

Čo bude ďalej so synodou?

Implementačná fáza synody má pokračovať do konca tohto roka. V rokoch 2026 a 2027 sa začne hodnotiaca fáza s cieľom vyhodnotiť implementáciu synody pred cirkevným zhromaždením v Ríme v roku 2028. Usporiadajú sa hodnotiace zhromaždenia na diecéznej úrovni a tiež na národnej a medzinárodnej úrovni. Rovnako ako vo fáze počúvania na začiatku synodálneho procesu spätná väzba bude následne zhrnutá a prediskutovaná na kontinentálnych zhromaždeniach a pravdepodobne ďalej syntetizovaná do jedného dokumentu pred celosvetovým zhromaždením v októbri 2028.

Čo sa týka práce študijných skupín, bol termín na predkladanie záverečných správ predĺžený do 31. 12. 2025. Podľa listu kardinála Grecha z 10. 6. 2025, ktorý bol adresovaný koordinátorom študijných skupín, musia správy obsahovať v prvej časti informáciu o použitých metódach a uviesť osoby, s ktorými konali porady, aby sa mohlo preukázať, že študijné skupiny pracovali synodálnym spôsobom. Druhá časť správy sa má zaoberať študovanými témami, pričom sa môžu doložiť ďalšie informácie alebo ďalšie témy, ktorým sa podľa členov odborných skupín má venovať osobitná pozornosť. Kardinál Grech tiež odporučil, aby skupiny predložili všetky doplňujúce materiály, aby ich sekretariát synody mohol uchovať a zverejniť.

Čo bude ďalej so synodou na Slovensku?

Možno predpokladať, že diecézne úrady si splnia základné úlohy. Podľa toho, aké máme na Slovensku skúsenosti so synodálnym dianím za ostatné štyri roky, možno predpokladať, že niekde budú aktívnejší a inde urobia len to najnutnejšie. Iniciatívu však môžu prevziať aj ľudia bez cirkevnej funkcie či úradu. Pripomeňme si pomenovanie celého procesu – Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, participácia a misia. Teda ide o cirkev ako spoločenstvo, o cirkev spoluúčasti a spolurozhodovania a o cirkev misijnú, teda vychádzajúcu zo seba, ktorá sa zaujíma o svet a cíti zaň zodpovednosť.

Ako jednotlivci a skupiny priateľov či členov nejakých spoločenstiev môžeme čakať na ďalšie pokyny, ale na základe doterajšej skúsenosti azda vieme posúdiť, že pokynov či inšpirácii je dosť a treba sa chopiť vlastnej iniciatívy tam, kde máme svoje možnosti.

Pomocné otázky

Ak máme okruh priateľov a blízkych, s ktorými zdieľame svoju vieru, akú podobu má náš priateľský okruh? (Tým okruhom môže byť naše spoločenstvo v kostole, ale aj skupina priateľov z obce, mestskej štvrte či iného zoskupenia, s ktorými sa roky poznáme a stretávame.) Má tento okruh podobu bežného kamarátstva alebo sa v ňom cielene zaoberáme aj dôležitými témami a radíme sa o svojich problémoch? Ak takéto spoločenstvo dlhodobejšie jestvuje, závisí jeho jestvovanie len od jedného iniciátora alebo funguje za spoluúčasti viacerých? V rámci takého okruhu prežívame aj zodpovednosť za cirkev i za občiansku spoločnosť a pýtame sa, čo je v našich možnostiach urobiť?

Odpoveďami na tieto otázky azda ľahšie posúdime svoje limity a možnosti a zodpovieme si aj otázku, či sme v rámci našich kruhov, v ktorých žijeme a ktoré presahujú naše pokrvné príbuzenstvo a voľnočasové a pracovné priateľstvá, klerikálnou alebo synodálnou cirkvou. 

Ak náš priateľský okruh už jestvuje, ak vo farnosti, vo svojom kostole, nie sme len pasívnymi účastníkmi, o čo sa vieme podeliť s inými, čo chceme riešiť, čomu viac porozumieť? Hovorme o cirkvi a utvárajme cirkev, ktorá bude spoločenstvom, ktorá bude partnerská a misijná! Raďme sa, ako prebudovať naše farnosti na spoločenstvá partnerskej a vyžarujúcej spolupráce. Na spoločenstvá, ktoré sa budú cielene stretávať na rozhovory, vzdelávanie, modlitbu a službu pri riešení problémov. Mali by to byť spoločenstvá, ktoré sa nebudú izolovať, ale prepájať s ďalšími spoločenstvami so zmyslom pre synodalitu.

Kňazi pri tom môžu zohrať veľkú úlohu, ale keď sa tejto úlohe vyhýbajú, hľadajme zodpovedných ľudí a nositeľov misie medzi sebou. V každej farnosti alebo inom podobnom spoločenstve sa azda nájdu ľudia, čo sa zapájajú do liturgie, do katechézy (hlásania Božieho slova), do diakonie (charity), čo napomáhajú družnosť a prejavujú zodpovednosť za svoju obec, mesto, spoločnosť. Takíto ľudia s charizmou záujmu a služby by mali tvoriť jadro synodálnej skupiny a časom byť sa mohli stať prirodzenou autoritou vo svojej komunite. Bez takýchto vedomých nositeľov misie sa synodalita dopredu nepohne.

Témami porád a stretnutí spoločenstiev, ktoré myslia a konajú v duchu synodality, majú byť tie témy, ktoré pokladáme za aktuálne. Odporúča sa pritom postupovať podľa osvedčeného postupu: vidieť – posúdiť – konať. Teda najprv poznať, potom analyzovať a reflektovať, a napokon konať. Celkove platí, že nemáme vymýšľať problémy umelé a akademické, ale také, čo sa ľudí reálne týkajú. Viaceré témy na rozhovor, počúvanie a riešenie sa nachádzajú v samotných synodálnych dokumentoch.