Ste praktizujúci kresťan?

V Skutkoch apoštolov sa píše, že práve v Antiochii boli Ježišovi nasledovníci prvýkrát nazvaní „kresťanmi“. Raz som počul podnetnú kázeň, v ktorej sa kňaz opýtal: „Keby ste boli súdení a obvinení z toho, že ste kresťan, našli by (žalobcovia) dostatok dôkazov na to, aby vás odsúdili?“ Zaujímavá otázka bez jednoduchej odpovede. Ako presne by sme boli súdení? Čo by mohlo predstavovať hmatateľný dôkaz o tom, že sme kresťania?

Vyrastal som v rímskokatolíckom prostredí, ktoré malo určité stanovené kritériá na to, čo z vás robí „praktizujúceho katolíka“, a síce: Chodíte pravidelne do kostola? Dodržiavate šieste prikázanie? Je váš manželský život v poriadku? V ostatnej dobe rímskokatolíci aj iné denominácie našli zaľúbenie v posudzovaní vašej kresťanskej pozície podľa vášho postoja k istým morálnym otázkam, ako sú potraty alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

A čo Ježiš, čo učil o tom, čo robí z človeka praktizujúceho kresťana? Neexistuje jednoduchá odpoveď. Ježiš, evanjeliá a zvyšok Nového zákona sú komplexné. Napríklad, keď Ježiš učí o tom, ako budeme nakoniec súdení, nespomína návštevu kostola, dodržiavanie šiesteho prikázania, ani náš postoj k potratom či manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Má iba tieto kritériá: Nakŕmil si hladného? Dal si piť smädnému? Privítal si utečenca? Navštívil si chorého? Navštívil si väzňa?

Aký by bol verdikt, keby toto boli hlavné kritériá, podľa ktorých nás súdna porota posúdi?

Okrem toho, je tu Kázeň na vrchu. Ježiš nám radí, čo znamená byť jeho učeníkom a pýta sa: Milujete tých, ktorí vás nenávidia? Žehnáte tým, ktorí vás preklínajú? Robíte dobre tým, ktorí vám ubližujú? Odpúšťate tým, ktorí vám ublížili? Odpúšťate tomu, kto vás zabíja? Milujete nad rámec svojich vrodených inštinktov? Nastavili ste niekedy skutočne druhé líce? Vyžarujete Božie zľutovanie, ktoré je rovnaké pre každého, pre dobrého aj zlého?

Ešte raz, ako by naše nasledovanie Ježiša obstálo zoči-voči súdu podľa týchto kritérií?

Existujú však aj iné rozhodujúce kritériá o tom, čo z nás robí alebo nerobí praktizujúcich nasledovníkov Ježiša. Jedno takéto kritérium sa týka spoločenstva. Písmo nám hovorí, že Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh zostáva v tom človeku. Slovo použité pre lásku je tu „agapé“ a v tomto kontexte by sa mohlo vyjadriť aj ako „spoločná existencia“. Boh je zdieľaná existencia a každý, kto sa delí o svoju existenciu v spoločenstve, žije v Bohu. Ak je to pravda, čo teda je, potom vždy, keď žijeme v rodine a komunite, sme „praktizujúcim kresťanom“. Samozrejme, toto nemusí byť zjednodušene stotožňované s explicitným cirkevným spoločenstvom či chodením do kostola, ale silne to naznačuje príslušnosť k milosťou obdarenému spoločenstvu. Za týchto okolností robí zo mňa chodenie do kostola praktizujúceho kresťana?

Napokon je tu ešte jedno rozhodujúce kritérium. Pozemský Ježiš nám zanechal iba jeden rituál – eucharistiu. V noci pred svojou smrťou ustanovil eucharistiu a povedal nám, aby sme ju slávili, kým znovu nepríde. Dvetisíc rokov sme boli verní tomuto pozvaniu, udržiavali sme eucharistiu. Podľa teológa Ronalda Knoxa (1888-1957, angl. kňaz, r. 1917 konvertoval ku katolicizmu, o. i. kodifikoval 10 pravidiel písania detektívnych príbehov. Pozn. prekl.) to predstavuje „náš jeden veľký skutok vernosti“, aj keď sme neboli vždy verní ďalšími spôsobmi. Niekedy sme nenastavili druhú tvár, nemilovali sme svojich nepriateľov, nekŕmili sme hladných a neprijali utečencov, ale boli sme verní Ježišovi v jednom kriticky dôležitom spôsobe: stále sme slávili eucharistiu. Sme praktizujúcimi kresťanmi aspoň v jednom významnom spôsobe. Teda keď stojíme pred porotou, ktorá má posúdiť, či sme kresťania alebo nie, mohol by byť najvýstižnejším dôkazom zo všetkých fakt, že sa pravidelne zúčastňujeme na eucharistii? Mohol by nás tento jediný čin usvedčiť z toho, že sme praktizujúci kresťania? Medzi všetkými tými možnými kritériami, ktoré sú považované za vytvárajúce praktizujúceho kresťana?

Možno užitočnejšou cestou k odpovedi nebude porovnávať tieto kritériá navzájom a snažiť sa rozlíšiť, ktoré je najdôležitejšie pri určovaní toho, čo robí kresťana praktizujúcim, ale užitočnejšie bude zamerať sa na slovo „praktizujúci“.

V niečom sa cvičiť neznamená tvrdiť, že ste to zvládli, že ste v tom zdatní, tobôž nie, že ste v tom dokonalí. Znamená to len, že na tom pracujete, snažíte sa danú zručnosť zvládnuť. Vzhľadom na ľudskú prirodzenosť máme všetci určité nedostatky, pokiaľ ide o splnenie požiadaviek kresťanského nasledovania. Podobne ako niekto, kto sa snaží zvládnuť hudobný nástroj alebo športovú zručnosť, všetci stále cvičíme. Teda do tej miery – do akej sa snažíme zlepšiť v sýtení hladných, v prijímaní cudzincov, v láske k nepriateľom, vo vyžarovaní obsiahleho Božieho milosrdenstva, v zdieľaní našej existencie v spoločenstve a v pravidelnej účasti pri eucharistickom stole – sme v skutočnosti praktizujúcimi kresťanmi.