Tento príbeh som počul od renomovaného teológa, ktorý uprednostňuje, aby som pri zdieľaní tohto článku nepoužíval jeho meno, hoci príbeh pozitívne vypovedá o jeho teológii. Prednášal a v jednej chvíli vyhlásil, že Boh nechcel, aby Ježiš trpel tak, ako trpel. Žena v publiku okamžite zvýšila hlas: „Myslíte to vážne?“ Nevedel, či to bola námietka alebo súhlasné potvrdenie, a tak ju vyzval, aby sa mu počas prestávky prihovorila. Keď k nemu počas prestávky pristúpila, zopakovala svoju otázku: „Myslíte to vážne? Veríte, že Boh nechcel, aby Ježiš trpel tak, ako trpel?“ Odpovedal, že to myslel vážne. Boh nechcel, aby Ježiš trpel tak, ako trpel. Jej odpoveď: „Dobre, potom sa môžem opäť modliť. Zápasím s tým, aby som sa modlila k Bohu, ktorý potrebuje takýto druh utrpenia, aby sa splatil nejaký dlh.“
Prečo Ježiš trpel? Bolo jeho utrpenie potrebné na splatenie dlhu, ktorý mohla splatiť iba božská bytosť? Bol prvotný hriech Adama a Evy takým veľkým previnením voči Bohu, že žiadna ľudská úprimnosť, uctievanie, altruizmus ani obetné utrpenie nemohli Boha uzmieriť? Vskutku, potrebuje byť Boh niekedy uzmierený? Myšlienka, že Ježiš musel trpieť tak, ako trpel, aby nejako uzmieril Boha za naše hriechy, je hlboko zakorenená v našom bežnom chápaní Ježišovho utrpenia a smrti a v Písme i teológii zmierenia existujú zdanlivo silné odkazy, ktoré to podporujú. Tieto naznačujú, že na splatenie dlhu za hriech bola potrebná určitá dávka utrpenia a Ježišovo utrpenie tento dlh zaplatilo. A keďže dlh bol obrovský, Ježišovo utrpenie muselo byť ťažké.
Ale do akej miery je to metaforické a do akej miery doslovné? Tu je ďalší pohľad na to, prečo sa Ježiš rozhodol prijať utrpenie tak, ako to urobil. Urobil to, aby s nami prejavil úplnú solidaritu. Prijal utrpenie takým extrémnym spôsobom, aby nikto nemohol povedať: „Ježiš netrpel tak, ako ja! Ja som trpel bolestivejším a ponižujúcejším spôsobom ako on!“ Nuž, pozrime sa na Ježišovo utrpenie vo svetle tejto výzvy. Najprv vo svojom živote pred umučením a smrťou trpel bolesťou chudoby, nepochopenia, nenávisti, zrady, a plus osamelosti celibátu. Taktiež na kríži pretrpel temnú noc viery. Ale to sú bežné ľudské utrpenia. Práve v jeho umučení a smrti sa jeho utrpenie stáva viac mimoriadnym. Ježiš bol ukrižovaný. Ukrižovanie Rimania zámerne navrhli tak, ako bolo čímsi viac než len trestom smrti. Jeho cieľom bolo tiež spôsobiť optimálne množstvo bolesti, aké človek dokáže uniesť. Preto niekedy podávali ukrižovanému morfín alebo iné narkotikum, nie na tlmenie bolesti, ale na udržanie pri vedomí, aby ten človek trpel dlhšie.
A čo je ešte horšie, ukrižovanie malo úplne ponížiť ukrižovaného. Ukrižovanie bolo verejným podujatím a ukrižovaný bol vyzlečený donaha, aby mal odhalené genitálie a v kŕčoch pri umieraní sa mu uvoľnili črevá. Úplné poníženie. Toto Ježiš trpel. Navyše, vedci špekulujú (hoci pre to neexistujú žiadne priame dôkazy), že v noci medzi jeho zatknutím a popravou na nasledujúci deň bol sexuálne obťažovaný vojakmi, ktorí ho mali vo väzbe. Táto špekulácia sa zakladá na dvoch veciach: na predtuche, keďže sexuálne napadnutie bolo v takýchto situáciách bežné; a na tom, že takýto druh poníženia by bol Ježišovým konečným prejavom solidarity s ľudským utrpením. Azda žiadne poníženie sa nedá porovnať s utrpením pri sexuálnom napadnutí. Ak Ježiš toto utrpel, a predtucha je, že áno, zaraďuje ho to do jednej z najhlbších ľudských bolestí. Každý, kto utrpel toto poníženie, má útechu v tom, že vie, že aj Ježiš to mohol utrpieť.
Prečo Ježiš prijal také utrpenie, aké prijal? Prečo sa, ako to vyjadruje cirkev, stal hriechom za nás? Akékoľvek hlboké je už to tajomstvo a pravda, ktoré sa skrývajú v motíve splatenia dlhu za naše hriechy a zadosťučinenia za ľudské nedostatky, hlbším dôvodom, prečo sa Ježiš rozhodol prijať utrpenie tak, ako to urobil, bola snaha byť s nami v úplnej solidarite, vo všetkej našej bolesti a ponížení. Ježiš pochádzal od nášho nevysloviteľného Boha, priniesol ľudskú tvár tej Božej a naučil nás, čo leží v Božom srdci. A tým na seba úplne vzal naše ľudskú situáciu. Nielenže sa dotkol ľudského života, on doň vstúpil celkom, vrátane hĺbky ľudskej bolesti.
Zaiste, existujú určité utrpenia, ktoré Ježiš možno explicitne nezažil (rasizmus, sexizmus, vyhnanstvo, telesné postihnutie), ale vo svojej temnej noci viery na kríži a vo svojom ponížení pri ukrižovaní trpel spôsobom, o ktorom nikto nemôže povedať: „Ježiš netrpel tak, ako som trpel ja!“