Reálne Vianoce

V rýchlosti si nevšímame odlesk perál ani hĺbku zárezov vo vlastnej duši. Plávame v čoraz rýchlejšom toku podnetov bez reflexie vlastných krokov. Často sme ponorení do iných obrazov, ktoré nám sprostredkoval mediálny svet. Každodenne nás presviedča o tom, že problémy a podstata spočívajú kdesi inde: v politike, ekonomike, biznise či trhu. Pokúša sa nás doň vtiahnuť. Ponúka nám východiská i návody, ako máme myslieť a byť úspešní. Ako sa stať jeho súčasťou a stratiť sa v jeho rýchlosti a množstve.

Vďaka technológiám si vieme vytvoriť aj iný únik z reality: alternatívny svet. Vyskladaný z našich individuálnych predstáv a priateľov, ktorí nám vyhovujú. Máme ho vždy pri sebe, na mobile či v počítači. Vznikajúce medzisvety si už nevyžadujú investíciu do osobných stretnutí, načúvania alebo sklamania. Získali sme čas a zakryli vrásky nedostatkov. Stačí, aby sme boli na príjme a vybrali si z toho, čo sa nám práve hodí.

Táto ľahkosť bytia vytvorená mediálnymi svetmi prerástla do našej samoty a vyprázdnených dní. Istota vystavaná na obrazoch, ktoré sa neustále menia, a na informáciách, ktoré nemajú ukotvenie v kontinuite poznania, nás vzájomne odcudzujú a unavujú. Život v oddelených paralelných myšlienkových svetoch je na konci dňa poznačený bolestivými zárezmi v srdci a na duši.

Zostávame v tichu už len s niekoľkými skutočnými priateľmi. S tými, ktorým sme reálne venovali svoj čas, s ktorými sme sa reálne stretli pri káve či pri pohári vína, ktorých sme dokázali počúvať a porozprávať sa s nimi. Práve ich by sme si mali vážiť. Každý ich odtieň, každý zárez, ktorý obohatil spoločnú niť života.

Iba v rámci nej možno porozumieť pôvodnej vianočnej výzve vzájomného obdarovania. Naplniť to, čo nám bolo dané či darované z lásky. A ponúknuť dar života ďalej. Slovom, povzbudením, objatím, osobným stretnutím i časom venovaným deťom. Udržiavaním reálnej prítomnosti s tými, na ktorých nám záleží.

Nad každým životom svieti hviezda nádeje.

Nech jej svetlo oživuje a presvetľuje aj ďalšie dni prežité reálne spolu s inými.

Ďakujem za vaše svetlo.  

Homília: Ľubomír Polák, Rusovce, 11. 4. 2026.