H - 15.6.2025

Na prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého slávime v našej cirkvi sviatok Najsvätejšej Trojice. Toto pomenovanie vyjadruje kresťanské chápanie Boha, ktorý sám v sebe žije vo vzťahoch. Dnešné čítanie zo Starého zákona pojem Sv. Trojice nespomína, ale hovorí o Múdrosti, ktorá bola od počiatku u Boha. Túto Múdrosť alebo Božie Slovo si kresťania predstavujú vo vzťahu k Bohu ako Božieho Syna. Ovocím toho vzťahu medzi Bohom Otcom a Synom je potom Duch Boží, jeho posilňujúca láska. V druhom čítaní apoštol Pavol hovorí o pôsobení Boha skrze Ježiša Krista a Ducha Svätého. V dnešnom úryvku evanjelia spomína sa Duch pravdy, v ktorom sa nám daruje Ježiš a Boh Otec.

Homília

Keď som si pred týždňom pripomenul 50. výročie mojej kňazskej vysviacky, pripomenul som si aj mnohých ľudí, ktorí prešli mojím životom. Niektorí ma poznačili viac, iní menej, alebo si to menej uvedomujem. Rád by som sa všetkým poďakoval, aj keď sa to často nedá inak ako len tichou spomienkou a modlitbou. Po uplynulé dni som o kňazstve premýšľal a hovoril častejšie ako inokedy. Napadlo mi prirovnanie k neustále prúdiacemu prameňu vody. Tá voda je stále tá istá a zároveň nová. Nik z nás nie je zdrojom tej vody, ale každý z nás môže byť jej podávateľom tým, čo sú od prameňa ďalej alebo sami nevládzu prísť.

Vo Sv. písme je Božie konanie často zobrazované ako neustále prúdiaci životodarný prameň. My ako cirkev máme byť spoločne podávateľmi dobrej vody, teda život umožňujúceho myslenia a život napomáhajúceho konania. Je to naša spoločná úloha, pri krste každému pokrstenému hovoríme, že je vyvolený pokračovať v kňazskej, prorockej a kráľovskej úlohe Ježiša Krista. Kňazi v tejto úlohe nie sú jedineční, sviatosť kňazstva sa v katolíckej cirkvi volá aj služobné kňazstvo na rozdiel od spoločného krstného kňazstva. Tá služba spočíva v tom, aby kňazi cirkvi boli ľuďmi, čo sprevádzajú iných na ceste k Božiemu prameňu, a to, čo dobré a krásne pre život objavili, nenechali si pre seba, ale podali to ďalej ako pohár sviežej vody.

Dnes na nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Sv. slávime sviatok Boha ako Najsvätejšej Trojice. Pojem Trojica sa v úryvku textu dnešného evanjelia nevyskytuje. Spomína sa v ňom Duch pravdy, potom je tam odkaz na Boha ako Otca a na Ježiša ako prostredníka výmeny medzi Otcom a Duchom pravdy. Úryvok evanjelia je výňatkom z dlhšej Ježišovej reči. Ježiš hovoril učeníkom, že o krátky čas už nebude s nimi, ale to neznamená, že ich opustí. Bude s nimi novým spôsobom. Bude s nimi cez Ducha pravdy. Tento Duch nahradí Ježiša pri jeho učeníkoch, ale nie ako nový samostatný konateľ. Ten Duch nebude hovoriť sám zo seba, ale vezme z toho, čo má Ježiš, vezme z pravdy, ktorú dostal Ježiš od Boha Otca. Všimnime si, že to, o čom sa tu hovorí, podobá sa na prameň vody, ku ktorému som prirovnal naše kresťanské a kňazské konanie. Je to prameň neprestávajúcej kvalitnej vody, ktorej nie sme majiteľmi, ale je nám k dispozícii, nielen pre nás, ale aj na podelenie sa s ďalšími.

Možno sa opýtame: Nie je to však len také naše pekné rozprávanie? Vieme, ako sú pre každú spoločnosť dôležité energetické zdroje. Zväčša sa tým mienia dôležité suroviny. Najväčšmi boháčmi súčasnosti však nie sú vlastníci baní a fabrík, ale vlastníci informačných sietí. Informácie a znalosti sú zdrojom najväčšieho bohatstva. Niekto tie znalosti vytvára, iný sprostredkúva, s nimi obchoduje. Kto vládne nad informáciami, má naozaj veľkú moc. Najlepšie to vidíme na rozhodnutiach ľudí napríklad pri politických voľbách. Prečo si niekoho vyberú? Lebo sú ovplyvnení istými obrazmi, informáciami. Často je to veľmi draho zaplatené, aby sa určité informácie k voličom dostali a iné nie.

Predsa, jestvuje aj taký zdroj, ktorý Ježiš nazval Duchom pravdy. Ním nevládnu vlastníci médií a sociálnych sietí. Je k poslúženiu ako prameň dobrej vody tomu, kto ho hľadá. Dostane sa k nemu ten, kto sa zapojí do správnej siete. Ako kresťania tej sieti hovoríme Najsvätejšia Trojica. Mohli by sme to volať aj svätá komunikácia, svätá výmena vzťahov v Bohu. Sme pozvaní do nej vstúpiť sami za seba, svojím vzťahom. Jedna priateľka mi prednedávnom povedala, ako si uvedomila, koľko mala šťastia v živote – čím bola obdarená ako dieťa v rodine, potom koho stretla a kto ju pozitívne ovplyvnil v mladosti. Povedala, že mala šťastie, že stretla ako kňaza aj mňa. Povedal som jej, že to nebolo len o tom šťastí, koho stretla a druhý možno nestretol: „Ty si bola nastavená na využitie príležitosti, vedela si rozpoznať, čo je pre teba cenné, za čím treba ísť.“ Myslím, že každý ma podobné príležitosti. Ale prečo si ich niekto nevšimne? Kedysi sa hovorilo: „Povedz mi čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“ Jasné, čím sme ovplyvňovaní, tým sa staneme. Ale prečo niekto nevycíti, že to, čo číta, čím (kým) je ovplyvňovaný, že ho to oberá o zdravý úsudok, o pokoj srdca i o lásku k ľuďom? Odvážim sa povedať, že to nerozpozná, lebo nie je nastavený na ten hlavný informačný zdroj, lebo sa nezapojil do tej najsprávnejšej siete, do siete Najsv. Trojice.

Pápež František v tradícii jezuitskej školy „rozlišovania duchov“ často radil, ako máme spoznať, čo je hlas Boží a čo je len naším blúznením alebo vyslovene hlasom zlého ducha. Kto sa úprimne modlí, kto sa pýta a rozlišuje, rozpozná prameň dobrej vody, napojí sa naň a ním sýtený dokáže byť pánom nad ostatnými zdrojmi informácií a ich hlasmi. A dokáže byť aj podávateľom či prostredníkom toho najlepšieho Prameňa – ako hovoril Ježiš –, Ducha pravdy aj pre ostatných.