Na prahu dospelosti som sa vo svojej naivite búril proti pretvárke, v ktorej sa obsah skrýval za inotajmi reči a vonkajší vzhľad či oslavy prekrývali prešľapy moci. Môj protest z oblakov k zemi privádzal môj otec poznačený dobou totality: „Len nezameň jednu masku za druhú. Skús hľadať koreň veci.“ Realita i jeho život mu dali za pravdu. Netreba sa prispôsobovať ani tolerovať klamstvo, ale žiť iba z protestu či boja proti zlu je skratka, z ktorej sa stáva maska. Vlastného uzavretia a netvorenia.
Otcov apel na hľadanie podstaty vecí ma priviedol ku knihám. Pri nich je nahradená prchkosť a rýchlosť pomalosťou a kontinuitou myslenia. Porozumieť znamená vzdať sa vlastnej perspektívy a vstúpiť do príbehu. Treba mu venovať svoj čas. Vyžaduje zastaviť sa a reflektovať aj to, čo je iné či neznáme. Pôvodné poznanie i zdanlivá jasnosť hraníc medzi bielou a čiernou dostávajú nové odtiene. Čítaním a myslením sa zo slov, ktorým sme pôvodne pripisovali subjektívny jednoznačný význam, postupne vylupujú významy v oveľa širšom kontexte. Odstraňujú nánosy doby, osobné predstavy, pričom odkazujú k súvislostiam. Najkrajšia zmena sa deje kdesi vnútri. Harmonizáciou slov s realitou. Nie s tou pôvodne myslenou, ale so širšou a často úplne inou, odkrytou v príbehu čítania. Pramení z porozumenia, že slová nedokážu uchopiť svet, veci ani ľudí, no môžu byť mostom od jedného človeka k druhému.
Podobne je to aj s naším životom. Posudzovať a kritizovať iných či pomery sa dá donekonečna. Ale realite možno aspoň čiastočne porozumieť a meniť ju len tak, že vstúpime do života so snahou porozumieť súvislostiam. Nie iba využívaním pozitív, ale ich spoluvytváraním. Vzťahmi, väzbami a príbehmi, ktoré nie sú prioritne len o nás, ale o tom, čoho sme súčasťou. Každý náš deň či mesiac tak môžu byť ako slová a riadky v dobrom románe, ktoré posúvajú nielen dej príbehu, ale dávajú každému okamihu zmysel a hĺbku.
Pointa, tak ako pri čítaní, sa odkryje v čase, často až záverečnou bodkou v románe. Aj preto v dobách neistoty či ustavičnej kritiky je lepší odstup ako nával hnevu či pobúrenia. Tie rušia významy slov a predpoklady porozumenia. Od písania nášho románu života, od schopnosti vytvárať vzťahy, mosty medzi ľuďmi závisí aj realita mikrosveta okolo nás. Čím viac dobrých riadkov vytvoríme, tým viac bude dobrých románov pre čitateľov sveta. V pokračovaní písania i čítania života je ukrytý koreň, ktorý dáva každému z nás jedinečnú hodnotu.