So slovom hriech to bolo u nás celkom netradične. Prestali sme ho používať, hoci skutočnosť zostala. Negatívne dôsledky tohto nezodpovedného prístupu sú viditeľné už vo všetkých oblastiach nášho života. A ešte sa aj čudujeme, ako je možné to, čo nikto z nás nechce. Nikto to z nás nechce, a predsa to ešte aj rastie. A pomaly sa vkráda presvedčenie, že sa nám to vymyká z rúk.
Ale nemuselo by sa celkom vymknúť. Dnešný príbeh z evanjeliového čítania by nám mohol aspoň trocha pomôcť. Čo je ľahšie povedať porazenému: „Odpúšťajú sa Ti hriechy“ – alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov?“
Keď Ježiš hovorí o hriechu, hovorí o príčine; nosenie lôžka je dôsledok. Ak chceme liečiť, tak bez hľadania príčiny sa to nedá. Ak sme zlu zobrali rozmer hriechu, tak sme si nepomohli. Keď hovoríme o hriechu, tak hovoríme aj o zodpovednosti. O hriechu ako príčine straty zmyslu pre Božie veci, straty zmyslu aj pre veci ľudské a pekné i odcudzenia sa sebe samému (so všetkými možnými rizikami i dôsledkami).
To, čo nikto z nás nechce, a predsa to mocnie, je možné zastaviť vtedy, keď už nebudeme o zle hovoriť len ako o zle, ale o zle aj ako hriechu. Keď sa to naučíme a zoberieme vážne i všetky možné dôsledky, unesieme nielen svoje lôžko, ale aj celý svoj život.