Aj Izraeliti mali chorobu, ktorá ich mimoriadne napĺňala strachom. Bola to choroba malomocenstva. Choroba, o ktorej je v Biblii Starého i Nového zákona najviac reč. Čo len pri myšlienke, nevraviac pri stretnutí s touto chorobou, cítili silne svoju bezmocnosť a súčasne i najhlbšie vedeli prežiť svoju vlastnú existenčnú odkázanosť na Boha. A rovnako, aj uzdravenie z tejto choroby prežívali ako Božiu moc, Boží zásah do života človeka. Uzdravenie z tejto choroby prežívali ako skúsenosť, že Boh i napriek svojej veľkosti, svojej nepochopiteľnosti, je blízky človeku.
Táto choroba, ktorú spomína dnešné evanjelium, mala ešte jeden smutný moment, pre ktorý bola ťažšou ako ostatné choroby. Totiž človek, chorý na túto chorobu, už pri prvých príznakoch musel opustiť ľudskú spoločnosť. Mal opustiť rodinu, najbližších, a svoj život musel dožiť v spoločenstve ľudí jemu podobných. Táto odlúčenosť od najbližších bolo ako pochovanie za živa.
Uzdravený človek sa mohol vrátiť domov – ale len cez kňazov. Oni museli posúdiť a vydať svedectvo, že sa stal zázrak. A to sa nestávalo často! Ak sa to stalo pričinením nejakého človeka, tak to znamenalo, že Boh je s ním. V tomto zmysle je spomínané uzdravenie aj svedectvom o Ježišovi. Pre biblicky mysliaceho človeka ide o dôkaz, že Ježiš koná v Božom mene, že na jeho slovo, ktoré od neho počujú, sa môžu aj oni spoľahnúť. Ježiš rozdelil židovskú spoločnosť. Tým ako žil, ako prežíval to staré, ale i tým, čo hovoril o Bohu a človeku ako nové. Preto takéto uzdravenie bolo dobrým argumentom, že Boh je na jeho strane.
Ježišovo slovo aj dnes môže byť v tomto zmysle pre nás zaujímavé. Aj my sa navzájom potrebujeme, potrebujeme spoločnosť, ale i spoločnosť potrebuje nás. My vytvárame ju a ona nás. Nič nám nezostane dlžná. Ježišovo slovo môže formovať nás tak, aby sme my mohli správne formovať spoločnosť. A nám môže rovnako vážne pomáhať prekonávať problémy, ktoré medzi nami vznikajú. Stačí na tento zázrak len jedno! Stačí jeho slovo vziať vážne a na začiatok, než to sami skúsime, uveriť, že je to možné aj dnes.
Dnešný príbeh uzdravenia je teda zase aj o nás, o našich možnostiach, o našom živote. Zázraky sa aj dnes dejú len tam, kde je viera, že je možné aj to, čo nie je z našej moci. A s vierou , ako ju prezentuje Ježiš, sa predsa vždy ľahšie žila prítomnosť a s väčšou nádejou sa pozeralo do budúcnosti.