Kniha Zradené proroctvo. Československá podzemná cirkev medzi Vatikánom a komunizmom. je svedectvom o jednom z príbehov cirkvi v Československu v časoch komunistickej vlády. Nežná revolúcia priniesla v roku 1989 skrytej cirkvi, ktorá dovtedy pôsobila v podzemí, nielen oslobodenie, ale aj nové kontroverzie a zranenia. Nik to nevyjadril tak tvrdo a trpko – bez toho, že by sme chceli prikrášľovať hrôzy totalitného systému – ako Dušan Špiner, biskup skrytej cirkvi: „Nazývali nás aj umlčaná cirkev. Komunisti nás však neumlčali, ale až Vatikán.“
Najznámejším protagonistom skrytej cirkvi je biskup Felix Maria Davídek (1921 – 1988). Za biskupa bol vysvätený v rámci stratégie podzemných cirkevných štruktúr, ktorú už v 50. rokoch inicioval pápež Pius XII. Napriek vernosti Rímu bol prenasledovaný nielen zo strany štátu, ale aj v cirkvi narážal na nedôveru. Bol príliš nepohodlný pre všetkých bežných veriacich, ktorí sa radšej podrobili či dokonca spolupracovali s ateistickým režimom. Bol nepohodlný aj pre hierarchiu, lebo si volil nekonvenčné prostriedky duchovnej starostlivosti a ku svojim kolegom v biskupskom úrade pristupoval s rovnakou nediplomatickou otvorenosťou ako k predstaviteľom komunistického režimu.
Kniha, ktorá sa vám dostáva do rúk chce sprostredkovať širšej čitateľskej verejnosti obraz tejto menej známej vetvy cirkvi a ukázať význam jej príbehu pre všeobecnú cirkev.
Podnet
na vydanie knihy v nemeckom origináli vyšiel z Nadácie
Herberta Haaga za slobodu v cirkvi. Nadácia, ktorej predsedá
prof. Hans Küng, udelila 2. apríla 2011 vo Viedni Cenu za slobodu
v cirkvi skrytej cirkvi Čiech a Slovenska. Ocenenie sa
stalo znamením, že pamätáme a nebudeme mlčať. Teologické
fórum, Centrum pre európsku politiku a Vydavateľstvo Michala
Vaška prinášajú Zradené proroctvo aj slovenským a českým
čitateľom.
Recenziu na sme.sk možno nájsť tu.
Knihu je možné priamo zakúpiť v nasledujúcich online kníhkupectvách (kliknutím na odkazy sa dostanete na stránky kníhkupectva):
Niekoľko názorov:
„Nejde
len o to, čo kresťan za bežných okolností smie, ale aj o to, čo
by v čase tiesne mal. Za bežných okolností fungujú úrady.
V núdzi sa však často nedá dodržať cirkevné právo
a treba konať podľa Božieho poriadku.“
Hans Küng
Po propuštění z věznění založil Davídek se svými spolupracovníky společenství Koinótés a z tohoto zárodku pak vyrostla linie skryté církve. Mimořádná biskupská synoda (1985) prohlásila, že ekleziologie společenství je ústřední myšlenkou dokumentů II. Vatikánského koncilu. Platí-li to, pak název Koinótés přesně vyjadřuje tuto základní intenci.“
Hans Jorissen
„Hoci neochotne, ale predsa, priznávame, že skrytá cirkev je tu aj po roku 1989. A bude tu dovtedy, kým sa veľká cirkev nevyrovná s jej duchovným dedičstvom. Tohto dôležitého obratu by sme sa mali dočkať.“
Erwin Koller
„Dnes tu hovoríme najmä o slobode. Nielen pre nás a nielen vtedy dávno sa sloboda spája s rizikom a riziko sa spája so strachom. Keď je však riziko dostatočne veľké a trvalé, nemôžeme si dovoliť žiť v ustavičnom strachu... Možno tá deliaca čiara je práve medzi tými, ktorí napriek všetkému idú ďalej a medzi tými, ktorých ochromil strach.“
Dušan Špiner
„Felix Maria Davídek se v jedné své básni vyznává: „Únava do únavy z toho co milujeme.“ Jako jeho spolupracovnice chci vyjádřit hlubokou vděčnost za jeho lásku k Božímu lidu a za praktické uvedení teologie žen do praxe tím, že ve své pronásledované lokální církvi postavil ženy na stejnou úroveň, jakou mají muži.“
Ludmila
Javorová
(odznelo
na odovzdávaní Ceny Nadácie Herberta Haaga za slobodu v cirkvi
vo Viedni, apríl 2011)
„Kniha má čo povedať ku cirkvi, cirkevným dejinám a praktickej teológii. Predovšetkým je to však silný výkrik v zmysle známeho ‚j´accuse!‘ Emila Zolu.
Josef Osterwalder, Kipa, apríl 2011
„Predstava katolíckej cirkvi, v ktorej sa veriaci schádzajú v malých spoločenstvách, a kňazmi sú aj ženatí muži a ženy, pôsobí ako vízia liberálnych veriacich. V socialistickom Československu však taký model existoval.“
Barbora Tancerová, SME, apríl 2011
„Kedykoľvek som sa po roku 1989 stretla s daktorým z tajných kňazov, vždy všetci dúfali, že Rím zmení postoj. Nesúhlasili s publikovaním interview a odmietali kritizovať tých, čo by mohli mocensky poškodiť riešenie ich prípadu. Starší zomierajú, je ich stále menej a vidia, že ich ponechali svojmu osudu. Ale aj tak ostávajú tým čo boli od začiatku – presvedčení, skromní a lojálni katolíci.“
Christa
Pongratz-Lippitt, The Tablet, apríl 2011
Kúpiť knihu online (kliknite na obrázok):
