Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 13. 2. 2005

1. pôstna nedeľa
Mt 4, 1-11
Autor: Karol Moravčík

Americký františkán a spisovateľ Richard Rohr sa systematicky venuje skúmaniu mužskej spirituality. Vo svojich prednáškach tvrdí, že dnešné kresťanstvo je pre mužov málo príťažlivé, lebo od nich málo vyžaduje. Muž podľa neho potrebuje prejsť nejakou náročnou skúškou, aby dospel k niečomu, čo si bude vážiť. Všetky pôvodné kultúry ľudstva poznali skúšku, ktorá uvádzala mladých mužov do dospelosti. Skúška sa odohrávala zväčša v jaskyni, na temnom mieste, kde bol človek ponechaný o hlade, samote, v strachu. Táto skúsenosť mala mladého muža pokoriť a premeniť, mala ho naučiť, aby objavil svoje poslanie a zodpovednosť za druhých. Rohr spomína, že aj kresťanstvo vie o takejto skúške – zasvätení, ale praktické použitie sa nám stratilo. Niečo z toho temného, vážneho zostalo len ako letmý znak na začiatku pôstneho obdobia, keď si dávame popol na hlavu.

K začiatku pôstneho obdobia patrí každoročne aj čítanie z evanjelia o pokúšaní Ježiša na púšti. V evanjeliu tento príbeh nasleduje hneď po správe o pokrstení Ježiša. Krst a skúška na púšti patria spolu. Pokrstenie je v kresťanstve zasvätením človeka do jeho pravého poslania, životnej role. Evanjelium o pokušení Ježiša nám zasa pripomína, že krst nemožno odtrhnúť od zápasu, ktorý si človek musí vybojovať sám za seba, zápasu, v ktorom ide o všetko, pričom možno aj prehrať čiže stratiť svoju dušu.

Rozprávanie o pokúšaní Ježiša na púšti patrí k príbehom, v ktorých sa zhusteným spôsobom vyslovuje to základné: pre čo človek žije, komu sa klania, v čo verí. Ježiš sa v krste rozhodol žiť pre Boha a jeho moc, čo pre neho znamenalo poslanie slúžiť oslobodeniu ľudí od zlého – strachu, nelásky a smrti. Takéto poslanie nik nemôže žiť, ak si ho sám nevyzápasí, ak zápas o vieru v Boha, slobodu, lásku uprostred pokušení sám nevybojuje. Keď je reč o pokušení, zväčša myslíme na rôzne pokušenia, ktoré sa prejavujú v túžbe po niečom príťažlivom, ale v danej situácii nedovolenom. Jestvuje však základnejšie pokušenie. Naši predkovia tomu hovorili, že si niekto kvôli úspechu a moci upíše dušu diablovi . O zápase s takýmto pokušením je dnešný príbeh o Ježišovi. V Matúšovom evanjeliu je jeho pokúšanie rozdelené na tri časti (ponúka sa zneužitie chleba či prírody, zneužitie Boha a poklonenie sa Zlému). Pre znalca Mojžišových kníh bolo zrejmé, o čo tu ide. Že ide o tú pradávnu voľbu, komu bude Izrael slúžiť. Historickým i symbolickým pozadím pre túto voľbu bola púšť, ktorou Izraeliti prechádzali na svojej ceste z Egypta. Nám je asi bližšie prerozprávanie problému cez príbeh o pokušení (a zlyhaní) Adama a Evy. Zbytočné je špekulovať, čo to vlastne tí pradávni ľudia porušili. Nešlo o jedno pokušenie, ale celkový postoj k otázke: V čom uzrieme svoje šťastie? V službe Bohu alebo v zbožštení seba samého? Táto otázka nesmeruje priamo k jednotlivým možným ľudským zlyhaniam, ale pýta sa na našu základnú orientáciu a vieru. Nábožne povedané, ide o to, či svoj život podriadime Bohu alebo sa pokloníme Zlému.

Ak sa zdá toto naše uvažovanie priveľmi nadnesené nad bežný život, pripomeňme si súvislosti, ktoré by našej spoločnosti mohli byť dôverne známe. V týchto týždňoch sa v novinách a televízii rozbehla diskusia o zoznamoch komunistickej ŠTB. Na zoznamoch sú mená obetí, spolupracovníkov a udavačov. Medzi spolupracovníkmi ŠTB sa uvádzajú aj mená niekoľkých biskupov a kňazov. Vo včerajšom vydaní novín SME píše o tejto téme šéfredaktor Martin Šimečka (Prečo je dobré konečne otvoriť spisy ŠTB?, in: SME-Fórum, 12. 2. 2005, 15.): S pokušením najrôznejšieho druhu sa stretol každý z nás a tí, ktorí nechodia k psychoanalytikovi, si viaceré podľahnutia vezmú radšej do hrobu. Spolupráca s ŠTB je ale voči iným zlyhaniam výnimočná. Nie je to ako nevera, krádež či iné hriechy... Je to rezignácia na prirodzené bytie, v biblickom jazyku zmluva s diablom ... Našich ľudí bude asi najviac zaujímať, kto a ako škodil, kto zo strachu a kto úmyselne... Tieto otázky by nemali zatlačiť do úzadia skúsenosť s existenciou obrovskej ničivej sily zla, ktorú mnohí z nás zažili na vlastnej koži. Zaiste by som ocenil, ak by niekto z našich spoluobčanov, zvlášť spomedzi našich kresťanov a kňazov, priznal svoje zlyhanie a poprosil o prepáčenie. To, na čom však dnes viac záleží, vystihol M. Šimečka, keď napísal: Nové ponuky práve prichádzajú. Dnes na rozdiel od minulosti je však ťažšie odhaliť toho, kto nám ich dáva. Vieme len to, že vôľa ovládať ľudí pochádza z rovnakého (diabolského) zdroja .

V tomto bode sme opäť pri evanjeliu, ktoré nám na začiatku pôstnej doby kladie pred oči možnosť nášho zlyhania i možnosť nášho víťazstva nad pokušením Zlého. Rozhoduje sa na postojoch k minulosti a ešte viac k našej prítomnosti. Modlime sa, aby sme naše uvažovanie o Ježišovi vedeli prepojiť s pohľadom na seba a našu dobu a spolu s Ježišom dokázali obstáť uprostred dnešných pokušiteľských ponúk.