Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 21. 2. 2010

1. nedeľa pôstna (C)
Lk 4, 1 - 13
Autor: Viliam Arbet
Ku kresťanskej spiritualite patrí aj obdobie pôstu. V tomto období odkladáme pretvárku a usilujeme sa o väčšiu úprimnosť. Ostatne na sklonku zimy už nemáme ani veľa energie na pretvárku - tú poslednú sme snáď žartovne využili pri fašiangových karnevaloch. Po nich nastáva obdobie očisťovania nášho vnútra.

Pre niekoho je to možno príliš vážne, ale dáva nám to šancu odložiť zbytočné ozdoby života, masky našich domnelých predstáv o sebe. Je dobré, ak pochopíme, že príliš veľa ozdôb zatieňuje našu skutočnú podstatu. Príliš veľa vecí nás oberá o priestor pre nás samotných. To vonkajšie nosíme na spôsob svojej duchovnej kože, preto nebýva ľahké vstúpiť do seba a hľadať podstatu. Pôstne obdobie nám pomáha, aby sme vedeli kráčať aj smerom dozadu. Aby sme si nenahovárali, že cesta k plnosti vedie vždy len smerom dopredu. Niekedy je potrebné aj zastaviť sa a prijať náš život v jeho realite. K tomu sa musíme niekedy vydať aj smerom dozadu. V čase i v telesnosti - konkrétnosti nášho života.

Liturgia dnešnej prvej pôstnej nedele nám dáva dostatok podnetov k tomu, aby sme sa obzreli na svoj život. Najsilnejšiu výzvu nám k tomu dáva Kristus v evanjeliu. V ňom sme videli Krista solidárneho s nami v pokání. Kristus sa postil a zároveň aj bol vystavený pokúšaniu. Svojim pôstom dal najavo, že aj on je ochotný obrátiť sa a kráčať smerom dozadu, hľadať v odriekaní duchovnú podstatu života, dávať Boha, svojho nebeského Otca na prvé miesto v živote. Aby to nemal ľahké, evanjelista spomína aj trojnásobné pokúšanie. Pokúšanie chlebom - jedlom, pokúšanie slávou a pokúšanie mocou. Odpoveď Krista pokušiteľovi znie: Pánovi svojmu Bohu sa budeš klaňať, jemu jedinému budeš slúžiť.

Tu sme pri kľúčovej otázke dnešného kresťanstva. Teológ J. B. Metz vo svojich dielach pripomína, že dnešný človek v istom zmysle stratil Boha. My kresťania síce ešte rozprávame o Bohu, ale najčastejšie vtedy, keď má napomôcť k nášmu šťastiu, keď má očariť našu dušu nejakým zvláštnym zážitkom. Zabúdame, že biblický Boh pre Izraelitov nebol len skrášlením ich života, nebol len pre chvíle šťastia a pohody, ale vyzýval ich k vernosti aj vo chvíľach nešťastia a porážky národa. Izraeliti sa držali svojho Boha a klaňali sa mu aj vtedy, keď si ostatné národy robili z nich posmech.

Je to výzva aj pre nás. Alebo je Boh našim Bohom v konkrétnosti nášho života - a to bez rozdielu či sa nám darí alebo nie - alebo nie je žiadnym Bohom. Boh od nás nežiada viac, ako by sa dalo uniesť, on nechce aby sme pre neho zabudli na svoj život, nechce aby sa z nás stali čudáci, ktorí len rozprávajú o Bohu. Chce aby sme v konkrétnosti, v jeho prehrách i víťazstvách, nezabudli na Neho. Nemusíme sa neustále modliť, nemusíme byť navonok nejako zvlášť nábožnými ľuďmi. Boh je našim Bohom vtedy, keď ho vieme zapojiť do nášho života, keď spolu s ním zápasíme o posvätenie nášho každodenného sveta.

Takéhoto Boha si uctievali aj Izraeliti, On chce byť aj dnes našim Bohom. Nesľubuje nám automaticky šťastnejší, či spokojnejší život. Izraeliti v prvom dnešnom čítaní sa ústami Mojžiša hlásili k tomuto Bohu aj vtedy, keď ich to niečo stálo. Uvedomovali si určitú jednotu so životom svojich predkov. Život nie je len o hľadaní samého seba, ale aj o hľadaní prináležitosti k spoločenstvu.

Apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní pripomenul, že spásu je možné dosiahnuť na základe viery, je ponúkaná každému, kto sa usiluje o život zodpovedajúci viere. Vtedy nezáleží na vonkajších okolnostiach života, na pôvode, človek svoju spásu získava na základe viery.

Nehľadajme preto v tomto pôstnom období Boha, ktorý nás povedie k zvláštnym mystickým, či nábožným zážitkom, ktorý nám zaručí, že sa staneme peknými a úspešnými ľuďmi. To by bolo len hľadanie samých seba, tým by sme si chceli len uspokojiť vlastnú duchovnú ješitnosť. Hľadajme Boha v úprimnosti a vo vždy znovu a znovu podnikaných zápasoch o náš život.

arbet.viliam@orangemail.sk