Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 3. 1. 2010

2. nedeľa po Narodení Pána
Jn 1, 1 - 18
Autor: Viliam Arbet
Všetci poznáme príslovie o tom, ako sa po Vianociach predlžuje deň. Ako nebadane, ale postupne pribúda do našich dní svetla. V dnešnú nedeľu ale cirkev upiera ešte raz našu pozornosť na posvätnú vianočnú noc, v ktorej sa zrodilo Svetlo života. Robí tak v nádeji, že z odstupu uvidíme niečo, čo sme si v slávnostnú chvíľu dostatočne nevšimli.

Teológ Karol Rahner v jednej svojej meditácii hovorí, že Vianoce spolu s Veľkou Nocou sú sviatkami noci - na rozdiel od sviatku Zjavenia Pána, Nanebovstúpenia či Turíc. Noc sa premieta aj do názvov oboch týchto hlavných kresťanských sviatkov. Noc, tma Vianoc - tma posvätnej noci - je ale zároveň tmou, do ktorej Boh vložil svoje svetlo. Nielen Narodením svojho syna, ale tým, že svetu ponúka svoju spoluúčasť, že sa dáva tomuto svetu, posväcuje ho od prvého okamihu.

V súčasnosti často počujeme názor, že moderného človeka už Boh nezaujíma. Nie je to celkom pravda, len Boha hľadáme trochu zložitejšie ako generácie pred nami. Voľakedy sa ľudia nazdávali, že katechizmus a Biblia sú cestami, ktoré nás pomocou cirkvi automaticky dovedú k Bohu. Dnes vidíme, že to nie je také jednoduché. Je k tomu potrebný - viac ako predtým - náš osobný podiel, náš osobný zápas. Nedá sa to bez toho, aby sme do viery vložili aj svoju osobnú cestu, do ktorej sa premietajú naše skúsenosti, všetko, čo sme prežili. Svetlo Boha svieti v našej dobe viac v skrytosti. Musíme ho hľadať najprv sami pre seba.

Pred nedávnom som videl vo Viedni výstavu impresionistického umenia. Pri týchto obrazoch som si uvedomil, že to so svetlom a tmou nie je až také jednoduché. Svetlo nie je len niečo vonkajšie, svetlo čiastočne vzniká aj v nás - v našom oku, v našej mysli. Je podmienené aj danosťami nášho oka, ktoré svetlo v rôznych situáciach vníma inak. Svetlo je pre nás iné za súmraku, iné farby má za slnečného dňa. Pre umelcov impresionistov bolo základnou otázkou ako priniesť túto rozmanitosť svetla na maliarske plátno. Pre nich svetlo a tieň neboli len bielou a šedou, ale získavali aj iné farebné odtiene. Tiene tak získavali svoj vlastný rozmanitý farebný odtieň.

Vianoce sú príležitosťou uvedomiť si, že aj v našom živote je to podobné. V tme nášho života svieti skryté svetlo Boha. Nie je ľahké naučiť sa ho vnímať napriek vonkajšej tme. Ako hovorí Rahner - Vianoce sú súčasne nocou a zároveň začiatkom dňa, ktorého slnko nikdy nezapadá. V tejto noci máme v našom živote bdieť - máme konať povinnosti nášho života. Vianoce nás ale učia, že táto tma nemusí byť celkom čierna, ale môžeme už v nej objavovať svetlo. Učia nás, že toto tajomné svetlo má tiež mnoho rôznych odtieňov, podľa toho, ako ho prijímame, aké sú naše životné okolnosti a skúsenosti.

Bolo by znakom ozajstnej duchovnosti, ak by sme dokázali nájsť ducha, svetlo Boha v našom živote, vo svete, v ktorom žijeme. Voľakedy ľudia dokázali Boha objaviť aj v prírode, dnes sme v tomto ohľade bezbožnejší. Boha hľadáme nanajvýš v kostole, či pri dodržiavaní desatora. Prosme, aby nám v tomto roku zasvitlo božie svetlo aj do sveta, v ktorom žijeme svoje životy.

arbet.viliam@orangemail.sk