V prvý deň nového roka a posledný deň vianočnej oktávy cirkev upriamuje našu pozornosť na Pannu Máriu, na Bohorodičku. Naznačuje nám tak, že Kristus, Máriin Syn, je stredom dejín, pre neho žiadna minulosť nie je úplne minulá (pochovaná časom), a zároveň žiadna budúcnosť nie je pre neho v nedosiahnuteľnosti, vzdialená. Pre neho platí niečo z času večnosti, aj keď zároveň je s nami v našom čase. Spolu so svojou Matkou nás posilňujú, aby sme ani my neprepadali melanchólii z minulosti, ani skepse voči budúcnosti. Sú pri nás, aby naše túžby predĺžili, oživili. Aby sa naše túžby nekončili len tými niekoľkými desaťročiami, počas ktorých naše telo zostarne. Sú pri nás, aby sme napriek veku vládali dúfať, tešiť sa a očakávať.
Sv. apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní hovoril o plnosti času, v ktorej Boh poslal na svet svojho syna, aby sme spolu s ním mohli dostať právo synovstva. Plnosť času je niečo, čo sa otvára aj nám, nášmu životu. Plnosť času je časom, v ktorom môžeme i my dúfať napriek nádeji, veriť napriek sklamaniu, milovať napriek prežitému. V Kristovi aj my podľa Pavla už nie sme otrokmi, ktorí otročia kolobehu času, ale synovia, dcéry, dedičia, ktorým sa otvára nová sláva.
Čas, ktorý sa krúti na hodinách nám príliš veľkú nádej nedáva. Lepšie povedané jeho nádej je presne odmeraná, presúva sa rýchlo do minulosti a stráca sa. Čas, ktorý stráca rozmer večnosti, rozmer Boha nie je príliš radostným časom. Je to skôr pretek s časom. Pretek, v ktorom mnohé dôležité hodnoty života sa strácajú, prídu skrátka. Ľudia to často odbavia slovami veď je taká doba. Nemám kedy trápiť sa pre tú alebo onú krivdu, nemám kedy sa angažovať v živote ešte za niekoho iného.
V uplynulom roku sa niektorými mestami Európy šírila kampaň s heslom: „Boh pravdepodobne nie je. Netrápte sa, užívajte si život." Táto kampaň na jednej strane prehliada skutočnosť, že viera v Boha nás nechce obrať o život a o jeho krásy. Viera v Boha zdôrazňuje tieto krásy v ich plnosti, chce aby sme po nich nesiahali zaslepene, aby sme pritom nepošliapali iné hodnoty. Celej tejto kampani sa stráca vedomie, že bez Boha svet stratí niečo zo svojej viacrozmernosti. Bez Boha sa svetom bude ľahšie manipulovať, pretože jednorozmernosť života bude súčasne volať po účelnosti, bude otvárať rôzne skratky, rôzne zjednodušené riešenia problémov. Niečo z toho sme už zažili v uplynulých pokusoch vybudovať svet bez Boha, ktoré tiež spočívali na takých jednoduchých riešeniach. Bez Boha mnohí prehliadli väznice či koncentračné tábory, namiesto toho videli len diaľnice, či nové fabriky.
Podobné ohrozenie života je prítomné vždy, keď sa veci začnú vnímať príliš zjednodušujúco. Podobné hrozí aj dnes, ak zabsolutizujeme napr. ekonomický rast, alebo zjednodušený pocit šťastia. Pretože ani jedno, ani druhé nie sú hodnotami, ku ktorým sa môžeme predierať za každú cenu.
Je dobré, ak v strede nášho času - aj keď je to obostreté určitým tajomstvom - zostane pre nás Kristus a - nám osobitne blízka jeho matka - Mária. Keď obaja aj naďalej zostanú pre nás mierkou minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Keď Kristus ostatne pre nás ten istý včera, dnes i naveky. Vtedy bude aj nad nami panovať boží pokoj a neodvráti sa od nás tvár nášho Boha. To je to, čo si môžeme navzájom priať na prahu nového roka.
arbet.viliam@orangemail.sk