Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 2. 8. 2009

18. nedeľa cez rok (B)
Ef 4, 17.20 - 24
Autor: Viliam Arbet
V našom živote sú niekedy situácie, ktoré môžeme charakterizovať slovom skúška. Problémy a trápenia preverujú rezervoár našich síl, schopnosť vzdorovať problémom. Skúšky nás môžu vnútorne oslabiť, ale rovnako aj posilniť. Skúšky, napriek tomu, že sú nepríjemné, môžu rozšíriť naše skúsenosti. Nie nadarmo slová skúška a skúsenosť zdieľajú spoločný slovný základ. Izraeliti prešli skúškou na púšti - potom, ako odišli z egyptského otroctva. Niečo podobné skusuje každý, kto hľadá slobodu, ktorý chce byť sám sebou. Takáto cesta nie je prechádzka ružovou záhradou, ale často vedie cez púšť. Púšť prekážok, námahy, v ktorej sa človek musí najprv osvedčiť, zoceliť. Až potom môže prežiť slobodu ako dar. Aj to je dôvod, prečo si Izraeliti skúsenosť púšte odovzdávali z pokolenia na pokolenie ako niečo dôležité, čo stojí v základoch ich existencie.

My kresťania sme na Izraelitov v mnohých ohľadoch nadviazali. Napriek Ježišovmu vykúpeniu, napriek spáse, je aj pre nás život cestou, skúškou, v ktorej sa máme osvedčiť. Dnešné omšové čítania naznačujú niečo z tejto výzvy. Nielen evanjeliový dialóg Ježiša so zázračne nasýtenými. V druhom čítaní sme počuli o novom človekovi, ktorého si máme v Kristovi obliecť, aby sme sa priblížili božiemu obrazu, spravodlivosti, skutočnej svätosti.

Možno sa obávame, že kresťanstvo chce siahnuť na našu radosť, potešenie zo života. Nazdávam sa, že v tomto podozrení je aj kus pravdy, pretože kresťanstvo v minulosti bolo poznačené nezdravou predstavou asketiky a odriekania. List Efezanom ale nehovorí o zrušení starého človeka, nenaznačuje, že máme poprieť sami seba. Kto lepšie rozumie životu, vie, že to ani nie je možné. Kresťanstvo nechce premenu človeka, ktorá sa odohrá zvonka, ale premenu, ktorá zasiahne celého človeka. My si máme obliecť Krista, ale stále to zostávame my. Ak aj dnešné čítanie použilo obraz odevu, ak si máme „Krista obliecť", potom treba zdôrazniť, že oblečenie, odev nemôžu byť len vonkajším obalom nášho tela, ale naznačujú aj niečo z nášho skutočného ja. Šaty sprostredkujú kontakt s okolitým svetom. Sú rozšírením nášho vlastného ja, či sa nám to páči alebo nie.

Obliecť si nového človeka, obliecť si Krista znamená ďalej zakúsiť v živote určitý prelom. Zakúsiť kresťanstvo ako nový stupeň života, ktorý ten starý nemusí zrušiť, ale ho pozdvihne na novú, vyššiu úroveň. Ak hovoríme o pozdvihnutí človeka, možno spomenúť, že ľudia radi hľadajú rôzne spôsoby, ako prekročiť hranice toho každodenného, všedného, toho, čo nás niekedy ubíja. Pre mnohých je takouto pomocou vystúpiť vyššie návyková látka, tabakový dym, alebo pohárik. Mnoho ľudí sa ale neskôr ocitne v otroctve takejto látky. Majú pocit, že bez návykovej látky im život nebude vôbec chutiť, čo je klam vyplývajúci z ich návyku, klam vyplývajúci, povedané slovami listu Efezanom z klamlivej žiadosti. Kresťanstvo nás vyzýva kráčať ďalej, snažiť sa, aby sme sa v živote posúvali napred, aby sme dosahovali nové stupne, tak ako turista objavuje nové stupne života, prírody. Kresťanstvo nám pripomína, že je potrebná určitá kultúra triezvosti, ktorá nás v konečnom môže pozdvihnúť ešte vyššie ako návyková látka.

Kristus v očiach svojich súčasníkov bol darcom nového života. Darcom ozajstnej potravy pre dušu, ducha človeka. Preto si Ježišovi súčasníci rozprávali príbeh o zázračnom nasýtení. Vedeli, že Kristus otvára nové perspektívy, o ktorých ani netušili. Snažme sa aj my konať skutky toho, ktorý nás posúva v živote ďalej, smerom k skutočnej sýtosti našej duše. Ďakujme za to, že nás situácie skúšky niekedy aj posúvajú v živote ďalej.

arbet.viliam@orangemail.sk