Homília - 21. 6. 2009

Pred tromi týždňami ochromila verejnosť na celom svete havária francúzskeho lietadla nad Atlantickým oceánom. Leteckých havárií býva každý rok niekoľko, no táto drží svetovú verejnosť v napätí dlhšie ako ostatné. Je to dané tým, že spadnuté lietadlo i väčšinu obetí pohltil oceán. Psychológovia hovoria, že k tomu, aby normálne prebehol proces smútku, potrebujeme miesto, spojené s nešťastím a rovnako aj telo obete. Keď nevieme, kde presne blízky človek skonal, keď sa nemôžeme rozlúčiť s jeho telom, potom náš proces smútku nenapreduje prirodzenou cestou a do istej miery sa môže aj „zaseknúť".

Obraz búrky na mori, ktorý sme dnes čítali v evanjeliu, je pre nás silným obrazom zániku, najkrajnejšieho ohrozenia života. Aj prvé čítanie z knihy Jób naznačuje, že človek odpradávna vnímal ohrozenie vodou ako to najväčšie. Kniha Jób, ktorá sa vysporiadava s otázkou ľudského utrpenia, vyjadruje v dnešnom čítaní dôveru, že Boh dá moru svoje hranice a ochráni človeka pred zánikom. Možno ešte spomenúť, že aj na začiatku Biblie je obrazom zániku, trestu za nesprávny život ľudí potopa.

Dnešné čítania nám hovoria o ohrozeniach nášho života. Každého niečo ohrozuje. Jedného choroby a vek, iného nuda a chýbajúci pocit zmyslu život, ďalšieho chýbajúce vedomie spolupatričnosti s ostatnými ľuďmi, nedostatok lásky. Niekto ohrozuje seba i iných bezohľadnosťou voči iným, či neschopnosťou kooperovať s nimi, alebo nezáujmom o spoločenské dianie - o to, čo sa deje za plotom jeho domu. Krajné ohrozenie je strach zo smrti.

Dá sa povedať, že tieto obavy a strachy sú do istej miery aj potrebné. Ony nás poháňajú v živote ďalej, chránia nás pred nebezpečenstvom. Ľudia, ktorí nepoznajú strach, žijú príliš riskantne. Na druhej strane nás strach môže aj príliš ochromiť. To je tiež nezdravý spôsob zaobchádzania so strachom a s rizikom. Je dobré, keď sa na jednej strane vieme báť toho, čoho sa báť treba, ale na druhej strane vieme strach produktívne prekonať.

Dnešný úryvok z evanjelia patrí k počiatočným pasážam, k úvodu Markovho evanjelia, ktorý celý môžeme označiť za liečivý, celý tento úvod je pretkaný rôznymi situáciami, v ktorých Ježiš lieči rôzne ľudské choroby a ohrozenia. Situácie z tejto časti evanjelia sú akoby prototypy podobné situáciám nášho života. Nás zväčša neohrozuje more, no každý z nás asi už zažil krajnú úzkosť, v ktorej cítil, že teraz ho život môže pohltiť. Kristus hovorí, že viera nám môže pomôcť aj v takejto situácii. Vtedy, ak sa pustíme do zápasu s ohrozením. Keď viera dá nášmu životu určitý poriadok, súvis, vďaka ktorému nežijeme zo dňa na deň, ale vieme v príbehu svojho života aj trochu listovať, čítať, pamätať si, spomínať.

Dnešné čítania sú podnetom, aby sme svoj život vnímali v takomto celku, v súvise. otom nás neodradia neúspechy, ani sklamania. Apoštol Pavol nám pripomína, že v Kristovi môžeme začať nový život. Nový život nemusí znamenať niečo až po smrti, nový život je skôr život, ktorý vnímame v jeho súvise, v jeho zmysle. Vtedy zistíme, že aj nás môžu niekedy ohrozenia posúvať dopredu.

arbet.viliam@orangemail.sk