Úvod do liturgie
Dnešnú nedeľu slávime sviatok Všetkých svätých. Prvé čítanie zo Sv. písma pochádza z Knihy zjavenia sv. Jána. Táto kniha vznikla koncom 1. stor. po. Kr., v čase prenasledovania kresťanov. Autor textu v dramatických obrazoch opisuje situáciu, v ktorej sa kresťania ocitli. Zároveň vidí v nebi veľké spoločenstvo ľudí, ktorí obstáli v prenasledovaní a zostali verní Baránkovi čiže Kristovi. V druhom čítaní apoštol Ján označuje kresťanov za Božie deti. Všetci, ktorí veria v Boha a sú vďační za jeho lásku, sú Bohu podobní, sú svätí. Z evanjelia dnes čítame, koho označuje Ježiš sa blahoslavených, požehnaných a svätých. Nie sú to ľudia bez chýb, sú to tí, čo si nezakladajú na sebe, ale nechávajú sa viesť Bohom a dôverujú mu aj vo svojich súženiach.
Homília
O čom je dnešný sviatok, naše dnešné slávenie? O svätých, o zomrelých? V obchodoch vidíme už niekoľko týždňov vystavených smrťákov, dokonca v potravinách pri ovocí a zelenine, a podobne v hračkárstve pre deti. Priznám sa, že to nechápem, aj keď viem, odkiaľ pochádza táto hra na strašidlá. Zároveň sa po tieto dni vo veľkom chodí na cintoríny. Ideme spomínať, ideme sa modliť alebo si robíme len náladu medzi sviečkami a kvetmi?
Dnešné čítanie z evanjelia nás vedie k pohľadu na hodnotu nášho života. Táto hodnota je vyjadrená pojmom, ktorý málo používame: blahoslavený. V slovanských jazykoch slovo blagoslov znamená dobre hovoriť, dobré žičiť a žehnať. Ježiš použil toto slovo na pomenovanie tých, ktorí sú Bohom požehnaní, na ktorých Boh s láskou hladí a žehná im. Na prvé počutie nás môžu zaraziť skupiny ľudí, ktorých Ježiš menuje ako blahoslavených. Celkom dobre to chápeme pri tých, čo túžia po spravodlivosti, čo sú milosrdní, majú čisté srdce a šíria pokoj. Veľmi však nechápeme, prečo Ježiš označuje za blahoslavených tých, čo sú chudobní, plačúci a prenasledovaní. Možné vysvetlenie nachádzame v záverečnom vyjadrení, kde Ježiš hovorí o vzťahu blahoslavených k nemu osobne: Ste blahoslavení, keď vám budú robiť zle „pre mňa“.
Toto si vieme predstaviť. Nemusí to byť len v nejakom dobrodružnom filme, kde vojaci jednej strany zajmú vojaka z druhej strany a mučia ho, aby niečo prezradil. Je blahoslavený, ak ani pri mučení neprezradí. Nie je náhoda, že v prvej cirkvi, v časoch opakovaného prenasledovania kresťanov, sa ako svätí označovali práve mučeníci. Boli to ľudia, ktorí neboli nútení zradiť svojich priateľov, ale kresťania, ktorým sa vyhrážali smrťou, ak sa verejne nezrieknu svojej viery, že Ježiš je Boží, že je Pán. Na nich celkom presne platí Ježišovo vyjadrenie: Ste blahoslavení, ak vás budú prenasledovať „pre mňa“. Cirkev neskôr rozšírila toto „pre mňa“ z mučeníkov na všetkých, čo úprimne žili zo vzťahu k Ježišovi.
V Matúšovom evanjeliu patria blahoslavenstvá k Ježišovej reči na hore, ktorú pokladáme za podstatu Ježišovho posolstva. Ježiš tu nedáva žiadne nové pravidlá, ale ukazuje na náš vnútorný postoj. Byť chudobným v duchu znamená nenamýšľať si a zostať skromným – nie pred ľuďmi, ale pred Bohom. Plačúcim znamená realisticky vidieť biedu sveta a nebyť voči tomu necitlivým. Byť milosrdným značí mať vedomie, že potrebujeme odpustenie a sami sme pripravení odpúšťať. Byť prenasledovaným pre spravodlivosť značí nepodrobiť sa nespravodlivej a násilnej moci, ale jej odporovať. My niekedy príliš ľahko povieme, že sme veriaci, že sme kresťania. A iní zasa ľahko povedia, že nie sú. Dnešný sviatok presne vystihuje, o čo ide, ak sa hlásime ku kresťanstvu. Ide o vzťah k Ježišovi, k jeho prioritám a chápaniu toho, čo znamená byť blahoslaveným alebo svätým.
Ide o niečo výnimočné? Apoštol Pavol, keď písal listy kresťanom, ich často oslovoval ako svätých. Napríklad List Filipanom začína slovami: „Pavol a Timotej, služobníci Ježiša Krista, všetkým svätým v Kristu Ježišovi, ktorí sú vo Filipách“ (Flp 1,1). Keď ich Pavol takto oslovoval, myslel na ich vzťah k Bohu cez Ježiša Krista, nie na ich bezhriešnosť. Zároveň to vystihovalo ich zásadné smerovanie, ich hodnotovú orientáciu. Takto aj my chápme svätosť! Svätí sú ľudia, ktorých naša cirkev označuje za hodných osobitnej úcty, ale svätí sme aj my, ak sa myslením i skutkami orientujeme na Ježiša Krista.
V súčasnosti sa veľa hovorí o „umelej inteligencii“. Čoraz viac sa pritom vynárajú veľké obavy. Čítal som rozhovor s riaditeľom Centra pre demokratickú integritu. Pýtali sa ho, či sa bojí najbohatšieho človeka sveta, Elona Muska. Odpovedal: „Osobne sa Muska nebojím, ale mám strach zo vzostupu technooligarchie. Je to skupina výnimočne bohatých miliardárov, ktorých moc sa rozširuje. Myslím si, že americká technooligarchia sa usiluje ovládnuť krajinu. V podstate je to smrť demokracie... Nezáleží im na ľuďoch, ale len na sebe samých.“ (Môže technooligarchia spôsobiť zánik ľudstva?, Pravda, 30.10.2026, 12-13.)
Zoči-voči ľuďom, ktorí si dnes namýšľajú, že sú pánmi sveta, môžeme lepšie pochopiť, čo znamená hlásiť sa k Ježišovi a medzi jeho blahoslavených. V tých istých svetských novinách som včera čítal o pápežovi Levovi, že ako prvá hlava katolíckej cirkvi hlasoval vo voľbách do amerického Kongresu. Pápež sa zaregistroval pod svojím občianskym menom a korešpondenčne hlasoval vopred. Noviny pripomenuli, ako americký prezident pápeža kritizoval po jeho vyhlásení, že „Boh odmieta modlitby tých, ktorí rozpútavajú vojny a majú na rukách krv“. Pápež Lev na to reagoval slovami: „Poslaním cirkvi je hlásať evanjelium a pokoj.“ (https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2070043-iba-jeden-hlas-ale-za-to-mocny-a-trumpa-nepotesi-lev-xiv-spravil-nieco-co-ziadny-iny-papez-pred-nim)
Noviny svoj článok o pápežovi nadpísali titulom: Iba jeden hlas, ale za to mocný. Mysleli na jeho hlas vo voľbách. My si to rozšírme: Nemá len pápež hlas a nielen on je svätý. Ak sme spriatelení s Ježišom, sme všetci svätí a náš hlas je dosť mocný, aby prispel k záchrane sveta.