Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 27. 7. 2008

17. nedeľa cez rok (A)
1 Kr 3, 5 - 6, 7 - 12
Mt 13, 44 - 52
Autor: Viliam Arbet
Dnešné starozákonné čítanie spomínalo kráľa Šalamúna a jeho modlitbu za múdrosť. Šalamún nastúpil na izraelský kráľovský trón pred asi 2969 rokmi. Problémy, ktoré pri vykonávaní svojho kráľovského úradu musel riešiť, nám ho ale robia bližším. Bol mladý a neskúsený. Ľudia z jeho okolia ho neustále porovnávali s jeho úspešným otcom, zosnulým kráľom Dávidom. Nežičlivcov a závistlivcov mal okolo seba tiež dosť.

Šalamún bol preťažený výzvami, ktoré pred neho život postavil. Ku cti mu slúži, že pred problémami nezutekal - ani do bohatstva, ani do užívania si pohodlného života, dokonca Boha neprosil ani o zázračné vyriešenie svojich problémov: napr., aby Boh pozabíjal jeho nepriateľov. Namiesto toho prosil o múdrosť srdca, aby svoje poslanie mohol vykonávať spravodlivo. V symbolickej reči múdre srdce (a nie rozum) predstavuje centrum človeka, centrum skutočnej múdrosti.

V tomto Šalamúnovom príbehu môžeme objaviť aj samých seba. Aj my sme niekedy preťažení problémami, ktoré nás niekedy presahujú. Politici musia presviedčať ľudí, sudcovia riešiť zamotané prípady, dušpastieri hľadať vhodné slová, rodičia spôsob komunikácie so svojimi dorastajúcimi deťmi, inokedy hľadáme riešenie problémov v našich vzťahoch. V tom všetkom nám nepomáha ani vzdelanie, skôr aj my potrebujeme múdrosť srdca. Ona nám pomáha získať určitý nadhľad a odstup od problémov.

Múdrosť srdca neznamená odbornosť, skôr je to spôsob, ako poznanie zdieľať s inými. O takejto múdrosti hovoril aj Ježiš Kristus, ktorému záležalo na tom, aby sme pochopili tajomstvá božieho kráľovstva. Pretože len tie pravdy, ktoré pochopíme v hĺbke svojho srdca nás posúvajú v živote ďalej. Rovnako umelci hovoria, že skutočnú pravdu nevnímame svojim rozumom, ani ju nevidíme svojimi očami, skôr ju vnímame svojim vnútorným okom, môžeme ju cítiť.

V Salzburgu včera otvárali umelecký festival, ktorému v tomto roku dali dramaturgovia motto „Láska je silnejšia ako smrť". Diela, ktoré tam budú prezentovať, zväčša balansujú medzi láskou a tragédiou. Pri otvorení spomínali aj známeho filozofa Ericha Fromma, ktorý v človeku popisoval dve protichodné tendencie - sklon k životu, k láske a sklon k smrti. Sklon k smrti je podľa Fromma dnešnému človeku bližší, ako by sme sa nazdávali. Podporuje ho dnešná povrchná kultúra, ale najmä kult „mŕtvych vecí" ktorým sa chtiac - nechtiac vedení reklamou a diktátom trhu všetci trochu klaniame. Tie veci nám sugerujú, že keď ich budeme vlastniť budeme trochu spokojnejší, šťastnejší. Sklon k životu oproti tomu hľadá to, čo je živé, podporuje nielen život, ale aj lásku. Na svet sa snaží pozerať múdrosťou lásky.

Milí priatelia, je zaujímavé, koľko paralel sa dá nájsť medzi 2500 rokov starou náukou Biblie a úvahami múdrych ľudí dneška. To môže aj nás posilniť, aby sme sa nehanbili hľadať múdrosť srdca, aby sme sa snažili hľadať to, čo nás povedie bližšie k životu a k láske. Amen.

arbet.viliam@orangemail.sk