Z príležitosti 5. výročia návštevy pápeža Františka na Slovensku odznela len minimálna reflexia tejto udalosti a vo svetských a cirkevných médiách objavilo sa len zopár komentárov.
Pred 5 rokmi sme mnohí prežívali úžasné a neopakovateľné chvíle. Zároveň v nás aspoň načas vzplanula iskierka nádeje, že sa v našej cirkvi a spoločnosti niečo pohne dopredu. Skúsme si teraz túto nádej oživiť a pripomeňme si aj ďalšie emócie, ktoré vtedy v nás rezonovali. Neponúkam nejakú sofistikovanú teologickú analýzu či komentár pápežových príhovorov. Skúsil som len vybrať niekoľko Františkových citátov z jednotlivých jeho prejavov, ktoré ma oslovili, bez toho, aby som k nim pridával nejakú vlastnú reflexiu. Tú nech si urobí každý sám vo svojom duchu a nech si aj odpovie, či pripomenuté slová pápeža Františka nachádzajú nejakú odozvu v živote ľudí a cirkvi na Slovensku alebo upadli do neúrodnej pôdy.
Pobyt pápeža Františka na Slovensku trval od nedeľňajšieho popoludnia 12. 9. 2021 do 15. 9. 2021 a počas týchto necelých štyroch dní zaznelo v jeho 9 prejavoch množstvo dôležitých myšlienok, ktoré sú stále vysoko aktuálne nielen pre našu miestnu cirkev, ale aj v celosvetovom meradle.
1. Príhovor pápeža Františka pred členmi Ekumenickej rady cirkví
Pastoračná cesta pápeža Františka začala ešte v nedeľu 12. 9. 2021 ráno v susednej Budapešti, kde predsedal záverečnej slávnosti Medzinárodného eucharistického kongresu. Po uvítacom ceremoniáli na bratislavskom letisku sa pápež stretol na pôde Apoštolskej nunciatúry s členmi Ekumenickej rady cirkví na Slovensku. Vo svojom príhovore spomenul časy neslobody v období režimu pred r. 1989 a varoval pred iným typom neslobody:
„Cesta vašich komunít začala nanovo po rokoch ateistického prenasledovania, keď bola náboženská sloboda znemožnená alebo tvrdo skúšaná. Potom konečne nastala. Teraz vás spája úsek cesty, na ktorom skusujete, aké je pekné, ale zároveň ťažké, žiť vieru v slobode. Existuje totiž pokušenie znova sa stať otrokmi, iste, už nie režimu, ale ešte horšieho otroctva, toho vnútorného. (...) Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. (...) Je však ťažké žiadať si Európu viac preniknutú evanjeliom, ak nás netrápi, že ešte sami nie sme plne zjednotení medzi sebou na tomto kontinente a že sa o seba navzájom nestaráme. Praktické výpočty, historické dôvody a politické väzby nemôžu byť neprekonateľnými prekážkami na našej ceste. Nech nám pomáhajú svätí Cyril a Metod, „predchodcovia ekumenizmu“ (Sv. Ján Pavol II., encyklika Slavorum apostoli, 14), v snahe o zosúladenie rozdielností v Duchu Svätom, o jednotu, ktorá bez toho, aby bola uniformnosťou, by bola znakom a svedectvom slobody Krista, Pána, ktorý uvoľňuje putá minulosti a uzdravuje nás zo strachov a bojazlivosti.“
2. Príhovor pápeža Františka po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou
V pondelok, po oficiálnom stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, spomenul František v prezidentskej záhrade naše bohaté dejiny, ktoré sú zároveň pre nás výzvou do budúcnosti:
„Svätí Cyril a Metod nám ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa. Vaše dejiny v sebe zahŕňajú toľkých spisovateľov, básnikov a ľudí kultúry, ktorí boli soľou tejto krajiny. A ako soľ na ranách páli, tak aj ich životy často prešli skúškou utrpenia. Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme. ...
Pandémia je zasa skúškou našich čias. Naučila nás, aké je ľahké rozdrobiť sa, hoci sme v rovnakej situácii, a myslieť len sa seba. Začnime teda od uznania, že všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať, ani ako jednotlivci ani ako národy. Prijmime túto krízu ako „výzvu prehodnotiť náš životný štýl“ (encyklika Fratelli tutti, 33). Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, zdá sa Boh bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť vyžaduje si to námahu, vyžaduje si to odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko!“
3. Príhovor pápeža Františka v bratislavskej Katedrále svätého Martina
Stále mám pred sebou ten obraz, ako pápež František kráčal po Rudnayovom námestí k južnému vchodu do Katedrály sv. Martina v Bratislave, aké vo mne vtedy rezonovali emócie. Nebol som tam osobne, všetko som to sledoval len v televízii. Všimol som si, ako na malú chvíľočku kamery ukázali detail na pápeža spolu s bratislavským arcibiskupom kráčajúc po rampe, a František niečo veľmi zanietene vysvetľoval Mons. Zvolenskému. Vtedy som si povedal: Vyzerá to vážne. Aj bolo. Tu je niekoľko myšlienok z Františkovho príhovoru biskupom a kňazom:
„Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri. Žiť vo vnútri – nezabudnime na to: zdieľať, kráčať spolu, prijímať otázky a očakávania ľudí. Toto nám pomáha oslobodiť sa od zameranosti na seba samých: centrom Cirkvi .... Kto je centrom Cirkvi? To nie je Cirkev! A keď sa Cirkev pozerá len na samú seba, skončí ako žena v evanjeliu: zhrbená, hľadiaca na svoj pupok (porov. Lk 13, 10-13). Stredom Cirkvi nie je ona sama! Zanechajme prílišné starosti o samých seba, o naše štruktúry či o to ako sa spoločnosť na nás pozerá. A to nás nakoniec privedie k „teológii líčenia“... Ako sa lepšie nalíčiť...? Ponorme sa radšej do skutočného života ľudí, reálneho života ľudí a položme si túto otázku: aké sú potreby a duchovné očakávania nášho ľudu? Čo očakávame od Cirkvi? Zdá sa mi dôležité snažiť sa odpovedať na tieto otázky a prichádzajú mi na um tri slová.
Prvé je sloboda. Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. (...) Moji drahí, nebojte sa formovať ľudí tak, aby mali zrelý a slobodný vzťah k Bohu. Dôležitý je tento vzťah. Budeme mať možno pocit, že nemáme všetko pod kontrolou a že strácame silu a autoritu, ale Kristova cirkev nechce ovládať svedomie a obsadiť miesta; chce byť „fontánou“ nádeje v živote ľudí. Je to riziko. Je to výzva. Hovorím to predovšetkým pastierom: vy vykonávate službu v krajine, kde sa mnohé veci rýchlo zmenili a kde sa spustili mnohé demokratické procesy – ale sloboda je ešte stále krehká. Je krehkou predovšetkým v srdci a v mysli ľudí. Preto vás povzbudzujem, aby ste ich formovali k slobode od rigidnej religiozity. Vyjsť z tohoto a nechajte ich rásť v slobode! Nech sa nik necíti utláčaný, ale každý nech má možnosť objaviť slobodu evanjelia a postupne vstúpiť do vzťahu s Bohom...“
Milí priatelia, toľko pápež František. Ja iba pripomínam, že druhým slovom bolo tvorivosť, a tretím dialóg. Sloboda, tvorivosť, dialóg...
4. Príhovor pápeža Františka pri stretnutí so židovskou komunitou
Večerný pondelkový program pápeža patril modlitbovému stretnutia s predstaviteľmi židovskej komunity pri pamätníku holokaustu na Rybnom námestí. Na mieste, kde v čase socializmu musel stavbe Mosta SNP ustúpiť starší architektonický skvost, neologická židovská synagóga, František okrem iného povedal:
„Svet potrebuje otvorené dvere. Sú znakmi požehnania pre ľudstvo. Otcovi Abrahámovi Boh povedal: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12, 3). Je to refrén, ktorý poznačuje životy otcov (porov. Gn 18, 18; 22, 18; 26, 4). Jakubovi, teda Izraelovi, Boh povedal: „Tvojho potomstva bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 28, 14). Tu, v tejto slovenskej zemi, zemi stretnutí medzi východom a západom, severom a juhom, naďalej rozvíjajte toto povolanie byť znakom požehnania pre všetky pokolenia zeme.“
5. Homília pápeža Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove
V utorok 14. 9. predpoludním, na sviatok Povýšenia sv. kríža, pápež po prvýkrát v histórii Gréckokatolíckej cirkvi predsedal Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove. V homílii nás povzbudil takto:
„Zachovajte si milú spomienku na osoby, ktoré vás živili a vychovávali vo viere. Boli to skromní a jednoduchí ľudia, ktorí dali svoj život, milovali až do konca. To sú naši hrdinovia, hrdinovia každodennosti a práve ich životy menia dejiny. Svedkovia plodia nových svedkov, lebo sú darcami života. Takto sa šíri viera: nie mocou sveta, ale múdrosťou kríža; nie štruktúrami, ale svedectvom. A dnes, vo vyzývavom tichu kríža sa nás všetkých Pán pýta, a pýta sa aj teba: „Chceš byť mojím svedkom?“.“
6. Príhovor pápeža Františka na stretnutí s rómskou komunitou na Luníku IX
Keď som sledoval zábery zo stretnutia pápeža Františka s obyvateľmi košického sídliska Luník IX, zdalo sa mi, že je tam oveľa viacej novinárov a policajtov, než samotných Rómov. Neviem prečo z tohto stretnutia mám také zmiešané pocity. Zdá sa mi, akoby zarezonovalo oveľa viac v zahraničí než u nás. Keď som sa o tom bavil s niektorými ľuďmi z cirkvi, mali skôr uštipačné poznámky typu: Pápežovi sme mali ukázať krásy našej prírody, historické pamiatky a nie túto zavšivavenú, špinavú betónovú džungľu. František vo svojom príhovore okrem iného zareagoval aj na svedectvo zmiešaného manželského páru, Jána a Beaty:
„Ján, pozdravil si ma so svojou manželkou Beátou: spoločne ste postavili rodinný sen pred vaše veľké rozmanitosti pôvodu, zvyklostí a zvykov. Viac ako mnoho slov, práve vaše manželstvo svedčí o tom, ako konkrétnosť spoločného života môže zbúrať mnoho stereotypov, ktoré sa inak zdajú byť neprekonateľné. Nie je ľahké prekonať predsudky, ani medzi kresťanmi. Nie je ľahké oceniť ostatných, často v nich vidíme prekážky alebo protivníkov a vynášajú sa súdy bez toho, aby sme poznali ich tváre a príbehy. (...)
Drahí bratia a sestry, príliš často ste boli práve vy predmetom predsudkov a nemilosrdných súdov, diskriminačných stereotypov, hanlivých slov a gest. Vďaka tomu sme sa všetci stali chudobnejšími, chudobnejšími v ľudskosti. Na obnovu dôstojnosti potrebujeme prejsť od predsudkov k dialógu, od uzavretia k integrácii. (...) Ďakujem tým, ktorí vykonávajú túto integračnú prácu, ktorej sa okrem toho, že vyžaduje nemálo úsilia, niekedy dostane aj nepochopenie a nevďačnosť, dokonca azda aj v Cirkvi. Drahí kňazi, rehoľníci a laici, milí priatelia, ktorí venujete svoj čas tomu, aby ste svojim bratom a sestrám poskytli všestranný rozvoj, ďakujem! Ďakujem za všetku prácu s tými, ktorí sú na okraji.“
7. Príhovor pápeža Františka na stretnutí s mladými v Košiciach
Aj na štadióne Lokomotívy v Košiciach František vo svojom príhovore reagoval na tri svedectvá mladých ľudí a odpovedal na ich konkrétne otázky. V nasledovných vetách nájdeme myšlienku, ktorá sa vinie celým Františkovým pontifikátom – počas mnohých príhovorov nás povzbudzoval k odvahe snívať a napĺňať svoje sny a túžby:
„Sny, ktoré máme, nám hovoria o živote, po ktorom túžime. Veľké sny nie sú silné auto, módne oblečenie, ani „dovolenka po rôznych atrakciách“. Nepočúvajte tých, ktorí vám hovoria o snoch a namiesto toho vám predávajú ilúzie. Snívanie je jedna vec, mať ilúzie iná. Tí, ktorí predávajú ilúzie tým, že hovoria o snoch: to sú manipulátori šťastia. Boli sme stvorení pre väčšiu radosť: každý z nás je jedinečný a je na svete, aby sa cítil milovaný vo svojej jedinečnosti a miloval ostatných, ako to nikto nemôže urobiť za neho. Nežijeme na to, aby sme sedeli na lavičke ako náhradníci za niekoho iného. Nie, každý je v Božích očiach jedinečný. Nenechajte sa „homologizovať“; nie sme vyrábaní v sériách, sme jedineční, sme slobodní a sme vo svete, aby sme prežili príbeh lásky s Bohom, aby sme mali odvahu robiť veľké rozhodnutia, aby sme sa pustili do nádherného rizika lásky. (...)
Chcel by som vám dať ďalšiu radu. Aby láska prinášala ovocie, nezabudnite na korene. A aké sú vaše korene? Rodičia a najmä starí rodičia. Dávajte pozor, áno, starí rodičia. Oni vám pripravili pôdu. Polievajte korene, choďte k starým rodičom, urobí vám to dobre: položte im otázky, nájdite si čas, aby ste si vypočuli ich príbehy. Dnes je nebezpečenstvo rásť vykorenený, pretože máme sklon bežať, robiť všetko narýchlo: to, čo vidíme na internete, nám môže okamžite prísť domov, stačí jeden klik a na obrazovke sa hneď zobrazia osoby a veci. A potom sa stane, že sa nám stanú známejšími ako tváre, ktoré nám darovali život. Plní virtuálnych správ riskujeme, že stratíme svoje skutočné korene. Odpojiť sa od života, fantazírovať v prázdne nie je dobré, je to pokušenie od zlého. Boh nás chce mať pevne zasadených na zemi, spojených so životom; nikdy nie uzavretých, ale vždy otvorených pre všetkých! Zakorenení a otvorení.“
8. Homília pápeža Františka, ktorú predniesol na svätej omši v Šaštíne
V stredu, počas záverečnej sv. omše na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, František povedal aj tieto slová: „Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou sĺz, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou. ... Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.“
9. Záverečný príhovor pápeža Františka na konci svätej omše v Šaštíne
Na konci sv. omše, na rozlúčku, pred odletom zo Slovenska zazneli posledné Františkove slová: „Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým!“