Nový typ povolaní
(Podľa: Paul M. Zulehner, Eine neue Art Christ zu sein, in: Himmel&Erde, Der Sonntag 04/2025, 30-31.)
Profesor pastorálnej teológie Paul M. Zulehner poskytol rozhovor pre Himmel&Erde, Der Sonntag (je to štvrťročná príloha katolíckych novín viedenskej arcidiecézy), v ktorom podáva svoju o predstavu o blízkej budúcnosti katolíckej cirkvi, zvlášť ohľadom kňazských povolaní.
Keby nebolo dobrovoľníkov, už dnes by cirkev nefungovala. Od II. vatikánskeho koncilu hrá dobrovoľníctvo v cirkvi dôležitú úlohu, ktorá bude v budúcnosti len rásť. P. Zulehner predpokladá, že cirkev sa zmení od „kňazskej“ cirkvi k cirkvi „ľudu“, od cirkvi ponúkajúcej služby s množstvom pracovníkov na plný úväzok k spoločenstvu, ktoré služby vykonáva. Bude to cirkev povolaných pokrstených. Vznikne aj nový druh dobrovoľných (neplatených) kňazov.
Pohodlnejšie je byť v cirkvi, ktorá sa o ľudí stará svojimi službami. Táto forma však pravdepodobne končí a nebude viac ani financovateľná. Budeme sa musieť postarať, aby začala prekvitať cirkev ľudu, ktorý bude zaangažovaný, cirkev, v ktorej sa budeme pýtať, načo nás Boh potrebuje, čo je mojou úlohou, mojím poslaním vo svete a v cirkvi. Bude potrebné presadiť do konkrétneho cirkevného života svoje krstné povolanie.
Otázne je, ako získame dobrovoľníkov a ako ich budeme vyhľadávať. P. Zulehner používa vtipné prirovnanie, že budeme potrebovať niekoho, ako sú prasiatka, čo vyhľadávajú vzácne huby – hľuzovky, teda špecialistov, ktorí povolanie vypátrajú, povolaných podporujú, sprevádzajú a posilňujú, až po celé akadémie dobrovoľníkov. Z nich by sa v cirkvi malo vytvoriť silné jadro ľudí, čo prijmú svoje povolanie. Tí, čo si získajú vo svojich farnostiach autoritu a dôveru, budú viesť bohoslužby a ohlasovať evanjelium. Z týchto radov angažovaných ľudí vo farnostiach sa potom môže vytvoriť nový typ kňazov. Budú to nové zdroje kňazov, lebo z doterajšieho modelu – podľa ktorého sa čaká, kto sa individuálne prihlási, že sa cíti na kňazské povolanie – je kňazov čoraz menej.
Nemusí ísť o žiadne radikálne zmeny. Aj v minulosti sa zo spoločenstva veriacich volili kandidáti pre kňazstvo, aj pre biskupský úrad. V súčasnosti už desaťročia od koncilu s podporou biskupov vedú mnohé farnosti v Latinskej Amerike a Afrike ženy a muži ako dobrovoľníci, katechéti, pastorační pracovníci. Medzi týmito ľuďmi sa rodia nové kňazské povolania. Potrebujeme synodálnu kultúru úradu, lebo v budúcej cirkvi dobrovoľníkov klerikálna autoritárska forma nebude mať miesto. Mnohí máme v sebe stále starý obraz kňazstva. Budúcnosť ale prinesie so sebou novú kvalitu dobrovoľníctva. Postupne sa vyformuje nový spôsob byť kresťanom, ktorý bude človeku prinášať radosť.
Zaiste je možné, že podľa počtu nás bude v cirkvi menej. To ale neznamená, že Európa bude sekulárna a bez Boha. Teologicky sa dá tvrdiť, že Boh nie je žiaden cynik a vždy si nájde dostatok jedincov pre službu evanjelia. Tí, ktorí budú v cirkvi, budú viac odhodlaní a rozhodnutí, lebo ako pokrstení budú stáť pred Bohom a budú vedieť povedať: Tu som, som pripravený a ochotný ako člen Ježišovho hnutia dobrovoľne sa angažovať za príchod Božieho kráľovstva.
Nový viedenský arcibiskup
V Rakúsku je tvárou novej podoby cirkvi 63-ročný Jozef Grünwidl. Vymenovaný za viedenského arcibiskupa bol 17. 10. 2025, vysvätený a uvedený do úradu bol 24. 1. 2026.
Z r. 1956 pochádza známy muzikál „May fair Lady“. Znie v ňom pieseň, ako sa mladá predavačka kvetín učí správne artikulovať a hovoriť. V angličtine sa spieva o daždi, ale v nemčine o bujnej vegetácii: „Es grünt so grün, wenn Spaniens blüten blühen.“ „Grün“ – teda zeleň, zelení sa. „Widl“ je niečo ako „wild“, teda divoký, vitálny. Bude arcibiskup Grünwidl novým „vetrom“ v cirkvi, cestou k plnosti života? V každom prípade jeho vyjadrenia po vysviacke idú týmto smerom. Napríklad: „Cirkev chce ako Boží hudobný nástroj nechať rozozvučať melódiu evanjelia. Cirkev je viac, ako jej viditeľná forma. Dejinami sa mení. Cirkev sa nedá definovať len štatistikami a kvalitou pozemného personálu. Je viac a je lepšia, než je jej povesť. Je nástrojom v Božích rukách.“
Otázka je, čo dnes potrebujeme. Vzhľadom na krízy súčasnosti potrebujeme asi najviac pieseň Božej lásky a pokoja. Aby v nás zaznela a pôsobila Božia melódia. Grünwidl, ktorý okrem teológie vyštudoval na vysokej škole aj organovú hudbu, svoje pôsobenie chápe ako rozozvučanie Božej melódie, partitúry evanjelia vo vlastnom živote a v živote mnohých iných. K tomu niekoľko jeho téz:
Nechať sa inšpirovať a oduševniť dirigentom – Duchom svätým.
Symfonicky a synodálne, polyfonicky – v rámci cirkvi, ale aj v ekumenickom a medzináboženskom dialógu a v aliancii ľudí dobrej vôle.
Živo a mocne – pretože Boh nám nedal ducha strachu, ale ducha sily, lásky a obozretnosti.
A predovšetkým byť duchovne zakotvený v neochvejnej dôvere. Ešte skôr, ako ja uverím v Boha, on verí vo mňa! A hovorí nám, svetu a celému stvoreniu: Si žiadaný, si milovaný! Toto je základný tón, na ktorom je postavené celé kresťanstvo.
Komentáre z rakúskej katolíckej tlače naznačujú, že Grünwidl ide v súlade s pápežom Levom XIV., ktorý pozýva k synodálnemu spoločenstvu i k synodálnemu vedeniu cirkvi. Tej svetovej i miestnej. K problematike celibátu sa Grünwidl vyslovoval už dávnejšie. Celibátny spôsob bude existovať aj naďalej, ale je za zmenu cirkevného práva smerom k dobrovoľnému celibátu. Máme príklady z iných cirkví, že je možné byť ženatým a zároveň vykonávať pastoračnú službu v cirkvi. Vo farnostiach Viedenskej arcidiecézy pôsobia viacerí kňazi z katolíckych cirkví východného obradu aj so svojimi rodinami.
K otázke svätenia žien za diakonky alebo kňazov sa arcibiskup stavia diferencovane. V Európe sa o tom diskutuje a sám nemá voči tomu výhrady, skôr to podporuje. Vo svetovej cirkvi to ale podľa neho nie je aktuálnou témou. Po dvetisíc-ročnej tradícii by takéto rozhodnutie mohlo padnúť len na celosvetovom ekumenickom koncile.
Kňazom svojej arcidiecézy sľúbil, že im chce byť čo najbližšie a k dispozícii. Problém vidí aj v ich administratívnych starostiach, ktoré im chce odľahčiť, a druhý problém kňazov vidí v ich častej osamotenosti. V minulosti bolo bežným stretávanie sa kňazov v priateľskej atmosfére. Dnes sa to vytratilo. Preto povzbudzuje kňazov, aby aspoň raz za týždeň obedovali s tými, čo bývajú na fare. Ide o základné princípy, ktoré prestali byť samozrejmosťou. (Pozn. JMP: Čo, keď býva kňaz sám?)
K téme mládeže Grünwidl spomína, že pozná farnosti, kde je veľa mladých, veľa miništrantov a miništrantiek, detí a rodín. Ale aj tzv. „seniorské“ farnosti. Je otázkou, či robíme všetko pre to, aby sa aj mladí cítili vítaní, oslovení a mali vo farnostiach priestor sa angažovať.
Hlasy z Nemecka pripomínajú, že nový viedenský arcibiskup za povolanie ku kňazstvu ďakuje aj jednému roku pobytu v Nemecku. Počas študijného roka vo Würzburgu v r. 1983/84 ho oslovil zážitok spolupráce ľudí vo farnosti. Vtedy si povedal: „Toto je mojím povolaním, pracovah. ť v cirkvi pre ľudí a Ježiša.“ Vo Würzburgu to bol intenzívny rok s vynikajúcimi profesormi a mnohými ekumenickými stretnutiami. Mimo iného, ako študent katolíckej teológie býval v evanjelickej rodine, kde sa cítil veľmi dobre.
Že hľadanie nového arcibiskupa pre Viedeň (po odchode kardinála Ch. Schönborna v januári 2025 na dôchodok) neprebiehalo celkom optimálne a na nástupcu sa čakalo celý rok, pripomína aj sám Grünwidl. "Vniesť do toho temna trochu viac svetla by tomu procesu len prospelo," povedal v auguste 2025 v rozhovore pre ZiB 2.
Dňa 12. 5. 2026 Grünwidl po prvýkrát bol prijatý pápežom Levom XIV. Stretnutie trvalo asi polhodinu. Detaily rozhovoru nezverejnili. Začiatkom marca sa arcibiskup na stretnutí s ostatnými rakúskymi biskupmi vyjadril, že „čo prichádza od Ducha Svätého, kanonické právo cirkvi nezastaví“. Týka sa to aj úlohy žien v cirkvi.
Podľa informácií z ORF bol Grünwidl členom kritickej iniciatívy kňazov, ktorí v r. 2012 v tzv. „Výzve k neposlušnosti“ žiadali viaceré reformy v cirkvi. Neskôr Grünwidl z iniciatívy vystúpil s vysvetlením, že viac ako za „neposlušnosť“ je za „kritickú poslušnosť“ a že pápež František svojimi návrhmi a víziami iniciatívu rakúskych kňazov už aj tak „predbehol po pravej strane“.