Úvod do liturgie
Dnes slávime sviatok, ktorý sa ľudovo nazýva Božie Telo. Jeho správny názov je sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Tento sviatok vznikol po roku 1200, aby zdôraznil vieru v prítomnosť vzkrieseného Krista v posvätenom chlebe a víne. Dnešné čítanie zo Starého zákona spomína na putovanie Izraelitov po púšti a ako ich pri živote udržiavala manna, chlieb z neba. V čítaní sú uvedené slová, na ktoré sa neskôr odvolal Ježiš: „Nielen z chleba žije človek, ale zo všetkého, čo vychádza z Božích úst.“ V druhom čítaní pripomína apoštol Pavol, že chlieb a kalich pri kresťanskej bohoslužbe nás spájajú s Kristom, s jeho telom a krvou, s celým jeho životom. Evanjelium dnes Ježiša obrazne nazýva chlebom a vyznáva, že z tohto chleba môžeme žiť naveky.
Homília
Dnešná slávnosť Kristovho tela a krvi patrí k tým sviatkom, ktoré v našich podmienkach slávime na dvakrát. Keďže u nás dnes nie je sviatočné voľno, tradičná procesia spojená s týmto sviatkom je vo väčšine farnosti v nasledujúcu nedeľu. Dnes si povedzme, o čom je táto slávnosť. Väčšina z nás by vedela povedať, že je to o uctení Sviatosti Oltárnej. Táto sviatosť má aj iné pomenovania: prítomnosť Pána Ježiša v eucharistii, vo sv. Hostii, vo sv. Chlebe, vo sv. prijímaní... Všetky tieto odpovede sú správne, ale všetky pochádzajú z určitej náboženskej reči, ktorej pôvod už ani nepoznáme. Pojem Sv. Oltárna napríklad súvisí s tým, že posvätené hostie sa uchovávajú na oltári. Ale nebolo to tak vždy.
Naša cirkev nám na dnešný sviatok dáva čítať viaceré texty zo Sv. písma, ktoré nám pomáhajú pochopiť, o čom je slávnosť Kristovho tela a krvi. Vyberiem si z nich úryvok z 1. listu apoštola Pavla Korinťanom. Pred chvíľou sme čítali, ako Pavol spomínal chlieb a kalich pri slávení pamiatky Pánovej večere a ako položil otázku: Nie sú ten kalich a ten chlieb účasťou na Kristovom tele a krvi? A potom z toho odvodil: Ako je jeden chlieb, sme my mnohí jedno telo, všetci na tom máme svoj podiel.
O čom apoštol Pavol hovorí? Keď sa pozrieme do 10. kap. jeho listu, skadiaľ pochádza dnešný úryvok, vidíme, že Pavol kresťanov varuje pred účasťou na modlárstve. Vtedajším kresťanom, ktorí pochádzali spomedzi Židov a pohanov, pripomína príbeh putovania Židov po púšti. Všetci vyšli z Egypta nadchnutí Mojžišom a Božími znameniami – Pavol o nich obrazne povie, že všetci jedli a pili ten istý duchovný pokrm –, ale tí, čo dychtili po zle, zahynuli. Zlo nie je niečo všeobecné. Zlo i dobro sa spája s niečím konkrétnym. Záleží na tom, po čom dychtíme. Kto dychti po majetkoch, sláve, moci, kto dychtí po tom, aby iných ovládal a využíval, a preto sa spája s tými, čo majú moc a peniaze, hoci robia zle, slúži modlám. Modla je to, čo nás ovláda, lebo po tom dychtíme. Modla je to, čo nás napokon zničí, ale pre nejaký zisk, nejakú výhodu, to istý čas nechceme vidieť. Zdá sa, že priamym dôvodom Pavlovho varovania, aby sa kresťania chránili modiel, bolo to, že niektorí z nich jedli mäso obetované pohanským božstvám čiže modlám, ktoré sa predávalo pri pohanských chrámoch. Pavol píše: Tie božstvá nie sú, modly sú teda nič, a vy jedzte všetko, čo sa predáva na trhu. Ale záleží na okolnostiach. Jedlo je znakom spoločenstva. Nielen medzi ľuďmi, ale aj spoločenstva s modlami alebo s Kristom. Preto apoštol kládol otázku: Na čom chceme mať účasť?
Za komunizmu bolo dosť ľudí, ktorí kvôli kariére, pokoju alebo nerozumnosti mali podiel na zle, ktoré sa dialo. Samozrejme, nehovorím teraz o tých, čo boli presvedčení, že robia dobre, alebo komunistickej myšlienke verili. Hovorím o tých, čo neverili a kvôli výhodám svoje svedomie potlačili. Pamätám si, ako sa vtipkovalo: Každý ide za nejakou hviezdou. Otázka je len, za ktorou. Za Leninovou alebo Kristovou... Pavol nevtipkoval, pýtal sa, čomu sú kresťania zasvätení. V súčasnosti sú iné modly ako v časoch prvých kresťanov a tiež iné ako v časoch komunizmu. Pápež Lev vo svojej prvej encyklike zo dňa 25. 5. 2026 píše, aby sme sa oslobodili od logiky, ktorá z výdobytkov súčasnej vedy a techniky činí nástroje nadvlády, vylúčenia i smrti. Za týmito nástrojmi sú často ľudia, ktorí dychtia po ovládnutí celého sveta. Nie technika je zlá, ale účasť na tejto logike, na poňatí, ktoré vedie ku zlu a smrti.
Uctievame si Sv. Oltárnu, ale to nie je uctievanie nejakej svätej veci! Nech je to naozaj účasť na Kristovom tele a krvi, na jeho myslení a konaní. Na tvorbe života, a tam, kde je ohrozovaný, na jeho záchrane.