Úvod do liturgie
Dnes slávime 6. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V dnešných čítaniach zo Sv. písma ide o skutočnú spravodlivosť. Úryvok z evanjelia nás vyzýva, aby sme nezostali len pri formálnom plnení Božích prikázaní. Dôležitý je postoj srdca, svedomie, úprimný dobrý úmysel. Pisateľ textu Starého zákona zdôrazňuje slobodu človeka pred Bohom: Naše konanie nie je vecou osudu, ide o naše vlastné rozhodnutia. V druhom čítaní apoštol Pavol rozlišuje medzi múdrosťou z Boha a múdrosťou sveta. Múdrosť sveta je o úspechu vo svete, múdrosť z Boha sa zjavila na ukrižovanom Pánovi. To je múdrosť obetavej lásky, čestnosti, vernosti až za smrť.
Homília
Jestvuje staré latinské vyjadrenie, ktoré sa pripisuje rímskemu politikovi a filozofovi Cicerovi (+43 pred Kr.): „Summum ius, summa iniuria“ (najvyššie právo, najvyššia nespravodlivosť). Výrok chce povedať, že nekritické použitie práva, ktoré neberie ohľad na okolnosti, nevedie k túženej spravodlivosti, ale naopak k ešte väčšej nespravodlivosti.
Keď počúvame Ježiša, ako hovorí o spravodlivosti – v dnešnom úryvku uvádza tri príklady –, najprv sa zdá, že to, čo je správne, nevykladá chápavejšie, ale prísnejšie. Niekto si môže pomyslieť: Zabiť sa nesmie, byť neverný v manželstve sa nesmie, ale aby som sa vôbec nenahneval alebo neobzrel za druhou ženou – to je takmer nemožné! O čom však Ježiš hovorí? Skôr, ako spomenul niektoré príklady, povedal: Ak nebude vaša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Ježiš sa tu vymedzuje oproti predstave, že tí, čo navonok nič zle nespáchali, sú už tým samým v poriadku, a tí, čo viditeľne nejaký zákon porušili, majú byť bez ďalšieho skúmania potrestaní, a tak že už bude spravodlivosť zabezpečená.
Prečo má Ježiš s takýmto poňatím spravodlivosti problém? Dôvodov môže byť viac. V zásade ide o „nadhodnotenie“ zákona; od zákona čakáme priveľa. Neviem, či boli nejaké pravidlá na cestách, keď hlavným dopravným prostriedkom boli konské povozy. Dnes by sme bez množstva dopravných pravidiel nemohli na cestu ani vykročiť. Pravidlá je teda správne dodržiavať, ale vieme si predstaviť výnimky. Napríklad, aby sme predišli nehode, prejdeme niekedy cez plnú čiaru, alebo pridáme rýchlosť tam, kde normálne treba ísť pomalšie. Podobné je to v našom živote. Neriadime sa len pravidlami. Riadime sa svojím rozumom, máme svoje city, máme svoje priority a záväzky voči vlastnému svedomiu. Je toho veľa, ale v zásade ide o to, čomu sme uverili a na čom nám naozaj záleží. Buďme vďační, ak sme nikdy nikomu vážne neublížili. Ale Ježiš oprávnene pripomína: Ak sa na niekoho hneváme, teda nielenže sme s niečím nespokojní, nielenže nás čosi štve, ale hneváme sa tak, že niekoho pokladáme za svojho nepriateľa a chceme mu ublížiť, tak áno, je to vážny hriech. Podobne platí, že to nie je pekné manželstvo, v ktorom síce nik z partnerov nebol fyzicky neverný, ale vo svojom srdci by bol žiadostivý po druhej žene, po druhom mužovi. Netreba si to zamieňať s tým, že sa s radosťou na niekoho pozrieme. Napokon, Ježiš nehovorí, že zachovať pravidlá je nič. On hovorí, že ak zostaneme pri formálnej, vonkajškovej spravodlivosti, lepší osobný život nevytvoríme, spravodlivejšiu spoločnosť nevybudujeme.
Ježišove slová o skutočnej spravodlivosti patria v Matúšovom evanjeliu do jedného veľkého odseku, ktorý sa označuje za Reč na hore a obsahuje podstatu Ježišovho učenia o správnom živote. Ježišovo učenie je tu predstavené ako to, čo nielen dáva pravidlá pre rôzne životné situácie, ale tie problémové situácie aj rieši. Hriechy nielen pomenúva, ale z nich aj vyslobodzuje a uzdravuje. Prenesme si to do dnešnej doby. V médiách sa často spomína, že treba dodržiavať tzv. medzinárodný poriadok, ale že sme vlastne bezmocní, ak sa mocnejší rozhodnú, že ten poriadok zachovávať nebudú. Keď žiadne pravidlá neplatia, platí pravidlo džungle čiže vôľa silnejšieho. To je pre svet veľmi nebezpečná situácia. Formálne zachovanie medzinárodných pravidiel je však málo. Kto sa cíti nadradený, kto je žiadostivý po majetku blížneho, medzinárodný poriadok zachová len dovtedy, dokedy mu to vyhovuje alebo dokedy sa obáva iných súperov. Naozaj dodrží pravidlá iba ten, kto si váži ostatných a pokojnému spolužitiu s inými dáva prednosť pred akoukoľvek výhodou alebo ziskom.
Bolo naivné od pápeža Františka, keď v prvý deň vojny medzi Ruskom a Ukrajinou šiel osobne na ruské veľvyslanectvo v Ríme a vyzýval na zmierenie? Pápež Ján Pavol II. pokladal existenciu komunistickej ríše za veľké zlo, ale nikdy nedal najavo, že to zlo možno odstrániť vojnou a násilím. Podnes sa stretávam v niektorých médiách s tvrdením, že komunistický systém vo svete pred tromi desaťročiami padol, lebo nestíhal preteky v zbrojení a rozsypal sa. Čítal som nedávno, ako sa vyjadril jeden múdry český filozof: Nie, západ komunistov neuzbrojil, západ ich ukomunikoval. Zatiahol ich do komunikácie, do vzájomných vzťahov, až ten komunistický projekt stratil zmysel. Budúcnosť má totiž len to, čomu sa verí. Nie to, čo sa drží pri živote zo strachu, čo funguje iba nasilu. Platí to pre osobné vzťahy i pre veľký svet.
Ak spravodlivosť v našich vzťahoch, v našich rodinách a farnostiach, ale aj vo veľkej politike nebude väčšia ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov, nedožijeme sa spokojnosti v osobnom ani spoločenskom živote, nevojdeme do nebeského kráľovstva. Ale my chceme vojsť, preto sme tu a hlásime sa k Ježišovi. Ak je to úprimné, on sa prihlási k nám a pomôže nám uskutočniť to, po čom naozaj túžime.