Spravovanie spoločnosti sa riadi istými pravidlami. Prostriedkom na získanie moci sú v našich spoločnostiach ešte stále voľby. Nakoľko sú však volebné výsledky reprezentatívne, keď – ako je známe – dosahujú sa len pomocou finančne náročných reklamných kampaní? Napriek všetkému úsiliu voľby zároveň nedokážu vytvoriť také politické zastúpenie, ktoré by bolo dlhodobo akcieschopné ku spokojnosti prevažujúcej časti spoločnosti.
V tejto súvislosti sa objavuje otázka legálnosti a legitímnosti. Václav Bělohradský definuje legálnosť ako nárok na preventívnu poslušnosť a legitímnosť ako nárok na preventívnu neposlušnosť. Sme preventívne ochotní poslúchať zákon, ale platí to len v hraniciach daných väčšinovou dôverou v jeho legitímnosť (oprávnenosť). V súčasnom svete pravidlá porušujú tí, čo si to môžu dovoliť v mene svojej mocenskej pozície. Niekedy si to legitimizujú odkazom na údajné dobro. Občas sa nájdu aj jednotlivci, ktorí odmietnu zákon v odvolaní sa na svoje svedomie. V čom však spočíva rozdiel medzi legitímnou vernosťou svedomiu a jednoduchým nerozumom či až drzosťou?
O tejto problematike v našej rozkývanej dobe pripravia referáty Karol Moravčík a Peter Colotka. Na stretnutie pozývame ľudí, ktorí cítia zodpovednosť za občiansku spoločnosť i cirkevné spoločenstvo a hľadajú, ako svoju zodpovednosť realizovať.