Úvod do liturgie
Dnešná nedeľa je záverečným dňom vianočného obdobia. Slávime ju ako sviatok Ježišovho krstu. V čítaní zo Starého zákona prorok spomína Božieho služobníka, ktorý bez nátlaku a násilia prinesie spravodlivosť národom, uzdraví zranených a zastane sa ponižovaných. Druhé čítanie je dnes zo Skutkov apoštolov. V úryvku z reči apoštola Petra, v ktorej spomína aj Ježišov krst, zaznie dôležité vyznanie, že Boh sám vyznačil Ježiša svojou mocou a Ježiš mohol dobre konať a uzdravovať, lebo bol s ním Boh. Dnešné evanjelium spomína, ako Ježiš požiadal Jána o krst a ako sa samo nebo k nemu prihlásilo ako k milovanému Božiemu Synovi.
Homília
Zdá sa, že v súčasnom svete najväčší úspech majú tí, ktorí o sebe dajú čo najviac vedieť. Umelec, ktorý nemá reklamu, ktorého nevidieť na verejnosti, veľa nezarobí. Podnikateľ bez reklamy podobne. A politik, ktorý by pracoval akokoľvek dobre a múdro, ale nebolo by ho vidieť a počuť na verejnosti, nemá žiadnu šancu byť podporovaný a opätovne zvolený.
Od proroka Izaiáša sme dnes čítali inú predstavu o úspešnom pôsobení: Človek, čo slúži Bohu, nebude kričať, na ulici sa nebude rozkrikovať. K ľuďom s veľkými problémami sociálnymi, zdravotnými či morálnymi bude sa správať trpezlivo a láskavo. To neznamená, že ten človek bude bojácny a neistý. Naopak, prorok povie: „Nedá sa odradiť, kým nezaloží právo na zemi.“ A to právo a spravodlivosť prejavia sa tak, že pomýleným ľuďom sa otvoria oči, a tí, ktorým sa ubližuje, budú vyslobodení.
Ako prijímame túto reč proroka? Znie nám celkom pekne, ale potom si asi povieme, že tá reč nezodpovedá realite. Čo však realite zodpovedá? Na Slovenskú je známe porekadlo: „Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.“ Tým sa chce povedať, že kto chce obstáť v prostredí, kde sa uplatňuje hrubá sila, faloš či vzájomné poskytovanie výhod, musí sa tomu prostrediu prispôsobiť. Príkladov z osobného života alebo zo sveta veľkej politiky by sme mohli spomenúť veľa. Kto sa však stáva zlým, aby medzi zlými obstál, nepotvrdzuje realitu. Potvrdzuje len svoj pohľad na realitu, na svoje priority. Kto sa nestane zlým, ale zo zápasu o svoje manželstvo, pomery na pracovisku, politiku alebo aj cirkev sa stiahne, odíde, lebo nemá silu bojovať, tiež nepotvrdzuje realitu, ale len to, že to vzdáva, že je unavený, alebo si načas dáva pauzu. Jestvuje však aj ďalšia možnosť. Realitu jasne vidíme, tomu, čo pokladáme za zlé, sa neprispôsobíme, ale skúsime realitu zmeniť a sami ju vytvárať.
Boží služobník, o ktorom hovoril prorok, chce žiť s Bohom, s ním chce realitu vytvárať. Keď o tom prorok hovorí, spomenie najprv Božiu predstavu: Môj služobník nepoužije krik a nátlak, nalomených nedorazí, unavených nedohasí. Potom sa k danému človeku ako Boží hovorca priamo prihovorí: Ja, Pán, som ťa povolal k spravodlivosti, vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa svetlom pre ostatných, aby si oči otváral a z väzenia vyslobodzoval. Dnešné evanjelium nesie zjavný odkaz na túto prorokovu reč o Božom služobníkovi, ktorý je povolaný tvoriť spravodlivosť. Ján Krstiteľ podnietil v Izraeli hnutie, ktoré chcelo zmeniť realitu. Znakom ochoty zapojiť sa bol obrad krstu. Ponorenie pod vodu naznačovalo skoncovanie so starým spôsobom života, vynorenie sa a nadýchnutie zasa začiatok nového. Ježiš prichádza za Jánom, aby sa k tomuto hnutiu obnovy pripojil. Evanjelium doplní dôležitú informáciu. Nebolo podstatné, že Ján Ježiša pokrstil, lebo Boh sám sa k Ježišovi prihlásil ako k svojmu milovanému Synovi. Vlastne Boh sám ho pokrstil, aby tvoril novú spravodlivú realitu.
V súčasnom svete platí pravidlo, že kto sa chce presadiť, kto chce byť úspešný, musí dať o sebe vedieť. Niektorí sa veľmi účinne, hoci len na krátky čas, presadia rôznymi škandálmi, ktoré vyvolávajú. Ak sme úprimnými nasledovníkmi Ježiša Krista, odmietnime „s vlkmi vyť“, odmietnime presadzovať sa krikom a falšou, ale sa ani neschovávajme, dajme o sebe vedieť, že sme Ježišovi nasledovníci. Na Nový rok som spomenul nemeckého jezuitu Martina Maiera, ktorý o svojej práci pre chudobných a prenasledovaných zvlášť v Latinskej Amerike pekne hovorí: „Uprostred mora problémov snažím sa vytvárať biotopy nádeje, ostrovčeky spravodlivosti.“ Ak niekto neverí, že to má zmysel, tak to nie je preto, že tvorba ostrovčekov spravodlivosti je mimo reality. Ak tomu niekto neverí, je to preto, lebo neverí sám sebe a bojí sa vytvárať realitu. Ako kresťania, ako nasledovníci Ježišovi, ako pokrstení v jeho meno a obdarovaní jeho Sv. Duchom uverme, že svet našich rodín, našich pracovísk, našej politiky a našej cirkvi bude taký, akú realitu vo všetkých týchto oblastiach vytvárame.
Náš pápež Lev na záver svojho príhovoru 6. 1. 2026 na sviatok Zjavenia Pána povedal: „Nádej, ktorú hlásame, musí byť ukotvená v realite. Pochádza z neba, ale prichádza, aby na zemi vytvárala nové konanie. A tak nech rastie Ježišovo kráľovstvo, nech sa v nás napĺňajú jeho slová, nech sa protivníci stanú bratmi a sestrami, nech namiesto nerovnosti zavládne spravodlivá rovnosť a nech namiesto vojnového priemyslu prevládnu remeslá mieru. Ako tvorcovia nádeje vydajme sa do budúcnosti inou cestou!“
Prijmime toto povzbudenie a kráčajme inou cestou, ako sú cesty tých, čo dávajú o sebe vedieť krikom a násilím!