Úvod do liturgie
Dnes si vinšujeme šťastný a požehnaný Nový rok. Tento deň sa v katolíckej cirkvi slávi aj ako sviatok materstva Ježišovej matky, ktorú nazývame Matkou Božou – Bohorodičkou. Prvé čítanie spomína spôsob požehnávania zo Starého zákona. V druhom čítaní apoštol hovorí o Božom Synovi ako osloboditeľovi spod otroctva zákona. Zákon ľudí usmerňoval, ale nedokázal ich zmeniť na lepších. Zmenu priniesol až Ježiš; vďaka nemu máme „nový“ zákon a sme prijatí za milované Božie deti. Dnešné evanjelium sa vracia k pastierom v Betleheme a o Panne Márii pekne hovorí, že všetko dôležité si uchovávala vo svojom srdci.
Homília
Striedanie rokov som nikdy neprežíval ako niečo významné. Že roky utekajú, vnímame napokon aj na svoje narodeniny a narodeniny blízkych ľudí. Časové úseky označené rokmi však môžeme brať ako pomôcku, ktorá nám pomáha vnímať a hodnotiť dôležité udalosti. Jedna globálna dôležitá udalosť sa dnes ponúka sama od seba. Rok 2026 – to azda vie každý – sa v našej kultúre počíta od narodenia Ježiša Krista. Toto počítanie sa zaviedlo v roku 526 po Kr. Dovtedy sa používali iné datovania rokov, zväčša podľa vlády niektorého panovníka.
Udalosti na rozdiel od dátumov sa nemenia, ale trvajú. Môže sa však meniť ich chápanie. Trvajú preto, že my sa stávame ich súčasťou natoľko, nakoľko nás poznačujú. Udalosť narodenia Ježiša Krista nie je len historický moment, ktorý sa kedysi odohral v Palestíne, v jednej z provincií vtedy mocnej Rímskej ríše. Je to udalosť, ktorá postupne mení svet. Dnešné rozprávanie z Lukášovho evanjelia zdanlivo spomína len prvé zážitky okolo Ježišovho narodenia. Spomína pastierov, ako našli Máriu, Jozefa a dieťa v jasliach. Pastieri si svoj zážitok nenechali pre seba, ale o všetkom rozprávali ďalším ľuďom a chválili Boha za všetko, čo zažili. Panna Mária na rozdiel od pastierov nerozprávala, ale všetko, čo zažila, zachovala si v srdci a premýšľala o tom. Posledná poznámka dnešného úryvku evanjelia spomenula to, čo bolo pri narodení chlapca povinnosťou podľa židovských predpisov: chlapček bol obrezaný a dostal meno Ješua (Ježiš) čiže „Boh zachraňuje“.
Pre bližšie nezorientovaného poslucháča evanjeliový úryvok pripomína len zopár momentov z vianočnej rozprávky. Pastierov, ovečky, Pannu Máriu... Poučený kresťan vie, že evanjeliové rozprávania nie sú historická kronika ani rozprávka, ale zvestovania viery, ktoré vznikli medzi rokmi 70 až 80 po Kr. Už samotným svojím vznikom 50 rokov od Ježišovej smrti dosvedčujú pokračovanie Ježišovej udalosti. Postavy z príbehu o narodení nepredstavujú len pár ľudí, čo boli pri jasličkách v Betleheme. Buďme si celkom istí, že betlehemskí pastieri predstavujú aj ľudí, ktorí sa neskôr ako prví dali osloviť dospelým Ježišom: Predstavujú mnohých ľudí, ktorých Ježiš označoval za chudobných alebo maličkých, okrajových, nie celkom vzorových, skôr hriešnych, a potom, zaiste, aj chorých a všelijako nešťastných. Títo ľudia predstavujú ľudí, ktorí sú evanjeliom (radostnou zvesťou) najviac osloviteľní. Sú najviac vnímaví na Božie oslovenie, lebo najviac potrebujú uzdravenie, odpustenie, prijatie do niečej lásky. O nich Ježiš vyslovil to známe: Blahoslavení ste, pre nich sa označil za dobrého pastiera.
A potom vo vianočnom príbehu premýšľavá Panna Mária... Opäť nejde len o situáciu Ježišovej matky v prvých dňoch jeho narodenia. Keby bolo Jozefovi a Márii všetko jasné hneď od začiatku, nečítali by sme v Lukášovom texte, že Ježišov otec a matka boli o 40 dní pri obetovaní dieťaťa v chráme prekvapení slovami Simeona (Lk 2,33). Alebo o niekoľko rokov po stratení a nájdení 12 ročného chlapca by sme nečítali v tom istom Lukášovom texte, že rodičia nepochopili Ježišovo vysvetlenie, prečo sa stratil (Lk 2,50). Panna Mária nepredstavuje v evanjeliu len seba samu v jednom momente udalosti. Predstavuje vzor každého veriaceho kresťana, Ježišovho učeníka, ktorý je vnímavý na Božie slovo, ktorý hneď nevie a nechápe, ale premýšľa v srdci a necháva sa viesť až po tú úroveň, že Ježiš o ňom môže povedať: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“ (Lk 8,21).
Nevenujme dnes priveľa pozornosti zmene dátumu! Venujme pozornosť udalosti, ktorá sa stala dôvodom na počítanie rokov! Cíťme sa účastníkmi tejto udalosti a pokračujme v nej pre spásu seba a sveta. V mene tejto Ježišovej udalosti učme sa rozumieť aj udalostiam dnešného sveta – nie tým povrchným, čo sú na internete zaujímavé len pár hodín po svojom zverejnení, ale tým, ktoré nazývame „znamenia čias“. Boh nás aj cez ne oslovuje a adresuje nám svoje výzvy. Udalosti – znamenia čias potrebujeme najprv vnímať, správne ich vidieť. V druhom kroku im treba správne porozumieť a v treťom na ne účinne reagovať. Čítam v týchto dňoch knižku od jezuitu Martina Maiera. Na jednom mieste o sebe hovorí: „Stal som sa pred 45 rokov jezuitom, lebo nasledovaním Ježiša som sa chcel zasadiť za väčšiu spravodlivosť vo svete.“ O svojej súčasnej práci pre humanitárnu organizáciu Adveniat, ktorá pomáha v Latinskej Amerike, hovorí: „Snažím sa s našimi partnermi vytvárať biotopy nádeje uprostred mora problémov.“ (Mit Papst Franziskus Kirche und Welt erneuern, Echter, Würzburg 2024, 8.)
Pekné vyznanie a dobrá odpoveď na znamenia čias. Prajem nám všetkým do nového roka podobné pokračovanie v Ježišovej udalosti – vytváranie biotopov nádeje čiže miest a území, kde sa život tvorí, rozvíja i zachraňuje!