Úvod do liturgie
Dnes slávime Výročie posviacky Lateránskej baziliky v Ríme. Baziliku dal v r. 314 postaviť cisár Konštantín. Je hlavným chrámom rímskeho biskupa a celej cirkvi. V našej farnosti dnes slávime spolupatróna nášho kostola a našej farnosti – Sv. Martina. V prvom čítaní prorok myslí na skazu Jeruzalema a zničenie chrámu, ale pri pohľade do budúcnosti vidí obnovenú krajinu, zavlažovanú viacerými riekami. Tečúca voda je symbolom nového rozkvetu a obnovy. V druhom čítaní prirovnáva apoštol Pavol kresťanov k Božej stavbe a chrámu. Základom celej stavby je Ježiš Kristus. Dnešné čítanie z evanjelia je kritikou náboženstva, ktoré je povrchné a formálne. V centre nášho života má byť Ježiš Kristus, pravý chrám Boží.
Z listu arcibiskupa:
V utorok 11. novembra oslávime sviatok patróna Bratislavskej arcidiecézy, sv. Martina z Tours. Z evanjelia sme počuli slová Pána Ježiša: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2,19). Poslucháči nerozumeli týmto slovám, mysleli na kamenné múry Jeruzalemského chrámu. Aj samotní učeníci pochopili až po Ježišovom vzkriesení, že hovoril o chráme svojho tela, ktoré bolo „zborené“ utrpením a smrťou na kríži a znova „postavené“ Božou mocou vo vzkriesení. Sme súčasťou sveta, v ktorom jestvuje vina človeka voči človeku a vina voči Bohu. Sv. John Henry Newman, ktorý bol 1. 11. 2025 vyhlásený za Učiteľa cirkvi, raz povedal, že Boh mohol jedným slovom z ničoho stvoriť svet, ale vinu a utrpenie ľudí mohol premôcť iba tak, že sám vstúpil do hry, že sa vo svojom Synovi sám stal trpiacim, ktorý znášal toto bremeno a prekonal ho obetovaním vlastného života. Každý deň spoznávame, ako málo na odpustenie stačia naše sily, ako často sa aj my sami znovu a znovu previňujeme. Preto naša prosba, aby sme mali silu odpúšťať, môže sa stať silou uzdravenia nás samých, nášho vzťahu s Pánom i našich vzájomných vzťahov. V živote sv. Martina nachádzame príklad, ako pokladal za nevyhnutné pomáhať pri odpúšťaní a zmierení. Jeho životopisec Sulpicius Severus opísal posledné dni života nášho patróna: „Martin vedel vopred o svojej smrti a povedal bratom, že sa blíži smrť jeho tela. Musel však ešte navštíviť obec Candes, kde sa rozhádali kňazi a on tam chcel obnoviť pokoj. Vedel, že sa jeho dni chýlia ku koncu, ale vydal sa na cestu, lebo bol presvedčený, že dobre zavŕši svoj život, keď po sebe zanechá obnovený pokoj v cirkvi. Šiel tam teda a pomohol obnoviť pokoj. Krátko na to zomrel.“
Naša túžba a naša prosba o pokoj vo svete je spojená so spomienkou na mimoriadne ťažkú situáciu našich kresťanských bratov a sestier vo Svätej zemi. Stali sa obeťou dlhodobých konfliktov. Jediným riešením pre Svätú zem je, že reťaz zla sa prekoná odpustením. Aj kvôli svedectvu o možnosti odpustenia je veľmi dôležité, aby úprimní kresťania boli naďalej prítomní vo Svätej zemi. Preto chceme podporiť Svätomartinskou zbierkou kresťanov vo Svätej zemi. Zapojíme sa do programu „Horizonty nádeje“, ktorý pripravil kardinál Pierbattista Pizzaballo z Jeruzalema. Podporíme kresťanov, ktorí boli priamo postihnutí vojnou a sú z chudobných rodín, aby sa im mohla poskytnúť lekárska pomoc, aby dostali potraviny a podporilo sa vzdelávanie ich detí. Nech Pán na príhovor sv. Martina vzkriesi pokoj v našich srdciach, v našich rodinách a celej spoločnosti! Nech vás a vašich blízkych žehná a posilňuje všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý.
Homília
Pán arcibiskup vo svojom liste prepojil spomienku na sv. Martina s myšlienkou odpustenia a podporou kresťanov v Palestíne a Izraeli. V Palestíne, Iraku, Libanone a Sýrii donedávna žilo veľa kresťanov, vďaka vojnám, ktoré tam boli vyprovokované za ostatných 30 rokov, väčšina z nich z týchto krajín utiekla, aby si zachránili holý život. Čítal som nedávno vyjadrenie jedného múdreho človeka, že kedy nastane mier v Izraeli a Palestíne. „Až sa väčšina Židov a Arabov stane kresťanmi,“ povedal. Neviem, nakoľko to myslel vážne a nakoľko ako provokáciu. Provokáciu v dobrom zmysle slova. Samozrejme, aj kresťania sú hriešni a robia si niektorí navzájom zle. Ale odpustenie a zmierenie patrí k podstate našej viery. Slová: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom,“ patria do modlitby, ktorú nás naučil sám Ježiš.
Blízky východ je miestom zrodu troch veľkých monoteistických náboženstiev – židovstva, kresťanstva a islamu. Monoteizmus je viera v jedného Boha, Stvoriteľa, zároveň viera v Boha, ktorý koná v dejinách. Tieto tri náboženstvá sú príbuzné, v mnohom sú si podobné. Všetky tri si nárokujú, že majú pravdu, jedinečnú pravdu. Nárok na pravdu, ako vieme, sa ľahko stane dôvodom sporov a bojov. Preto je dôležité, ako sa pravda chápe. Divné nie je to, že sa pravda vykladá rôzne. Naše poznanie sa predsa vyvíja, mení a azda aj vylepšuje. Problém nastáva vtedy, ak sa náboženská pravda obsahovo vyprázdni a zostanú len vonkajšie zvyklosti. V rokovej opere Jesus Christ Superstar z r. 1973 je jeruzalemský chrám znázornený ako veľké lešenie, po ktorom chodia hore-dolu židovskí kňazi. Výstižný obraz vyprázdnenia. Obsah sa stratil, kostra zostala. Ako sme počuli z dnešného úryvku evanjelia, Ježiš raz (možno viackrát) urobil v tom chráme rebéliu, protest. „Všetko ste pokazili, urobili ste z domu môjho Otca tržnicu,“ kričal na správcov chrámu. Nečudo, že sa mu veľkňazi chceli pomstiť.
Máme radi svoje chrámy a kostoly. Tešíme sa, že naši predkovia zasvätili hlavný chrám v Bratislave sv. Martinovi a že v Borinke bol už v stredoveku kostol zasvätený sv. Prokopovi, v ktorom bol uctievaný aj sv. Martin. Máme ho podnes v našom kostole zobrazeného na dvoch obrazoch (na koni i ako biskupa). Skutočným priestorom, kde sa uctieva Boh a kde je uctený aj človek, je však – ako povedal Ježiš – živý chrám nášho tela. Teda náš konkrétny život, naše myslenie a správanie, v ktorom uznávame Boha za svojho Otca a Pána a prosíme ho o odpustenie. A zároveň sami odpúšťame svojim vinníkom, lebo neveríme v silu pomsty, ale v silu lásky. Pri všetkej úcte voči úprimne veriacim Židom a moslimom odvažujem sa povedať, že viera v silu lásky je medzi kresťanmi rozšírenejšia ako medzi inými náboženstvami. Nech nám to sv. Martin pomáha dosvedčovať vždy znova v našom osobnom i spoločenskom živote!