Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Zbožnosť a humor

Ron Rolheiser, 8. januára 2024; preklad z angl. Ján Gál; https://ronrolheiser.com/piety-and-humor/
Zbožnosť je nepriateľom humoru, aspoň vždy, keď sa za zbožnosť vydáva niečo menšie ako zbožnosť. Tu je príklad: Raz som žil v komunite s príliš vážnym mužom, ktorý nás po tom, ako niekto povedal pestrý vtip, vrátil na zem otázkou: „Povedal by si takýto vtip pred Najsvätejšou sviatosťou?“ To nielenže zmarilo vtip a zhodilo jeho rozprávača, ale tiež to zmrazilo atmosféru z miestnosti.

Existuje odpoveď, ktorú by som dal rád na jeho otázku. Konkrétne vtip, ktorý rozprával môj novicmajster v reholi Oblátov (OMI) a ktorého irónia odhaľuje falošnú zbožnosť. Vtip znie takto: Mladá žena sa vydávala a jej rodina si nemohla dovoliť miesto na svadobnú hostinu. Farár im veľkoryso ponúkol vstupnú halu pri vchode do kostola a povedal im, že môžu priniesť tortu a urobiť tam hostinu. Otec nevesty sa opýtal, či môžu priniesť aj nejaký likér. „To už nie,“ odpovedal kňaz, „v kostole nemôžete piť alkohol!“ „Ale,“ protestoval otec nevesty, „Ježiš predsa pil víno na svadobnej hostine v Káne.“ „To však nebolo pred Najsvätejšou sviatosťou!“ odpovedal kňaz.

Priznajme, že humor môže byť bezbožný, hrubý, urážlivý, neslušný, ale vždy, keď je to tak, chyba spočíva viac v estetike ako v obsahu vtipu. Vtip nie je urážlivý, pretože ide o sex, náboženstvo alebo akúkoľvek inú oblasť, ktorú obklopujeme posvätnosťou. Humor je urážlivý, keď prekračuje hranice z hľadiska rešpektu, vkusu a estetiky. Humor je urážlivý, keď je zlým umením. Zlé umenie prekračuje hranice, pokiaľ ide o rešpekt, či už zoči-voči svojmu publiku alebo jeho predmetu. Čo môže urobiť vtip urážlivým alebo neslušným, je to, ako sa povie alebo komu, alebo je chyba v tóne, ktorým sa povie, alebo v nedostatku citlivosti na to, čo sa hovorí, tiež vo farbe jazyka, akým sa hovorí. Či to možno povedať pred Najsvätejšou sviatosťou alebo nie – to nie je kritériom. Ak by sa vtip nemal povedať pred Najsvätejšou sviatosťou, nemal by sa povedať pred nikým. Nejestvujú dva štandardy neprístojnosti.

Napriek tomu je zlá zbožnosť nepriateľom humoru. Je to tiež nepriateľ tvrdého, reálneho žitia. Ale to je len prípad zlej zbožnosti, nie skutočnej zbožnosti. Pravá zbožnosť je jedným z ovocia Ducha Svätého a je zdravou úctou pred celým životom. Je to však úcta, ktorá – hoci je zdravo úctivá – humor neodmieta a neuráža (dokonca ani drsný, tzv. zemitý humor) za predpokladu, že humor nie je esteticky urážlivý – podobne ako nahota, ktorá je zdravá v umení, ale urážlivá v pornografii.

Falošná citlivosť, ktorá sa maskuje ako zbožnosť, zbavuje humoru každú spiritualitu. V takom prípade zbavuje Ježiša, Máriu a svätých humoru, robí ich teda menej ľudskými i zdravými. Jeden z našich mentorov v našom noviciáte u Oblátov nám, mladým novicom, povedal, že v Písme nie je ani jeden prípad, kedy by sa Ježiš smial. Povedal nám to, aby tlmil našu prirodzenú, mladistvú, bujarú energiu, ako keby to bolo nejakou prekážkou byť nábožným. 

Žartovná energia nie je prekážkou nábožnosti. Práve naopak. Ježiš je vzorom všetkého, čo je zdravo ľudské a nepochybne bol úplne zdravým, silným a príjemným človekom a žiadne z týchto slov (zdravý, silný, príjemný) by sa naňho nevzťahovalo, ak by nemal zdravý zmysel pre humor.

Pätnásť rokov som učil kurz s názvom Teológia Boha seminaristov a iných, ktorí sa pripravujú na službu v cirkvi. Pokúsil som sa pokryť všetky požadované základy, ktoré sa vyžadujú v učebných osnovách: Biblické zjavenie, pohľad cirkevných otcov, normatívne cirkevné učenie a špekulatívne názory súčasných teológov. Ale v rámci toho všetkého, ako opakujúcu sa tému v opere, som študentom povedal toto: Pri všetkých svojich kázaniach, vyučovaní a pastoračných praktikách sa snažte, aby Boh nevyzeral hlúpo. Snažte sa, aby Boh nevyzeral ako neinteligentný, obmedzený, kmeňový, malicherný, strnulý, nacionalistický, nahnevaný alebo strašidelný. 

Každá homília, každé teologické učenie, každá cirkevná prax a každá pastoračná aktivita v konečnom dôsledku odráža obraz Boha, či to chceme alebo nie. Ak je v našich kázaniach alebo pastoračných praktikách niečo nezdravé, Boh, ktorý by to potvrdzoval, sa tiež bude javiť ako nezdravý. Zdravý Boh nie je základom nezdravej teológie, ekleziológie alebo antropológie.

Ak teda hlásame Ježiša, ktorý je bez humoru, ktorý sa uráža nad zemitosťou života, ktorému je nepríjemné počúvať slovo sex, ktorý sa trhne pred farbistým jazykom a ktorý sa bojí usmiať a chichotať sa nad iróniou, vtipom a humorom, vytvárame Ježiša, ktorý vyzerá ako prísny a podráždený puritán, a nie ako osoba, s ktorou chcete byť pri stole.