Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 21.1.2024

3. nedeľa cez rok (B)
Mk1,14-20
Autor: KM
Úvod do liturgie

Dnes slávime 3. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Dnešné prvé čítanie zo Starého zákona a z evanjelia sú o povolaní. Jonáša, ktorého spomína prvé čítanie, Boh povolal, aby pomohol pohanom v meste Ninive k ich polepšeniu a záchrane. Jonáš tam najprv nechcel ísť, potom sa podrobil, a na jeho prekvapenie ľudia sa polepšili. V evanjeliu Ježiš povoláva rybárov za svojich učeníkov. Podobne ako Jonáš najprv nevedeli, do čoho idú. Na začiatku bolo oslovenie, potom nasledovalo učenie, čo to znamená byť „rybárom ľudí“. V druhom čítaní apoštol Pavol pripomína, že čas je krátky. Chce povedať, že nič z nášho sveta, ani to najkrajšie, ako sú napríklad osobné vzťahy, nemôžu byť samy o sebe naším najvyšším cieľom.

Homília

Minulú nedeľu sme premýšľali o svojom povolaní. Pýtali sme sa, čo vo svojom živote hľadáme, čo pokladáme pre seba za celkom najdôležitejšie. Keby sme robili anketu v kostole, možno viacerí z nás by povedali, že za najdôležitejšie pokladajú veriť v Boha. Bola by to správna odpoveď, ale cítime, že dosť zjednodušená. Lebo: Čo znamená veriť v Boha?

Evanjelium dnešnej nedele spomína, ako Ježiš povolal prvých učeníkov. Minulú nedeľu sme o ich povolaní čítali z Jánovho evanjelia. Podľa toho čítania sa Ježiš stretol s prvými učeníkmi vtedy, keď bol u Jána Krstiteľa. Podľa dnešného úryvku z Markovho evanjelia bolo to pri Galilejskom jazere, keď sa budúci Ježišovi učeníci chystali chytať ryby. Mohlo to byť tam i tam, napokon, nemuseli sa budúci Ježišovi učeníci (pred tým, ako sa rozhodli) stretnúť s ním len raz. Podľa Markovho evanjelia Ježiš tých mužov nielen povolal, ale im aj povedal, čo bude náplňou ich povolania: Urobí z nich „rybárov ľudí“. Šimon (budúci Peter) a jeho spolupracovníci vedeli loviť ryby. Ale ľudí? Čo si pod tým mali predstaviť? Ak necháme bokom škaredé významy slova „chytať, nachytať“, pekný význam je: namiesto práce s rybami budete pracovať s ľuďmi, budete sa venovať ľuďom, budete sa ich snažiť získať pre „našu vec“. Tá Ježišova vec, ako povedal, je Božie kráľovstvo, vláda Božia, život určovaný Bohom.

Keď som na začiatku položil otázku: Čo znamená veriť v Boha, odpoveď, zaiste, závisí od toho, v akom rámci sa pýtame – či v rámci kresťanstva alebo iného náboženstva. Ak veríme v Boha ako kresťania, krátka odpoveď by mohla byť, že povieme: Verím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Cítime, že je to skratka, že všeličo ešte treba k tomu dopovedať. Náboženských kníh (poučných, motivačných, odborných) mám doma plné knižnice. Veľa sa dá dopovedať. Niekto má rád encyklopédie, v ktorých sa dočíta stručne o všetkom. Pre katolíkov je takou encyklopédiou katechizmus – základné zhrnutie výrokov viery. Tých výrokov (článkov) je v úradnom vydaní (schválenom v r. 1997) až 2865. Je veriaci ten, čo všetky tie články pozná? Takého katolíka asi ani nenájdeme. Encyklopédie nie sú na to, aby sme sa ich výroky učili naspamäť. Slúžia na to, aby sme ich mali poruke, keď si niečo potrebujeme overiť. Pritom platí, že časom sa niektoré výroky aj menia, vylepšujú, aktualizujú tak, ako sa mení naše poznanie a chápanie.

Katechizmus je knihou učenia cirkvi. Ale to učenie a najmä život cirkvi sú omnoho väčšie. Katechizmus je v takom vzťahu k cirkvi ako učebnica slovenskej gramatiky k slovenskej literatúre, vlastne nielen k literatúre, ale k našej reči celkove. Ak by sme gramatiku nemali, ťažko by sme si rozumeli. Vidno to dnes na písaní mailov a sms-správ. Mnohí ľudia nepoužívajú znamienka, typické pre našu gramatiku, a neskontrolujú si ani text, ktorý napísali, a adresát má potom často problém porozumieť správe, ktorú dostal. Gramatika je potrebná, katechizmus, náuka cirkvi sú potrebné, ale v kresťanstve je najdôležitejšie niečo iné. To, čo sa ani nedá dať do presných pravidiel. Najdôležitejší v kresťanstve je totiž vzťah s Ježišom. Vnútorný, osobný, život určujúci vzťah.

V dnešnom úryvku evanjelia si všimnime, čo presne Ježiš pri povolaní učeníkov povedal. Nepovedal, poďte sa niečo naučiť. Povedal: Poďte za mnou. Ježišovi učeníci nemali nasledovať nejaké učenie, nejakú filozofiu a teológiu, ale osobu, mali si vytvoriť osobný vzťah s Ježišom. Veriť v Boha ako kresťan, byť kresťanom, potom znamená nechať sa osloviť Ježišom, byť z neho nadšený, z jeho myslenia a konania, ísť jeho cestou a po nej kráčať k plnosti a radosti života.

V súčasnosti, keď sa v našej cirkvi rieši nejaký problém, často sa ozvú niektorí ľudia a pýtajú sa: Je to katolícke, je to podľa náuky cirkvi? Pýtať sa máme inak: Dostane nás to bližšie k Ježišovi, vstúpime s ním do lepšieho vzťahu? Aj preto, aby sme sa naozaj stali „rybármi ľudí“? Tak ako Ježiš, ktorý bol rybárom, pastierom, priateľom ľudí, a to najmä nešťastných, problémových, zranených, hriešnych... Takých ľudí je veľa, preto nestačí jeden rybár. Preto Ježiš povolal Šimona a jeho partiu, a preto volá aj nás. Pápež František hovorí, že celá cirkev, my všetci, sme cirkev povolaných, aby sme sa ľuďom a svetu venovali ako Ježiš. Niektorí naši katolíci sa nazdávajú, že rybačka sa začína vyučovaním katechizmu. Rybačka sa však môže začať len nadviazaním priateľstva, osobným vzťahom, úprimným záujmom o druhého. Poučovanie môže prísť potom. Ak je najprv poučovanie, k priateľstvu nikdy nemusí dôjsť.

V ostatných týždňoch prebieha v cirkvi zvláštna diskusia o požehnávaní tzv. neregulárnych párov. To sú ľudia, čo žijú spolu bez úradného sobáša. V súčasnosti je takých ľudí veľmi veľa. Pápež František dňa 18. 12. 2023 podpísal deklaráciu, ktorá odporúča týchto ľudí hľadať, spriateliť sa s nimi a požehnať ich. Niektorí naši katolíci, dokonca biskupi, protestujú. Hovoria: Najprv ich treba poučiť. Povedať im, že sú hriešni, až potom každého osve požehnať.

Čo pokladáme za najdôležitejšie? Veriť v Boha. Veríme v Boha ako Ježiš? Poprosme ho, aby nám to ukázal, aby nám to zjavil zvnútra, aby sme s ním vstúpili do vzťahu. Potom budeme požehnaní a sami dokážeme prinášať požehnanie.