Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homilia - 1. 5. 2008

Nanebovstúpenie Pána
Sk 1, 1 - 11
Ef 1, 17 - 23
Autor: Viliam Arbet
Milí priatelia.

V cirkevnom roku slávime dva sviatky, ktoré rámcujú pozemskú existenciu Krista: Vianoce - sviatok Kristovho príchodu na svet - a dnešný sviatok Nanebovstúpenia Pána, ktorý hovorí o Ježišovej rozlúčke so svetom. Na Vianoce nás pripravuje advent, v ktorom si pripomíname očakávanie lepšieho sveta; nanebovstúpeniu predchádza veľkonočné obdobie, ktoré nás posúva k väčšej dospelosti podieľajúcej sa na formovaní toho lepšieho sveta.

Ako deti sme si nanebovstúpenie predstavovali ako odchod, počas ktorého sa Kristus na oblaku čoraz viac vzďaľoval a zmenšoval. Dnes už nebo chápeme nie ako miesto božských síl, ale skôr ako chladný a netečný vesmír. Naša obrazná predstavivosť, ktorá potrebuje myslieť miestne, nám ponúka ďalej obraz, že Kristus je kdesi v tom vesmíre schovaný a na konci časov sa znovu zjaví, aby ukončil dejiny nášho sveta i vesmíru. No dnešný sviatok nemôžeme vytrhnúť zo súvisu s ostatnými udalosťami Ježišovho života, ani z celkových dejín spásy. Nemôžeme ho ani vytrhnúť z nášho poznania o svete a o vesmíre. Možno je to niekomu ľúto, no môže to byť aj príležitosť na očistenie a pretvorenie našej viery smerom k väčšej dospelosti.

Poodíďme od našej predstavy konca sveta spojenej s Kristovým triumfom k zatiaľ neukončenej obnove tváre sveta. Očisťujme si naše predstavy o viere a nechajme v duchu najdôležitejšieho v kresťanstve vieru pohýnať náš praktický život. Napomáhajme k lepšiemu vo svete tým, čo vieme a vládzeme konať.

A hľadajme, ako sa vyvarovať podceňovaniu sveta, ku ktorému my kresťania máme sklon, pretože svet pre nás predstavuje niečo, čo je v opozícii voči Kristovi. Ale svet stojí proti Kristovi len vtedy, keď odmieta jeho pohľad. A ani vtedy Boh svet, svoje stvorenie, nezavrhuje. Aj v tomto svete sa môže presadiť božie cez nás ľudí cez ktorúkoľvek udalosť.

Ježišov život rámcovaný jeho narodením a rozlúčkou s apoštolmi poznamenal dejiny nášho sveta. Svet po Kristovi neostal ten istý. Od nás kresťanov sa očakáva, že sa pokúsime o niečo podobné. Veď Kristus ostáva vo svete prítomný aj po svojej rozlúčke s apoštolmi.

arbet.viliam@orangemail.sk