Z dnešného evanjelia počúvame od Ježiša niečo veľmi podobné. Podľa Markovho textu chcel byť Ježiš so svojimi učeníkmi sám, lebo po opakovaných nedorozumeniach, ktoré zažili, potreboval učeníkom viaceré témy vysvetliť. Ježiš sa venoval ústrednej otázke: Ako si predstavujú Mesiáša, alebo, ako si predstavujú Božie víťazstvo vo svete? Azda to víťazstvo príde, keď takpovediac obsadíme hrad, keď získame moc vo svete? Ako málo rozumeli učeníci Ježišovi, dosvedčuje ich odpoveď na otázku, o čom sa rozprávali, o čom sa dokonca pohádali: „Kto z nich je väčší.“ Ježiš nepovedal, že sa o tom nemôžu rozprávať, ale nech sa snažia byť väčší či prví na základe služby, poslúženia, užitočnosti. Zdôraznil im to na názornom príklade, na dieťati, ktoré objal a povedal: Kto s láskou prijíma takéto dieťa, mňa prijíma a stáva sa tak prvým alebo najväčším človekom.
Zdá sa to byť jasné a pochopiteľné, ale ako vieme zo skúsenosti, nie je to také ľahké. Na svet okolo seba (niekedy aj na vlastnú rodinu) môžeme sa dívať ako na neusporiadaný priestor, ako na rozhádzanú izbu, ktorú treba dať do poriadku. Môžeme prví vziať do ruky metlu či vysávač a začať. Ale niekedy, najmä v zložitejších situáciách, keď nejde o jednu izbu, jeden byt, ale o širšiu spoločnosť, potrebné je všetko si aj premyslieť, zorganizovať a rozdeliť úlohy. Navyše, pri takom upratovaní môže sa ukázať iný problém. Možno zistíme, že ten, kto dáva príkazy, nechce až tak upratovať, ale že chce najmä rozkazovať, iných ovládať a využiť. Samozrejme, niekedy aj príkaz, ba aj trest môžu byť službou, podobne ako operácia, pri ktorej chirurg odstráni nejaký orgán, aby pacientovi zachránil život. Ťažko však uveríme lekárovi, ktorý nám ide odrezať nohu, že nám chce dobre, ak by nám najprv vynadal, že sme si sami ochorenie privodili.
Pohľad na svet ako na rozhádzanú izbu, ako na svet v neporiadku, na svet hriešny, je pomerne častý v náboženstve. Ako zo sveta odstrániť hriech, ako dať svet do poriadku? Niektorí kresťania žijú v predstave, že dobré by bolo získať moc a ľuďom nariadiť zachovávanie Božích prikázaní. Podľa dnešného úryvku z Knihy Múdrosti spravodlivý človek bojuje za spravodlivosť tým, že sa stavia na odpor mocným, vyčíta prestupovanie zákona a zradu morálky. Naviac, je ochotný aj trpieť za svoje presvedčenie. Sv. písmo však nehovorí, že spravodlivý človek bojuje proti hriechu tým, že iných uráža, že ich podceňuje či vyhráža sa im. „Syn človeka (Mesiáš) ide a počíta s tým, že ho zabijú“, povie Ježiš. Potom „vstane z mŕtvych“.
Máme teda ísť, nebyť pasívni, nemlčať. Ako Ježišovi učeníci máme pred svetom dávať svedectvo. K tomu svedectvu patrí, že kritizujeme mocných a zároveň objímame slabých. Nie náhodou Ježiš ukázal na jedno dieťa a zároveň ho objal. Nechránený, zraniteľný človek potrebuje objatie a ochranu. Pápež František to povedal v Bratislave: „Aká krásna je cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije vo vnútri. Žiť vo vnútri značí zdieľať, kráčať spolu, prijímať otázky a očakávania ľudí.“
Viacero ľudí na Slovensku sa pohoršovalo nad tým, že
pápež navštívil aj sídlisko Luník v Košiciach a pýtali sa, či sa tým
niečo zmení. Iní sa pohoršovali nad priateľským správaním pápeža k pani
prezidentke. Ona, samozrejme, nie je chudobná, má aj istú moc, ale – pamätáme
si – v očiach niektorých katolíkov je najmä hriešna. Ďalší sa pohoršovali
nad láskavosťou pápeža voči bývalému arcibiskupovi. Prečo musel prísť starý
pápež, aby nám ukázal cirkev, ktorá sa vie priateľsky správať ku každému? Ak
niekde, ak niektorí sme takou priateľskou (nie naivnou, ale naozaj priateľskou),
sprevádzajúcou cirkvou aj bez pápežovej návštevy, tak vďaka a Pán Boh
zaplať. Ak ale nie sme, tak je tu nádej na zmenu. Lebo takéto udalosti,
kontakty, návštevy nie sú o tom, že sa hneď zmení Luník, že sa zmení
politika alebo situácia odvrhnutého arcibiskupa. Pohľad na situácie iných,
najmä odsudzovaných a ponižovaných, však má a môže zmeniť nás.
Vtedy sa nás dotkne skúsenosť a trápenie iných, tých chudobnejších, trpiacich a okrajových. A vďaka prijatiu tejto skúsenosti objavíme v sebe zdroje pochopenia, o ktorých sme netušili, a začneme konať služby, ktoré sme neplánovali. Nech nám v tom Boh pomáha a všetci ľudia, ktorí majú úprimné a otvorené srdce!