Celá sv. omša tu:
Pozrel som si včerajšie hlavné denníky, čo píšu o veľkonočných sviatkoch. Bolo v nich niečo o ľudových zvykoch a rodinných jedlách, a tiež niečo o prežívaní sviatkov v čase núdzového stavu. Z náboženského pohľadu nič. Len v jedných novinách autor citoval etnológa, odborníka na ľudovú kultúru, že „základ Veľkej noci spočíva v tajomstve zmŕtvychvstania a ak by ho nebolo, tieto sviatky zaniknú“. Médiá odrážajú pokračujúcu sekularizáciu spoločnosti; náboženstvo, presnejšie cirkev, nedokáže za tohto stavu chod spoločnosti účinnejšie ovplyvniť.
„Základ Veľkej noci spočíva v tajomstve zmŕtvychvstania, ak by ho nebolo, sviatky zaniknú,“ hovorí odborník na kultúru. Ako odborník na náboženstvo dodávam, že na sviatkoch záleží potiaľ, kým dokážu aktualizovať, čo oslavujú. V prípade Veľkej noci aktualizovať zmŕtvychvstanie. Prvý liturgický text zo Sv. písma dnes prináša svedectvo o tom, ako Ježišovo zmŕtvychvstanie aktualizoval apoštol Peter. Jeho reč bola odpoveďou na privítanie rímskym dôstojníkom Kornéliom, ktorý pozval Petra do svojho domu.
Ako sa možno dočítať v 10. kap. Skutkov apoštolov, Kornélius i Peter zažili zvláštne zjavenia, ktoré ich pohli k tomu, aby sa stretli. Udalosť sa odohrala v r. 34, asi štyri roky po Ježišovej smrti. Peter sa stretol s človekom, ktorý pochádzal z pohanského prostredia. Na základe niekoľkých poznámok sa dá usúdiť, že Kornélius sympatizoval so židovským náboženstvom, ale nebol doň začlenený. V Petrovi stretol človeka, ktorý v rámci židovstva razil novú cestu. Peter svoje židovské zázemie spomenul len ako prostredie, do ktorého Boh prehovoril skrze Ježiša Krista. Ježiša v dome Kornélia predstavil ako Božieho posla, ktorý kade chodil, dobre robil a uzdravoval. Seba a svojich sprievodcov predstavil ako svedkov Ježišovho pôsobenia, jeho smrti a zmŕtvychvstania. Zaujímavá je poznámka, že svedkami zmŕtvychvstania sa stali tým, že „s ním spoločne jedli a pili po jeho zmŕtvychvstaní“ (Sk 10,41). Podelenie sa o túto skúsenosť Peter označil za Boží príkaz a za obsah tohto ohlasovania označil Ježišovu úlohu byť sudcom živých i mŕtvych. Výsledok Petrovej reči bol nečakaný. Prítomní pohania boli nadšení, chválili Boha a dali sa pokrstiť.
Nevieme, nakoľko je správa zo Skutkov apoštolov presná vo všetkých detailoch. Isté je, že v tej dobe sa prví pohania dávali krstiť a Kornélius je pokladaný za vôbec prvého spomedzi nich (dovtedy boli kresťanmi iba Židia). Petrova reč je zaznamenaná v skratke, v hlavných bodoch. Ak túto správu prijmeme za vzor pri našej reči o Ježišovom zmŕtvychvstaní, vidíme, že začať treba pri svedectve o konaní dobra. O Kornéliovi sme čítali, že sa pravidelne modlil a chudobným dával štedré dary. Na vojaka to nebolo celkom bežné. Peter mu predstavil Ježiša ako toho, ktorý konal dobro v spojení s Bohom, ktorý pomáhal, liečil a oslobodzoval z moci diabla. To muselo byť Kornéliovi sympatické. Potom dostal od Petra prekvapujúcu informáciu, že predstavitelia úradného židovstva Ježiša odmietli a dali ho zabiť. O to bolo dôležitejšie povedať, prečo Peter tohto Ježiša teraz ohlasuje. Peter neargumentuje prázdnym hrobom, uvedie však dve zaujímavé skutočnosti. Jedna sa týka osobnej skúsenosti: s Ježišom po zmŕtvychvstaní jedli a pili. Druhá sa týka novej Ježišovej pozície: stal sa sudcom živých a mŕtvych.
Petrovo konanie môže byť pre nás vzorom, ako máme dnes sláviť (a
zažiť) Ježišovo zmŕtvychvstanie. Najľahšou sa môže zdať reč o Ježišových
dobrých skutkoch. Ale nestačí hovoriť. Nadšenie vzbudíme až vtedy, keď budeme
v Ježišovom mene slúžiť a liečiť, a tiež vyslobodzovať ľudí zo
súčasných posadnutostí a závislostí (od tých drogových až po mediálne
a politické). Nemusíme si to predstavovať zázračne, ale v každom
prípade ako jasne uzdravujúce a posilňujúce konanie. Druhý vzor je Ježišov
konflikt uprostred vlastného náboženstva. Tam, kde dnes – podobne ako kedysi
v židovstve – hovoria za nás farizeji a zákonníci a kde sa
namiesto oslavy Boha utápame vo vyprázdnenom kulte bez iskry, nesmieme sa báť
ísť do sporu o pravú úctu Boha. Asi najťažšie si vieme predstaviť, čo
znamená „jesť a piť s Ježišom po jeho zmŕtvychvstaní“. Františkánsky
kňaz a učiteľ spirituality Richard Rohr vo svojej knihe Univerzálny
Kristus cituje svojho profesora teológie, ktorý sa vyjadril, že „ak by pred
Ježišovým hrobom bola nainštalovaná videokamera, nezachytila by osamelého muža
vynárajúceho sa z hrobu, ale lúče svetla, šíriace sa na všetky strany“.
(B&P, Brno 2020, 181.)
Priznajme si, že o Ježišovom zmŕtvychvstaní máme dosť pomýlené predstavy. Ježiš sa ale nevrátil do sveta ako oživený človek, ani ako zjavujúci sa duch, ani ako človek, čo prekonal tzv. klinickú smrť. Ježiš je premenený. Richard Rohr povie: „Ohraničené telo Ježišovo sa premenilo na všadeprítomné Kristovo svetlo. Ježiš sa stal univerzálnym Kristom.“ Je univerzálne telesne prítomný. Preto ho môže v podobe záhradníka stretnúť Mária Magdaléna alebo v podobe neznámeho pútnika učeníci idúci do Emauz. Aby sa stretnutie podarilo, nemusíme nič zvláštne robiť. Stačí, že nás oslovilo evanjelium. Kristus sám nás potom cez niekoho osloví, a my spoznáme, že nás oslovuje a s nami počíta Láska. Tá, o ktorej Peter povie, že aj súdi. Ale celkom inak ako farizeji a zákonníci. Spoznáme to podľa toho, že nám Ježišov súd odníme smútok a obdarí nás radosťou. Celej našej farnosti a všetkým našim priateľom a blízkym prajem bohatú skúsenosť pravej veľkonočnej radosti.