Kto sa v tom má vyznať? Niekto z nás by možno rád povedal, že sa ho to netýka, že si len chce veriť svoje a podľa toho žiť. Aby sme si to takto neuľahčili, položím otázku inak: Hlásiš sa k Ježišovi alebo ku Kajfášovi? Hlásiš sa k evanjeliu alebo k zákonu? Keď čítame o Ježišových veľkonočných zjaveniach, vidíme, že odpoveď na tieto otázky nebola ani pre Ježišových priateľov ľahká. Jeho smrť im priniesla smútok a bolesť a dnešné čítanie z Lukášovho evanjelia dodáva, že spôsobila aj zmätok a strach. Dvaja učeníci, ktorých poznáme pod menom emauzskí, vrátili sa medzi apoštolov a rozprávali im o svojom zážitku so vzkrieseným Ježišom. Počas tohto rozprávania zjavil sa sám Ježiš, ale ostatní ho tak nevideli. Zostali vo svojom zmätku a strachu. Vzkriesený Ježiš ich musel presviedčať. Vyzýva ich, aby sa prestali báť a pozreli na jeho telo a dotkli sa ho. Dokonca ich žiada, aby spolu jedli. Počas zjavenia sa pomocou odkazov zo Starého zákona zopakuje Ježišovo vysvetlenie, prečo musel trpieť. Na záver sa nespomína, že apoštoli uverili, ale zdôrazní sa ich poslanie: majú byť hlásateľmi pokánia a svedkami odpustenia hriechov pre všetky národy.
Z nášho pohľadu sa apoštoli stali týmito hlásateľmi a svedkami, lebo sa im zjavil vzkriesený Ježiš. Pri pozornom premýšľaní o Ježišovom zjavení však táto predstava nesedí. Počas zjavenia učeníci zostávajú zmätení a neistí. Napriek tomu dostanú poverenie. Ich úloha má dve časti. Majú hlásať pokánie a byť svedkami odpustenia. Oni sami až na základe hlbšieho pochopenia Sv. písma a vlastných skúseností robia pokánie. Prestávajú si spájať Božie konanie s mocou a zákonom, ale s ochotou obetovať sa a slúžiť trpiacim. Pokánie, ktoré ohlasujú, nie je v prvom rade pokánie, ktoré by prekonávalo bežné ľudské slabosti. Toto pokánie spočíva v tom, že ľudia prestávajú vidieť Boha za stolcom Kajfáša, ale vidia ho za Ježišovým krížom. Nevidia Boha ako toho, čo sa ponáhľa do chrámu a obchádza chudáka, ale ako Samaritána, ktorý sa k chudákovi skláňa a obväzuje mu rany. Nevidia Boha, ako spolu s farizejmi a zákonníkmi drží v ruke kameň, aby ho hodil po hriešnikovi, ale vidia ho, ako sám pred tým kameňom hriešnika bráni. Takéto pokánie idú ohlasovať v mene vzkrieseného Ježiša jeho učeníci. Keď to začnú hlásať a žiť, stanú sa jeho svedkami.
Povedali sme si to už pred týždňom. Ježišovo vzkriesenie sa neudialo ako v divadle, kde na scéne zomrie herec, potom padne opona, a keď sa opäť zdvihne, herec stojí živý na javisku a ľudia mu tlieskajú za predvedený výkon. Ak zostaneme u príkladu s divadlom, Ježišovo vzkriesenie sa dá predstaviť skôr tak, že divák je tak zasiahnutý tým, čo zažil, že odchádza domov premenený a sám začne konať ako postava, ktorou bol uchvátený. Že nesníva a nežije v ilúziách, spoznáva podľa toho, že ľudia okolo neho sú (aj vďaka nemu) premieňaní a oslobodzovaní; najmä od strachu a zmätku smerom k dôvere v Boha i seba.
Podľa pápeža Františka má rozlišovanie na konzervatívnych a moderných malú výpovednú hodnotu. V cirkvi odporúča rozlišovať správanie klerikálne alebo evanjeliové, zamerané na seba alebo na druhého. Buď je cirkev ohlasujúca, živá, idúca na periférie spoločnosti a počúvajúca Božie slovo tak, že je ním premieňaná, alebo je chorá a do seba zahľadená. Kde je vzkriesený Kristus spoznáme pomerne jednoducho – podľa radosti, pokoja, odpustenia a uzdravenia telesného, psychického, duchovného. V chorvátskych novinách, ktoré chodia pravidelne do kostola v Dev. N. Vsi, som si všimol veľkonočný príhovor biskupa Egidija Živkoviča z Eisenstadtu. Jeho príhovor má nadpis: Pet ljet papa Franjo ili Crikva nije insider-klub (päť rokov pápeža F. alebo cirkev nie je klub vyvolených; Glasnik, Željezno 1. 4. 2018, 4-5.). Vo svojej reči použil príklad zo známej katastrofy lode Titanic. Dnešnú cirkev prirovnal k pasažierom, ktorí prežili potopenie lode a usadili sa v záchrannom člne. Vidia, ako sa druhí topia, ale oni diskutujú o tom, akou farbou budú v ďalšom roku lakovať svoje záchranné člny...
Diskusia, kto je
konzervatívny alebo moderný, má naozaj slabú hodnotu. Dajme si radšej otázku: Čo
nás priblíži vzkriesenému Ježišovi, čo nám dá zažiť jeho vzkriesenie? Garantujem,
že ten a tá, kto sa takto pýta, ešte dnes dostane aj radostnú a jasnú
odpoveď.