Dnešné čítania zo Sv. Písma nás navádzajú, ako do tejto drámy vstúpiť. Pri čítaní o stvorení sveta sme prežívali, o čom je náš svet, svet prírody i ľudí. Pri čítaní o Abrahámovi sme prežívali, kým je pre nás Boh, kým sú nám vlastné deti a ako vnímame aj seba samých. Pri čítaní o prechode Izraelitov cez more sme prežívali naše vlastné prechody z temnôt do slobody, ktoré sú možné len pod podmienkou, že sme ochotní vstúpiť do rozbúrených vôd nášho osobného i spoločenského života. V čítaní z Nového zákona nás najskôr apoštol Pavol vyzýva doslova zomrieť s Kristom, aby sme s ním vstali z mŕtvych. V evanjeliu vystupuje na scénu akýsi mladík či anjel, ktorý v pozícii moderátora vysvetľuje: Nebojte sa, Ježiš vstal z mŕtvych... Zároveň poveruje ženy úlohou oznámiť to Ježišovým učeníkom.
Biblické čítania
nemôžeme počúvať ako minulosť. Majú v nás vyvolať viaceré otázky. Najmä,
čo to znamená pre nás dnes. O chvíľu si pripomenieme náš krst. Krst vnímaný
len ako obrad, sväté znamenie, zostane tiež iba kulisa. Krst, pokrstenie, naše
kresťanstvo však znamená vstup do drámy Ježišovho života, jeho smrti
a vzkriesenia. Keď som včera sledoval prenos krížovej cesty z rímskeho
Kolosea, videl som kulisy antického Ríma a starodávnej rímskej cirkvi. Tie
kulisy boli len pozadím pre dej, krížovú cestu, ktorá sa tam konala. Obsah krížovej
cesty pripravili tento rok mladí ľudia z Ríma. Po skončení prenosu
z Kolosea dávali v televízii americký film o mladom mužovi
z bohatej rodiny, ktorý úspešne ukončil vysokú školu a mal pokračovať
v štúdiu na inej prestížnej škole. On sa však rozhodol radikálne rozísť so
štýlom života svojich rodičov. Nezanechal o sebe žiadnu správu; peniaze,
ktoré mal, venoval charite, zbavil sa aj auta, a úplne nezabezpečený vydal
sa peši krajinou. Postupne sa odkrývalo pozadie jeho rodinného zázemia
a jeho túžba žiť úprimne a čisto v prírode. Neviem, ako jeho
príbeh skončil, film pokračoval neskoro do noci. Uvedomil som si však, že ak
svoje kresťanstvo nebudeme prežívať radikálne, ako istú formu rozchodu so
zabezpečeným spôsobom života, s ideálom úspešných kariér a majetkov
a nadväzujúcich bojov o ekonomickú a politickú moc, alebo naopak
zostaneme zalezení do malých náboženských ulít bez zodpovednosti za svet, nikdy
nepochopíme zmysel svojho kresťanstva a nezažijeme na sebe Ježišovo
vzkriesenie.
Film o rozchode toho mladého muža s jeho dovtedajším životom sa volal Útek do divočiny. Veľká noc sa po hebrejsky nazýva pesach, teda prechod, exodus čiže útek. Asi väčšina z nás neodíde na púšť alebo do pralesa. Odíďme však naozaj a úprimne zo všetkého, čo v nás, spoločnosti i cirkvi je dusiace, falošné a zotročujúce! Len vtedy nám naše zriekam sa a verím, ktoré o chvíľu vyslovíme pri obnove krstných sľubov, prinesie radosť, slobodu a vzkriesenie.