Hľadáme znamenia, ktoré svedčia o lepšom živote, o lepšej ceste a lepšom dni. Ježiš Kristus je toto znamenie. On nám ukazuje to lepšie, čo nám Boh ponúka. Táto istota má naplniť všetku prázdnotu, každé ohrozenie, zbaviť nás všetkých starostí, lebo vieme a spoznáme: Boh prichádza k nám, Boh je s nami, Boh nás nenechá samých, keď k nemu voláme, a neopustí nás, keď ho my neopustíme; Boh je vernosť, sám sebe nemôže byť neverný.
Ježišove slovo to je príbeh a skutok. Evanjelista Marek nám nepovie nič o Ježišovej kázni v Kafarnaume, on opisuje jej účinok: Všetci žasli (Mk 1,21-27). Ježišovi poslucháči cítia moc jeho reči, ale neveria. Boh vo svojom Synovi Ježišovi zjaví svoju moc. Ľudia, ktorí sú toho svedkami, nič nechápu, ani reč, ani obrazy. Je to tragické a zastrašujúce. Ježiš odhalí svoju podstatu, naznačuje svoju cestu k spáse ľudí a práve jeho najbližší ho nechápu. Nečistí duchovia ho spoznajú ako Svätého Božieho. Poslúchnu jeho príkaz, ale ich poslušnosť je únik do temna. Poslušnosť viery je návrat k svetlu, účasť na Božej pravde a svätosti. Ježiš je Pán. Boh je svetlo a život. To je posolstvo dnešného evanjelia.
Čo sa Vás dotklo pri jeho počúvaní? Ježišova moc, výkriky nečistého ducha? To mimoriadne, na čo nie sme zvyknutí? Keby sa dnes také niečo stalo, bolo by to omnoho vzrušujúcejšie ako známe televízne novely. Aj ľudia vtedy sa divili, keď počuli nové učenie, ohlasované s plnou mocou. Bolo to iné ako to, čo kázali učitelia zákona. Nad touto vetou sa musíme zastaviť. Táto veta je najdôležitejšia z dnešného evanjelia, lebo je kľúčom k celému príbehu. Nezaujíma ju to diabolské, ale božské. Táto veta nám chce povedať, že Ježišovo učenie v nás vzbudzuje pocit víťazstva. Všetko brzdiace, všetko nečisté, čo doteraz stálo na ceste stretnutia s Bohom, bude definitívne premožené. Ježišovo slovo prednesené s mocou sa stane skutkom, poslednou vzpruhou, ktorá človeka na ceste do Božieho kráľovstva dá do pohybu.
Všetko začalo Ježišovým účinkovaním v Galilei. Evanjelista Marek svedčí o tom, že Boh v tomto Ježišovi zjavil svoju vôľu zachrániť ľudstvo. Ježiš je prisľúbený Mesiáš, Boží Syn. Porazí zlo, moc satana, jeho pomocníkov diablov. A prečo to ľudia nechápali? Lebo v Ježišovej osobe sa Božia moc zjavila v ľudskej poníženosti. Ľud, túžiaci po moci, sláve, bohatstve, nechápal toto veľké tajomstvo. Jediný správny postoj dnešného veriaceho kresťana je bezpodmienečná viera, že na Vianoce oslavujeme príchod Božieho Syna. Boh sa stal človekom.
Byť kresťanom
nie je žiadna idyla, je to viera, nezištnosť, ochota slúžiť, odvaha k životu v
nasledovaní Krista. Marek chce posilniť našu vieru, povzbudiť nás k
neprestajnej vernosti Ježišovi. Kríž nás udržuje v bdelosti. Bez kríža sú
kresťania nezaujímaví, nehodní dôvery, neškodní v tomto našom neľudskom svete.
Bez kríža môžeme driemajúc zakrnieť. Stráca sa explozívna sila viery v Boha.
Otcovo srdce krváca v Synovom. Ježišovi poslucháči v Kafarnaume nechápali ešte
nič z veľkého tajomstva Božej lásky k nám. Práve to je tragické. Preto prosme s
otcom posadnutého chlapca (tiež z príbehu Markovho evanjelia): Pane, verím, pomôž mojej malej viere
(Marek 9, 24).