Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Prečo jedni veria a druhí nie?

Autor: Timotej Masár SJ; Slovo do ticha, streda 15. týždňa cez rok, Bratislava, 19. 07. 2017.

Možno ste si túto otázku položili aj Vy. Tu je napríklad nábožná matka, každý deň ide na svätú omšu, počúva Božie slovo, prijíma Krista a žije podľa Božích prikázaní. Jej syn ale evanjelium považuje za niečo plané a prekonané. Obidvaja žijú pod jednou strechou, sedia spoločne pri tom istom stole. A predsa ich delia svety. Prečo jedni veria v Krista a druhí nie?

Táto otázka zamestnávala už prvých kresťanov. Odpoveď našli v Ježišových slovách. Matúš nám ju dáva v dnešnom evanjeliu. Nie je ľahko pochopiteľná. Na jednej strane je v nej reč o vzdelaných a múdrych, na druhej o prostých, nedospelých. Vzdelaným a múdrym to Pán skryl. Prečo asi? Učitelia zákona a farizeji si mysleli, že ich veľké vedomosti im stačia na to, aby mohli vysvetliť všetky Božie tajomstvá. Učenie o múdrosti, ktoré sa už v Starom zákone vzťahuje na Ježiša, Božieho Syna, odmietli. Tým odmietli aj toho, ktorý mu všetko odovzdal – Otca. Preto im Ježiš hovorí: Nik nepozná Syna iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Bola to namyslenosť vzdelaných, múdrych, ktorá im stála v ceste, aby v Synovi poznali Otca, ktorý ho poslal a všetko mu odovzdal (Mt 11,27). Keď vyvraždili prorokov, zabili  aj Syna.  

Ajhľa človek, pozri na kríž. Väčšie zjavenie Božej lásky ako Ježiš na kríži nejestvuje. To je najväčší a najneuveriteľnejší príbeh lásky. Boh tak miloval svet a každého jedného, každú jednu z nás, že dal za nás svojho Syna. Slovo: Kto vidí mňa, vidí Otca (Ján 14,9) platí pre všetko, čo povedal a konal Ježiš, a platí o to viac, keď Ježiša vidíme krvácať na kríži. Celým svojím životom a smrťou zjavil Ježiš Kristus bezpodmienečnú lásku, bezhraničné milosrdenstvo svojho Otca na nebesiach. Ježišov kríž je vrchol zjavenia srdca nebeského Otca. Otcovo srdce krváca z lásky k nám. Kto vidí mňa, vidí Otca. Najvýraznejšia jednota medzi Otcom a Synom sa prejavila na Golgote. Žiaden človek by nemohol uveriť, že Boh je plný milosrdenstva, žiaden človek by sa neodvážil takto o Božej láske čo len uvažovať, nieto ešte hovoriť, keby sa Boh sám nebol takto zjavil. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. (Ján 1, 18)

Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som Vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu poznáte: Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj Otca. Kto vidí mňa, vidí Otca. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte (Ján 14, 1n).

Prečo jedni veria v Krista a druhí nie? Možno ste si túto otázku položili aj Vy. Kto chce veriť v evanjelium Ježiša Krista, musí skloniť chrbát, aby mohol k Bohu vystrieť svoje prázdne ruky. To ale nezávisí od inteligencie, ani od vzdelania, ani od hodnosti alebo postavenia. Tu ide o vnútorný postoj človeka; je nevyhnutný pre toho, kto chce veriť. A niečo neuveriteľné sa stane, ak sa vydáte na cestu s Kristom, v rukách s ničím okrem seba. Skúste to, zázraku ako vtákovi potichu vystrieť ruku, nech sa stane.