Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 29.6.2017

Sv. Peter a Pavol, apoštoli
Mt 16,13-19
Autor: Karol Moravčík
Medzi kresťanmi, zvlášť medzi katolíkmi, sa Rím pokladá za akési hlavné mesto celého kresťanstva. Či kresťania potrebujú nejaké hlavné mesto, je iná otázka, ale isté je, že biskup mesta Ríma stal sa v priebehu dejín dôležitou osobou a spolu so svojimi úradmi predstavuje pre cirkev niečo podobné ako ústavný súd pre štát – poslednú rozhodujúci inštanciu. Keď sa kedysi išlo do Ríma, hovorilo sa, že sa ide ad pedes apostolorum, teda k nohám apoštolov. Tým sa myslelo, že sa putuje k hrobom apoštolov Petra a Pavla, a to preto, aby sa išlo aj v ich stopách. Dnes, keď slávime ich sviatok, sa o nich pri bohoslužbe hovorí ako o sprostredkovateľoch kresťanskej viery. Jedna naša otázka môže byť, ako sa Peter a Pavol stali tými sprostredkovateľmi, a druhá, ako to súvisí s Rímom.

Oslovenie, na ktoré odpovedáme vierou, prichádza vždy od Boha. V kresťanskej viere je osobitným nositeľom Božieho oslovenia Ježiš. On však nepôsobí ako jediný múdry a osvietený. Ježišovi vždy išlo o spoluprácu, spoluúčasť na tvorbe Božieho kráľovstva. Všetci doňho pokrstení, jemu zasvätení, máme byť jeho spolupracovníkmi. Spomedzi všetkých sú najznámejší dvaja: Peter a Pavol.

Peter pochádzal z Galilei, pôvodne sa volal Šimon a bol predákom väčšej skupiny mužov, ktorí sa živili rybolovom. V evanjeliách je o Petrovi dosť zmienok, spomína sa jeho šikovnosť, pohotovosť, vodcovské schopnosti, ale aj jeho slabosti. V dnešnom evanjeliu sa spomína Petrovo vyznanie, keď sa aj za ostatných učeníkov vyslovil, že Ježiša považuje za Mesiáša. Peter neskôr viackrát zlyhal a definitívne ho zmenil až vzkriesený Ježiš. Najkrajšie je to vyjadrené v závere Jánovho evanjelia, keď sa Ježiš viackrát Petra pýta: miluješ ma?, a Peter odpovedá: áno, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.

Podľa zachovaných svedectiev Peter získal veľa Židov pre vieru v Ježiša ako Mesiáša. Osloviť niekoho však dokázal až po tom, ako sa stal hodným svojho premenovania na Petra čiže skalu. Tým sa nemyslí, že Peter bol vždy jasný a neochvejný, ale že sa mal stať oporou viery aj pre ostatných. Nie tak, že by ostatných kontroloval, ale že Boha vedel vždy nanovo počúvať a jeho odkaz sprostredkovať. Nevieme, prečo sa „na staré kolená“ rozhodol ísť do hlavného mesta, do Ríma. Možno predpokladať, že tam šiel najmä kvôli početnej židovskej komunite, ktorá v Ríme žila, a aby pomohol riešiť spory o Ježiša medzi kresťanskými a nekresťanskými Židmi. Peter ani Pavol neboli zakladateľmi kresťanskej cirkvi v Ríme. Tá vznikla 20-30 rokov prv, ako do Ríma prišli. Peter zomrel r. 67 za divokého prenasledovania kresťanov, ktoré vyvolal cisár Nero.

Pavlovo povolanie stať sa apoštolom, je v niečom ešte zvláštnejšie ako povolanie Petra. Pavol sa pôvodne volal Šavol a vyrástol v meste Tarzus (medzi dnešným Tureckom a Libanonom). Do Jeruzalema prišiel v mladosti na štúdiá a stal sa horlivým farizejom; v tej súvislosti aj nepriateľom kresťanských Židov. Kresťanom sa stal po osobitnom zjavení vzkrieseného Krista, ktoré ho radikálne zmenilo. A to až tak, že omnoho viac ako Peter a ostatní apoštoli vedel Krista ako záchrancu predstaviť pohanom. V Ríme sa Pavol najprv ocitol ako väzeň (r. 61-63), ale bol zbavený obvinenia. Do Ríma sa vrátil ešte raz, azda v súvislosti s prenasledovaním za Neróna, aby povzbudil rímskych kresťanov. Zdá sa, že úrady si ho rýchlo všimli a odsúdili ako nepolepšiteľného buriča. Mohlo to byť niečo neskôr ako zomrel Peter.

Kresťanskú vieru nešírili len Peter a Pavol, ale na nich dobre vidíme, čo znamená sprostredkovať vieru. Boh ako svojich poslov môže poslať len ľudí, ktorí majú živý záujem o dianie v spoločnosti, záujem o iných ľudí, a najmä ochotných počúvať vždy nanovo, kam nás vedie Boh. Peter a Pavol sa naučili novým spôsobom cez Ježiša čítať a vykladať Starý zákon ako príbeh záchrany pre všetkých ľudí. Zvlášť Pavol sa stal obdivuhodne inovatívny pri priblížení Krista ako všeľudského Mesiáša pohanom.


Mesto Rím dnes nie je pre kresťanov zaujímavým len preto, že v ňom zomreli obaja veľkí apoštoli. Prví kresťania Rím nazývali aj veľkým Babylonom, centrom Antikrista. Predsa cítili, že ak niekde, tam práve tu v centre svetového diania, treba ohlasovať evanjelium. Evanjelium ako radostná záchranná zvesť môže totiž najlepšie zaznieť tam, kde sú problémy najväčšie. Práve v centre diania môže viera podľa Ježiša najlepšie zažiariť ako odpoveď na problémy sveta. Aby sme takú odpoveď mohli dať, musíme však dobre poznať problémy a otázky súčasnosti, a potom vždy nanovo počúvať Boha, ktorý sa nám prihovára ako Petrovi a Pavlovi. A volá aj nás, aby sme sa nezľakli výziev, ktoré nám predkladá, ktoré na nás čakajú.