1 Globálny pochod, bieda hľadajúcich ochranu na balkánskej trase
V roku 2015 prišlo do Európy asi milión utečencov. 362 000 požiadalo o azyl v Nemecku, 85 000 v Rakúsku. V rokoch 2016 a 2017 ráta EÚ s ďalšími 2 miliónmi. Za prvé tri štvrťroky 2016 to bolo v Nemecku 658-tisíc osôb, v celej EÚ 988-tisíc.[1]
Reakcie obyvateľstva v Nemecku a Rakúsku sú rôzne:
· študenti vítajú utečencov na stanici v Mníchove
· demonštrácie proti utečencom
· násilie: horia domy, v ktorých majú byť umiestnení utečenci
· politické hnutia, ktoré sú ostro proti, alebo naopak za, si zvyšujú popularitu
· v postateistických Drážďanoch hnutie PEGIDA volá po záchrane kresťanského Západu
Čo sa má stať s tými, čo už prišli do Európy? Premôžu nás svojím veľkým počtom, cudzosťou ich kultúry a náboženstva? Alebo nás prichádzajúci, čo hľadajú našu ochranu, medzi nimi veľa detí, mladých mužov, rodín i starých ľudí, môžu obohatiť? Pomôžu nám zmierniť hospodárske dôsledky nízkej pôrodnosti? Zvládneme to, alebo to skončí katastrofou?
Základná otázka, ktorú si autor kladie je: Ako sa dá vysvetliť, že tie isté udalosti, ku ktorým majú všetci prístup cez médiá, vyvolávajú také rozličné pocity. Akú úlohu pri tom zohrávajú mnohoraké druhy strachu? Strach u jednotlivých občanov alebo i v celej spoločnosti, ktorej dala veda prímenie: „Spoločnosť strachu“. Nakoniec uvažuje, čo dokáže liečiť tieto mnohoraké druhy strachu s cieľom, pohnúť ľudí s difúznymi strachmi od ich inklinácie k odmietavému postoju smerom k ustarostenému alebo dôverujúcemu postoju.
Metóda sociologického výskumu: Online dotazník: Zúčastnilo sa 3000 ľudi
2 Hnev, Znepokojenie, Dôvera
Utečenci prichádzajú v nespočetnom množstve do Rakúska. Mnohí iba prechádzajú, iní žiadajú o azyl. Vyvoláva to silné emócie. Tieto siahajú od hnevu a zlosti na otvorené hranice cez znepokojenie, či Európa dokáže zvládnuť túto výzvu, až k dôvere, že je to možné, ak všetci budú spoločne pomáhať. V dotazníku sa v prvej otázke autor pýta respondentov, aká emócia je u nich osobne najsilnejšia:
· Hnev
· Znepokojenie
· Dôvera
Východiskom bola podobne položená otázka pri 2 lokálnych voľbách v Rakúsku.[2]
2.1 Zmiešané pocity
Komplexné javy vyvolávajú komplexné emócie. Analýza odpovedí umožnila kategorizovať prevažujúce postoje respondentov do dvoch možností:
· Odmietnutie: Utečencov sa treba všetkými možnými prostriedkami strániť.
· Nasadenie: Utečencom treba pomáhať.
2.2 Postoj a konanie
Autor dokazuje na výsledkoch prieskumu, že postoj veľmi úzko súvisí s konaním. Pýta sa, ako sa jednotlivci angažujú v probléme utečencov: darmi, diskusiami, spoluprácou, alebo naopak dištancovaním sa. Respondenti zapadajú do 3 kategórií:
Úplne angažovaní (u nich hnev: 12%, znepokojenie: 24%, dôvera: 42%)
Darujúci a diskutujúci (u nich hnev: 11%, znepokojenie: 35%, dôvera: 35%)
Neangažovaní (u nich hnev: 77%, znepokojenie: 41%, dôvera: 22%)
3.1 Opcia „Odmietnutie“
Vzor: Viktor Orbán, ostnatý drôt, pevnosť
79% ľudí s pocitom „hnev“ súhlasí s vyhlásením „Maďarský premiér Orbán urobil správnu vec, keď dal na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom postaviť plot z ostnatého drôtu“. Naopak, pre tých s iným základným pocitom, je Orbán istým „obrazom nepriateľa“.
Argumenty pre možnosť „odmietnutie“
· Neprijímať ekonomických utečencov - je ich väčšina a zneužívajú náš sociálny systém (pozn. naši predkovia v ekonomicky bezvýchodiskovej situácii volili emigráciu do Ameriky)
· Islamizácia Európy – ľudia, ktorí volia opciu „odmietnutie“ sa cítia ako kresťania povinní zakročiť proti islamizácii Európy (nevidia pritom protiklad k prikázaniu lásky k blížnemu)
· Migranti prinášajú rôzne nebezpečenstvá -kriminalita, násilie, terorizmus, choroby, mladí muži nebezpeční pre naše ženy
· právny štát je ohrozený utečeneckou politikou – nie sú zabezpečené hranice, štát nechráni svojich vlastných občanov, zaťažuje sa rozpočet na úkor vlastných občanov ohrozených chudobou
Tieto obavy možno sumarizovať dvoma vetami: „Čln je plný“ a „Skončí to katastrofou“.
3.2 Opcia „Nasadenie“
Vzor: Angela Merkel. Heslo: „Zvládneme to!“
Vyššie uvedené argumenty pre odmietnutie nenachádzajú u ľudí s pocitom dôvery žiadny súhlas. Jedinou výnimkou je vrátenie ekonomických migrantov (43% pocit znepokojenia, 19% pocit dôvery).
86% s pocitom dôvery zdôrazňuje, že sú hrdí na svoju cirkev, pretože sa angažuje za jednotlivcov i skupiny utečencov.
· integrácia – nie len pohostinnosť, ale aj konzekventná integrácia prijatých azylantov (reč, ubytovanie, otvorenie pracovného trhu, znovu spojenie rodín)
· spolužitie s utečencami – takmer nikto si neželá úplnú asimiláciu alebo naopak ghetttoizáciu; dominantná je predstava obmedzene približujúcej sa integrácie – môžu si ponechať zo svojej kultúry to, čo nie je v protiklade s tým, čo je normálne v našej spoločnosti – úcta k ľudskej dôstojnosti, rovnako pre mužov a ženy. Problém je, že migranti sami často volia pozíciu kultúrneho odporu, najviac paradoxne Moslimovia v 2. generácii (viac sebavedomia). Ide o to, aby nedošlo ku vzájomnému boju kultúr, ale k obohacujúcemu vývoju. Tento vývoj by mohol v pozitívnom prípade viesť ku vzniku spoločnej kultúry na inej úrovni (spoločnosť s mnohorakosťou rečí, náboženstiev, kultúr má výhodu).- to dokážu oceniť i vyššie spomínaní.
4 Mutujeme stále viac k spoločnosti strachu
4.1 Druhy strachu
4.1.1 Potenciál strachu u jednotlivcov
· strach z cudzincov (strach o prac. miesto)· difúzny strach – strach z neznámeho – strach, že v našom krátkom živote pri hľadaní svojho šťastia vyjdeme skrátka
· je skupina ľudí, ktorí necítia strach a sú spokojní aj s málom
Štatistický test: Kto má sklony k pocitu hnevu a odmietnutiu cudzincov, má v priemere vyšší potenciál strachu (odvodený zo sumy jednotlivých strachov), ako ten, kto má pocit istoty. Tí, ktorí cítia znepokojenie, ležia potenciálom strachu medzi oboma skupinami.
Strach zbavuje solidarity. Test: Odpoveď na výrok „Najdôležitejšie, čo sa deti musia naučiť, je podeliť sa.“ Na túto otázku odpovedalo kladne 43% respondentov s pocitom “hnev”, 76% s pocitom znepokojenia, 80% s pocitom istoty.
4.2 Spoločnosť strachu
4.2.1 Pra-strach a dôvera
Ak človek už ako dieťa vyrastá harmonicky, je sám schopnejší solidárnej lásky.
4.2.2 Násilie, chamtivosť a lož ako sebaobranné stratégie proti strachu
Násilím sa ničí to, čo ohrozuje. (násilie má tvár vojny alebo teroru).
Chamtivosť vytvára materiálny múr okolo ustráchaného JA. (pôvod kapitalizmom spôsobených finančných kríz).
Lož pokúša, okolitý svet stále mýliť tým, že sa skrýva za maskou. (sociálne médiá; korupcia)
Všetkými troma stratégiami sa podozrievavá osobnosť pokúša brániť pred svetom.
Je možno strach kľúčom k tomu, aby sme trochu porozumeli vývoj našej modernej spoločnosti?
4.2.3 Strach zbavuje solidarity
„Strach ochromuje, bázeň môže byť zmysluplná“.
Je potrebné obnoviť uzdravujúci rozmer kresťanstva. Hovoriť menej o hriechu ako o zraneniach. Zranenie ľudskej prirodzenosti smrťou, ktorá vyvoláva pra-strach, je možné vyliečiť len veriacou dôverou. Pápež František nesúdi a nemoralizuje. Vedie ľudí nie do súdnej siene, ale do poľného lazaretu, sanatória, hospicu. Chce, aby Cirkev bola nasledovníčkou Spasiteľa (po nemecky Heiland) = Heil-Land (územie, ktoré uzdravuje).
4.2.4 Politický obchod so strachom
Populisti zneužívajú aktuálne strachy obyvateľstva a namiesto vytrvalej a účinnej politiky zmierňovania týchto strachov naháňajú ľudí do pravicovo extrémnych pozícií. Tragické je, že bez solidárnej politiky niet spravodlivosti a ani mieru. Z prieskumu vyplýva, že politika, ktorá naháňa strach, má obmedzený počet zástancov a dlhodobo je neudržateľná.
4.2.5 Strach a násilie
Kto vyvoláva strach, uvoľňuje latentné násilie a podporuje nekontrolovateľnú nenávisť.
4.3 Pivné reči
Hypotéza: Sú to ľudia s hnevom, ktorí sa takýmto heslám tešia a pri diskusiách ich radi používajú.
· Utečenci prinášajú kriminalitu
· Mladí muži znásilňujú naše ženy
· „Potrebujeme v politike silného vodcu, ktorý nás ochráni pred cudzincami, ktorí chcú prísť do našej krajiny“- nebezpečenstvo autoritarizmu vo všetkých aspektoch.
· Islamizácia
· Moslimky majú viac detí
4.4 Kresťanstvo ako kultúra – bojovní a mierumilovní
pritom demokraciu v Európe oveľa viac ako Islam ohrozujú populistické antiliberálne pravicové hnutia.
4.5 Strach zakaľuje vnímanie reality
4.6 Islam s európskym vplyvom
Potreba modernizácie islamu – oddelenie náboženstva a štátnej a vojenskej moci. Proces musí vyjsť zvnútra Islamu. Uľahčíme to, ak poskytneme islamským učencom slobodné a chránené (aj pred vlastným spoločenstvom veriacich, ak treba) pracovné príležitosti na univerzitách. Odvážny projekt, reforma islamu – budú zrejme atakovaní podobným spôsobom ako tí katolícki teológovia, ktorí chcú stavať mosty medzi predmoderným uzavretým katolíckym svetom a moderným svetom.
5 Cesty von zo strachu
5.1 Byť kresťanom počas utečeneckej krízy
· Etika postoja Postoj sa vzťahuje k bytiu Fundis – záleží im na ideáloch
· Etika zodpovednosti Zodpovednosť sa vzťahuje ku konaniu Realos postupné približovanie sa ideálom
oboje je potrebné
5.1.1 Postoj
· Ježiš nevidí masy ľudí, ale jednotlivcov
· V tvári jednotlivca vidno obraz Boha
· Z jednoty ľudstva vyplýva univerzálna solidarita
· Pri stretnutí kultúr vzniká nová kvalita (príklad viedenská kuchyňa)
· prijatie utečencov môže byť obohatením pre obe strany (príklad 1200 rokov jubileum farnosti v Rakúsku)
· nanajvýš významnou úlohou Cirkvi je uzdravovať ľudí od strachu - kým sú ľudia posadnutí strachom, nie sú schopní solidárneho nasadenia. Morálny apel nestačí. Pavol dúfa v uzdravenie z Božej milosti (Rim 7, 15-25)
5.1.2 Zodpovednosť
· politika – medzinárodná politika k odstráneniu príčin utečenectva
· ukončenie vojen a obnova
· vzdelanie
· reč (nepoužívať v súvislosti s utečencami negatívne pojmy ako lavína, pevnosť Európa, masy
· nasadenie
5.2 Je potrebná Európa
· orbanizácia
· tajnostkárska východná Európa
· európska solidarita
· splácame historický účet
· je potrebná nová svetová hospodárska politika
5.3 Posibilista
5.4 Zachrániť to kresťanské na Západe
· Nejde o to, zachrániť kresťanský Západ, ale zachrániť to „kresťanské“ na Západe.
· Náboženská bázeň, nie strach pred Božím trestom
· Slobodne k životu, v ktorom nejde len o to, sám sa presadiť
· Nenávisť
6 Ľudia potrebujú novú perspektívu
Zulehnerovo riešenie:
Ak sa umenší (difúzny) strach, môže rásť (milujúca) solidarita.
[1] Poznámka B.Vrana Zdroj: https://dennikn.sk/minuta/648078/
[2] Respondenti odpovedali (Hnev: 17%; Znepokojenie 53%; Dôvera 26%).