Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 18. 12. 2005

4. adventná nedeľa
Lk 1, 26-38
Autor: Karol Moravčík

(Sv. omša spojená s premietaním meditačného obrazu pre birmovancov.)

Častejšie sme si už hovorili, ako je dôležité byť vnímavým, počúvajúcim človekom. Podľa biblickej tradície dôležitejšie je počúvať ako vidieť. Dívať sa a „mať skúsenosť či zážitok“, nie je to isté. Slovo počúvať je blízke slovu poslúchať. Nejde teda len o vypočutie si, ale aj o poslúchnutie či nasledovanie toho, čo vidím, počujem. Dnes si chceme prostredníctvom jedného náboženského obrazu zo stredoveku ukázať, čo znamená správne počúvať, a ako je dôležité vybrať si, čo pozeráme a počúvame. Všetci poznáme, ako funguje reklama. V súčasnosti nás reklama priam obťažuje – prerušuje pozeranie televízie, špatí okolie ciest a fasády domov, pchá sa nám do poštových schránok... Všetko preto, aby sme niečo kúpili. My, pravdaže, ak máme za čo, aj radi kúpime, a za niektorú reklamu sme aj vďační. Žiaľ, väčšina reklamy nám neporadí, ale zavádza a klame. Prečo sa niekomu oplatí platiť reklamu? Lebo opakované dívanie sa na ňu, hoci aj nedobrovoľné, čosi v ľuďoch zanecháva. Až tak, že sa niekto rozhodne, vstane a kúpi si to, čo mu reklama ponúka.

Na príklade reklamy vidíme, ako na nás vplýva to, čo pozeráme a počúvame. Aj v kresťanstve si ponúkame niektoré slová, výroky a obrazy, aby sme ich prostredníctvom niečo dôležité zažili, a potom z toho konali. Obraz, ktorý si teraz ukážeme, patril k najznámejším stredovekým modlitbovým obrazom. Modlieval sa pred ním a trochu ho aj dotvoril sv. Mikuláš z Flüe. Mikuláša volajú vo Švajčiarsku, odkiaľ pochádzal, brat Klaus. (Zomrel asi r. 1487.) Miesta, kde brat Klaus žil, som mal možnosť tento rok navštíviť. Podnes sa zachoval veľký dom, ktorý postavil pre svoju rodinu, i domček, kde v blízkom lese žil ako pustovník. Na tieto miesta chodí veľa ľudí z celej Európy. Keď sa pozrieme na obraz brata Klausa, v strede vidíme koleso. V strede kolesa je Kristova tvár ako symbol jednoty s Bohom i svetom. Tvár je v kruhu červenej farby, čo symbolizuje lásku. Okolo tváre je svetelnými lúčmi spojených šesť medailónov. V každom je nejaký výjav z evanjelia a v spodnej časti je predmet, ktorý naznačuje skutok milosrdnej lásky. Obraz v sebe skrýva aj modlitbu Otče náš. Kristova tvár je s obrazmi spojená lúčmi, tri smerujú od Kristovej tváre von, teda do života ľudí, a ďalšie tri zasa zvonka vchádzajú do neho. V rohoch obrazu sú tradičné symboly evanjelistov: Ján – orol, Matúš – človek, Lukáš – býk a Marek – lev.

1. Obraz zvestovania
Na tomto obraze vidíme zobrazenú známu predstavu o zvestovaní anjela Márii. Anjel je v Biblii symbolická postava, cez ktorú sa prejavuje Boh. V tejto udalosti ide o život z Božieho Ducha. Mária bude mať dieťa, s ktorým má Boh osobitné plány. Tento príbeh naznačuje, že Božie plány závisia aj od nás ľudí. Preto Boh čaká na Máriinu odpoveď: Nech sa stane, ako Boh chce... K udalosti zvestovania brat Klaus priradil prosbu z Otčenáša: Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Hľadáme Božiu vôľu, predstavujeme si, čo asi Boh od nás chce na nebi i na zemi? Čo chce pre mňa a cezo mňa pre svet? Ako pomôcku k tejto udalosti brat Klaus pripojil symbol jedného z dobrých skutkov: Dve barle. Tým chcel povedať: Pamätajme na chorých, chudobných, osamelých... Čo robím pre nich, aby som splnil Božiu vôľu?

2. Obraz narodenia
Vidíme jasličky a v nich dieťa Ježiša. Brat Klaus k tomuto obrazu priradil prosbu z Otčenáša o Božom kráľovstve: Príď kráľovstvo tvoje. Dieťa Ježiš nám pripomína, že Boh nám ponúka svoj život, svoju moc, svoje kráľovstvo. V akom kráľovstve chceme žiť? V kráľovstve politikov veľmi nie, ani v kráľovstve boháčov. Asi veľmi nie ani v kráľovstve televíznych zabávačov. V Betleheme narodený Ježiš nám približuje Božie kráľovstvo. S ním chceme počúvať Boha ako Otca, hľadať s ním Boží hlas vo svojom živote. Brat Klaus pripojil k tomuto obrazu pútnickú palicu a kapsu. Tým chcel pripomenúť, aby sme otvárali svoje srdcia aj cudzincom, emigrantom, ľuďom, ktorí na ceste potrebujú pomoc. Starám sa len o najbližšiu rodinu a kamarátov, alebo viem pochopiť aj iných ľudí a pomôcť im?

Záver:
Meditačný obraz brata Klausa mi pripomína, že modliť sa znamená niečo prijať, nechať na seba pôsobiť, aby som nielen videl, ale aj zažil a konal. Pre kresťana nie sú najdôležitejšie poučky, ale Ježišova tvár (život), najlepšie v prepojení s naším životom medzi ľuďmi dnes. Tiež je dobré všimnúť si, ako brat Klaus pochopil Otčenáš. Nie ako čarovnú formulku, ktorá sa opakuje, ale ako vzorec, pomocou ktorého sa vžívam do Božieho a nášho života. Akými „meditačnými“ obrazmi sa obklopujem? Čo mám na stene, na stole, čo pozerám? Nemusím odstrániť obrázky obľúbených spevákov, športovcov, hercov a pod. Ale skúsim viac sledovať vlastný príbeh, vlastnú tvár, a do stredu si dať tvár Kristovu.